V cirkevných stavbách sa často stretávame s výzdobou, ktorá má vyzdvihnúť krásu, vieru a históriu. Existujú však miesta, kde je výzdoba zložená z neobvyklého materiálu - ľudských kostí a lebiek. Tieto makabrózne, no zároveň fascinujúce priestory slúžia nielen ako pietne miesta, ale aj ako umelecké diela, ktoré nám pripomínajú pominuteľnosť života a zároveň oslavujú vieru a večnosť.
Sedlecká kostnica - Ojedinelá pamiatka pri Kutnej Hore
Najznámejším a najpôsobivejším príkladom je Kostnica v Sedleci, mestskej časti Kutnej Hory v Českej republike. Táto podzemná kaplnka, ktorá je súčasťou Kostola Všetkých svätých, je jedinečná svojou výzdobou tvorenou pozostatkami približne 40 000 až 70 000 ľudí. Rocne sem prúdi vyše 400 000 turistov z celého sveta, čo z nej robí jednu z najnavštevovanejších pamiatok v Česku.
História a vznik miesta
Kutná Hora sa preslávila vďaka ťažbe striebra, pričom cisterciánsky kláštor v Sedlci, založený v roku 1142 pánom Miroslavom z Markvartíc, zohral kľúčovú úlohu. Súčasťou opátstva bol Kostol všetkých svätých, postavený v 14. storočí ako karner - budova s dvoma kaplnkami nad sebou.
Podľa legendy, opát Heidenreich cestoval do Jeruzalema a priniesol si hrsť pôdy z poľa Hakeldama, kde boli pochovávaní pútnici. Túto "svätú zem" rozsypal na cintoríne pri sedleckom kláštore. V dôsledku toho sa zvýšil záujem o pochovávanie v Sedleci, čo viedlo k jeho postupnému rozširovaniu.
V stredoveku, najmä po morovej epidémii v roku 1318, kedy v Kutnej Hore zomrelo približne 30 000 ľudí, a počas husitských vojen v 15. storočí (ďalších 10 000 obetí), sa cintorín stal neúmerne veľkým. Pôvodne mal rozlohu 3,5 hektára. Keďže bol cintorín napokon zrušený a bolo potrebné uvoľniť miesto, kosti z hrobov začali byť presúvané do podzemnej kaplnky.
Premena na umelecké dielo
V roku 1511 dostal jeden z mníchov za úlohu kosti v kostnici usporiadať. Vznikli tak mohutné, niekoľko metrov vysoké pyramídy z kostí a lebiek. Toto usporiadanie vydržalo až do 18. storočia.
V druhej polovici 18. storočia, po dlhoch, ktoré postihli kláštor, cisár Jozef II. kláštor zrušil. Väčšinu majetku získala šľachtická rodina Schwarzenbergovcov. V 19. storočí financovali rekonštrukciu budovy a predovšetkým výzdobu interiéru z kostí. Pozvali rezbára Františka Rinta z Českej Skalice, ktorý pôvodnú barokovú výzdobu dotvoril. Rint usporiadal kosti z pyramíd, vydezinfikoval a vybielil ich chlórovým vápnom a vytvoril z nich umelecké diela.
Kľúčové prvky výzdoby
- Pyramídy z kostí: Štyri mohutné pyramídy, pričom každá je vysoká približne päť metrov a tvorí ju asi 15 000 kostí a 1 500 lebiek. Reprezentujú nebeskú horu.
- Luster z kostí: Majestátny luster, vážiaci okolo 150 kilogramov, je zložený zo všetkých druhov kostí ľudskej kostry a symbolizuje svetlo a nádej.
- Schwarzenberský erb: Tento erb rodu je vytvorený z ľudských kostí a symbolizuje víťazstvo rodu nad Turkami pri Rábe.
- Ďalšie dekorácie: Výzdoba zahŕňa aj girlandy, svietniky, kalichy, vence, kríže, náhrobné kamene a dokonca aj anjelov, všetko precízne vytvorené z ľudských pozostatkov.
František Rint si do výzdoby zakomponoval aj svoje meno, čím sa stal neodmysliteľnou súčasťou tohto diela. Práca s kosťami si vyžadovala špeciálnu starostlivosť. Kosti sú ošetrené kúpeľom z vápenného mlieka, ktorý ich vybielil a zachoval.
Význam a posolstvo
Výzdoba kostnice nesie silné posolstvo „memento mori“ (pamätaj na smrť). Je to pripomienka pominuteľnosti života, ľudskej krehkosti a zároveň oslava viery v posledný súd a vzkriesenie. Anjeli vznášajúci sa pod stropom symbolicky sprevádzajú človeka k Božiemu súdu, pričom zlatá koruna nad pyramídami predstavuje bránu do nebeského kráľovstva. Tieto miesta, hoci na prvý pohľad desivé, sú v skutočnosti miestami nádeje.
Rekonštrukcia a súčasnosť
Kostnica prechádza priebežnou rekonštrukciou, ktorá je hradená predovšetkým z turizmu. Statická porucha kostola si vyžiadala podmurovanie a vystuženie základov. Napriek komplikáciám sa darí udržiavať toto unikátne miesto pre návštevníkov, pričom sa dbá na rešpekt a úctu k zosnulým. Z tohto dôvodu je dnes prísne zakázané fotografovanie vo vnútri, aby sa zabránilo neúctivému zverejňovaniu záberov na sociálnych sieťach.
Vitajte v mrazivom kostole kostí
Ďalšie kostnice a príklady výzdoby
Hoci Sedlecká kostnica je najznámejšia, podobné objekty s výzdobou z ľudských pozostatkov sa nachádzajú aj inde vo svete. Tieto miesta často vznikli ako dôsledok nedostatku miesta na cintorínoch, epidémií či vojnových konfliktov, pričom ľudské kosti boli usporadúvané či využívané na dekoratívne účely.
Katalkomby v Paríži
Parížske katakomby sú rozsiahlym podzemným systémom tunelov, kde boli v 18. storočí premiestnené pozostatky z preplnených parížskych cintorínov. Niektoré časti katakomb sú systematicky usporiadané s lebiek a kostí na stenách, tvoriac pôsobivé, hoci morbídne, vizuálne kompozície.
Brnianska kostnica
V Brne sa pod Kostolom sv. Jakuba nachádza kostnica, objavená v roku 2001. Obsahuje pozostatky až 50 000 ľudí. Jej usporiadanie je rôznorodé, pričom niektoré komory zachovávajú pôvodný stav s precízne vrstvenými kosťami. Aj tu sa nachádzajú náhrobky s osobnými príbehmi.
Ďalšie príklady
Podobné, aj keď nie vždy takto umelecky spracované, kostnice sa nachádzajú aj v Palerme, kde sú kostry často oblečené, alebo v Múzeu zločinu vo Viedni, kde sa tematika týka skôr kriminálnej histórie a metód trestania. Vo Vatikáne sa nachádza aj Kostnica sv. Petra s umelo zachovanými mumifikovanými pozostatkami.
Tieto miesta, rôzneho rozsahu a charakteru, zdieľajú spoločného menovateľa: využitie ľudských pozostatkov na vytvorenie nevšednej a nezabudnuteľnej výzdoby, ktorá evokuje silné emócie a reflexie.