Slovenské vianočné tradície, vzory a symbolika

Úvod do slovenských vianočných tradícií

V každej krajine majú svoje tradičné zvyky a na Slovensku ich máme niekoľko, aj keď sa pomaly z domácností vytrácajú. Vianoce sú najkrajším sviatkom roka, ktorý spája rodiny a nesie so sebou bohatú symboliku a zvyky. Mnohé z nich majú hlboké historické korene a prešli významnými zmenami.

Naši predkovia v minulosti dodržiavali počas vianočných sviatkov rôzne zvyky a tradície, ktoré mali zaistiť najmä bohatú úrodu, dobrú úžitkovosť domácich zvierat, ako aj zdravie a šťastie rodiny. Súčasné vianočné obdobie môže byť milou príležitosťou na oprášenie tradícií našich starých mám a poznanie zvykov, ktoré sa u nás dodržiavali predtým.

Historický vývoj vianočných zvyklostí

Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. a 10. storočím. Od sviatku svätej Kataríny sa začal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas sa využíval na upratovanie domov do posledných detailov, vrátane podláh, okien či dokonca fasád, ktoré sa bielili vápnom.

V sviatočný deň sa vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu. Vianočná večera v podobe, ako ju poznáme, bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Zlomovým momentom je obdobie po 2. svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj zvyky v rodinách.

Symbolika štedrovečerného stola

Štedrovečerný stôl bol vždy štedrý a bohatý. Boli na ňom produkty, ktoré si domáci sami vypestovali počas roka.

Obrus a jeho význam

Dôležitým prvkom štedrovečerného stola bol obrus. „Vždy si obliekli nové šaty a na stole bol obrus tkaný alebo vyšívaný bielou niťou,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská. Na stôl sa často dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Okrem obrusu bola súčasťou slávnostného prestierania aj horiaca svieca a biblia.

Tradičné jedlá a ich symbolika

Mnohí z nás, tak ako to bolo aj v minulosti, začínajú večeru oplátkami s medom, orechmi a cesnakom.

• Oblátky s medom a cesnakom: Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Med mal symbolizovať sladkosť života a cesnak chránil pred chorobami a zlými silami. Hlavná gazdiná, ktorá pripravila večeru, spravila krížik na čelo strúčikom cesnaku namočeným do medu všetkým svojim deťom a manželovi, čo symbolizuje požehnanie v spojitosti s dobrotou. Podľa starších presvedčení, med mal osladiť život a zabezpečiť dobrotu, hojnosť a príjemnosť.
• Cesnak: Okrem už spomenutej funkcie pri oplátkach, cesnak symbolizoval životnú silu a zdravie celej rodiny počas celého nasledujúceho roka.
• Mak: Mak spolu s mliekom bol súčasťou pupákov (opekancov) a symbolizuje bohatstvo a hojnosť.
• Ryba: Ryba, ako symbol kresťanstva, sa na štedrovečerný stôl dostala až v období medzivojnovej Československej republiky. Predtým sa na Slovensku jedli najmä pôstne jedlá. S jej náboženskou súvislosťou (príbeh Ježiša a rybárov) verili, že rýchla ryba v novom roku podporí rodinu v rýchlom napredovaní a práci.
• Polievky: Podávali sa rôzne polievky - hríbová, rybacia či kapustová. Najčastejšie však zo strukovín, ako je šošovicová či hrachová, ktoré symbolizovali blahobyt, teda toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci, kde sa polievka varila. Na Žitnom ostrove sa už v minulosti pripravovala rybacia polievka, čo naznačuje regionálne rozdiely v tradíciách.
• Chlieb a vianočka: Na stole musel byť aj chlieb a vianočka, neskôr štedrák, ktorý sa skladal z makovej, orechovej, lekvárovej a tvarohovej vrstvy.
• Zákaz hydiny: Na Vianoce sa neodporúčalo jesť hydinu, aby šťastie neodletelo z domu, preto sa zvyčajne konzumovalo bravčové mäso.

Predmety na stole a pod obrusom

Na štedrovečernom stole a v jeho okolí sa nachádzali aj ďalšie predmety s hlbokou symbolikou:

• Šupina z kapra: Vkladala sa pod obrus počas štedrej večere alebo pod taniere. Šupina mala zabezpečiť peniaze v rodine na budúci rok a aby ich ešte viac pribudlo. Mnoho ľudí si šupinu dáva aj do peňaženky, aby sa im peniaze rozmnožili.
• Orechy: Takmer každý Slovák má na stole počas štedrej večere orechy, ktoré sa hádzali do kútov v byte alebo v dome. Zabezpečiť mali rovnakú hojnosť počas celého roka ako v štedrý deň. Orech symbolizuje múdrosť, životnú silu, chráni a nabíja energiou. Podľa povier chráni aj pred zakliatím.
• Jablko: Z misy ovocia sa náhodne vybralo jedno jabĺčko, ktoré sa po večeri rozkrojilo priečne na polovicu. Ak bol jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu šťastie a zdravie. Jabĺčko sa potom rozkrojilo tak, aby sa z neho ušlo každému členovi rodiny a rodina ostala súdržná a okrúhla, ako samotné jablko. Ak bol stred v tvare kríža, rodinu čakala choroba alebo smrť.
• Reťaz okolo stola: Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolizovala súdržnosť a silné puto rodiny.
• Slama: Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali.
• Pšenica: Na stred stola, pri ktorom večerali, alebo pod vianočný stromček umiestnili veľkú misu, do ktorej nasypali pšenicu, aby sa budúcoročná úroda vydarila.
• Tanier navyše: Jeden tanier sa prestieral pre náhodného hosťa. Ide o symbol spolupatričnosti a milosrdenstva. Niektorí ľudia si tento zvyk spájajú skôr so zosnulými členmi rodiny, pre ktorých je prestreté.

Vianočné zvyky spojené s osobným životom a domácnosťou

• Pôst: Na štedrý deň sa musel dodržiavať pôst, pokiaľ nevyšla na oblohe prvá hviezda. Má pripraviť človeka na veľkú oslavu narodenia Ježiša a pripomína, že na svete sú aj chudobní a hladní. Dosýta sa v ten deň možno najesť len raz.
• Umývanie vo vode: Umývanie sa vo vode s peniazmi alebo jablkom by malo priniesť bohatstvo, zdravie a lásku.
• Hádzanie topánky: Počas vianočných sviatkov hádzali slobodné dievčatá topánku za hlavu smerom k dverám. Pokiaľ špička smerovala k dverám, išlo o znamenie, že sa do roka vydá. Ak však smerovala k dverám päta, dievča by zostalo rok slobodné.
• Zákaz odbiehania od stola: Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby „vinník“ do roka nezomrel. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
• Vianočné pečivo: Gazdiná ho musela mať dokončené pred východom slnka, aby bolo prichystané pre koledníkov. Po vymiesení cesta si utierala ruky o stromy, aby dobre rodili.
• Modlitba: Vianoce sú kresťanským sviatkom, preto pri štedrovečernom stole nechýba modlitba a poďakovanie za jedlo a zdravie.
• Svieca na Kysuciach: Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.

Výšivka a textil v slovenských vianočných tradíciách

Tradičné remeslá a umelecká výroba hrajú dôležitú úlohu v udržiavaní vianočných a všeobecne ľudových tradícií na Slovensku. Mnohé z nich sú prezentované na jarmokoch a trhoch, kde si môžete pozrieť prácu majstrov a zakúpiť si ručne vyrobené predmety.

Vyšívaný obrus ako kľúčový prvok stola

Ako už bolo spomenuté, vyšívaný obrus bol neodmysliteľnou súčasťou štedrovečerného stola. Jeho biela farba symbolizovala čistotu a niť, často červená, mala ochrannú funkciu. Tieto obrusy neboli len praktickým doplnkom, ale aj umeleckým dielom odrážajúcim regionálne vzory a symboliku.

Vzory a symbolika v ľudovej výšivke

Výšivky na ľan, bavlnu či hodváb sú ako kódy regiónov. Každý vzor nesie svoj význam, často spojený s plodnosťou, ochranou, šťastím alebo láskou. Na jarmokoch uvidíte výšivkárky pri práci, kde si môžete kúpiť ručne vyšívaný obrus, zásteru alebo krojové doplnky. Súčasné technológie, ako napríklad počítačový výšiv, umožňujú vytvárať aj zložité vianočné motívy s precíznou symbolikou, aj keď sa tradičné ručné práce stále cenia najviac.

Vianočné motívy a ozdoby

Popri textilných vzoroch sa vianočná symbolika prejavuje aj v ďalších ozdobách:

• Medovníky: Medovníky zdobené bielou polevou často zobrazujú srdiečka, stromčeky a vianočné zvončeky. Zvončeky symbolizujú radosť, oznamovanie a prebúdzanie nového života.
• Vianočný stromček: Ozdobený stromček, ako ho poznáme dnes, je súčasťou moderných dejín, ale jeho určité podoby poznali už starí Slovania, ktorí do domov nosili vetvičky zo stromčekov. Symbol zeleného ihličnatého stromčeka sa spája so zdravím, nádejou a sviežosťou života, pretože nezamrzne ani počas chladnej zimy. Ozdobovali ho slamou, orechmi či sušenými jablkami.
• Betlehem: Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem, až neskôr stromček.

Vianočné zvyky vo svete: Kontrasty a podobnosti

Mnoho vianočných tradícií sa od tých slovenských líši, no nájdeme aj podobnosti. Napríklad, obyvatelia Grécka majú ako symbol Vianoc nielen ozdobený vianočný stromček, ale aj ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách či v záhradách. V ich domovoch nájdeme plytkú drevenú misku s kúskom drôtu, preveseným cez okraj, na ktorom visí bazalka obalujúca drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda, ktorou matka rodiny kropí miestnosti.

V Taliansku je vianočným stromčekom zásadne len jedlička a štedrá večera 24. decembra u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný. Na Ukrajine sa Vianoce oslavujú 6. januára. Angličania nemajú vianočné sviatky viazané na rodiny až tak ako my, je to pre nich skôr obdobie večierkov s priateľmi.

Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich; rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa. V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál. V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez adventnej zabíjačky. Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia už 8. novembra a na Štedrý večer púšťajú na oblohu papierové lucerny nazývané Globos.

tags: #vysivany #obrusok #vianocny #zvoncek