Mesto Fatima v Portugalsku je jedným z najznámejších katolíckych pútnických miest na svete, ktoré priťahuje veriacich z celého sveta. Stalo sa známym vďaka nadprirodzeným zjaveniam Panny Márie trom malým pastierikom v roku 1917, uprostred 1. svetovej vojny a na prahu sovietskej „októbrovej revolúcie“. Tieto udalosti mali ďalekosiahle historické dôsledky a výrazne ovplyvnili dejiny, prehĺbili život viery a Cirkvi.
Boh si na túto dôležitú misiu vyvolil tri nevzdelané deti: Luciu Santosovú (vtedy 10-ročnú), Františka Marta (9-ročného) a Hyacintu Martovú (7-ročnú), ktoré nevedeli ani čítať, ani písať.
Predohra: Zjavenia anjela
Pred hlavnými mariánskymi zjaveniami zažili deti sériu mimoriadnych udalostí. V roku 1915, keď mala Lucia iba 8 rokov, pásla ovce so svojimi kamarátkami na pozemku v Cabeco, kde sa im prvýkrát zjavil anjel ako niečo priesvitné vznášajúce sa vo vzduchu. Deti nevedeli, čo to je, a Lucia o tom spočiatku mlčala. Po tom, čo sa o tom dozvedela dedina, Lucia sa radšej vzdala spoločnosti ostatných dievčat a začala pásť ovečky so svojou sesternicou Hyacintkou a bratrancom Františkom.
Prvé zjavenie anjela (jar 1916)
Na jar roku 1916 sa im opäť zjavil anjel, pekný mladík priesvitný ako krištáľ, ktorý sa predstavil ako „anjel pokoja“ a anjel strážny Portugalska. Pokľakol na zem, sklonil čelo až k zemi a naučil deti modlitbu:
„Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba, milujem ťa! Prosím ťa za odpustenie pre tých, ktorí neveria, tebe sa neklaňajú, v teba nedúfajú a teba nemilujú.“
Anjel žiadal, aby sa deti modlili ako zadosťučinenie za tých, ktorí Boha prítomného v Eucharistii urážajú.
Druhé zjavenie anjela (leto 1916)
V lete toho istého roku sa anjel zjavil deťom znova a povedal im: „Čo robíte? Modlite sa, veľa sa modlite! Najsvätejšie Srdce Ježišovo a Márie majú s vami plán milosrdenstva. Prinášajte Najvyššiemu Pánovi neustále modlitby a obete. Prinášajte Bohu ako obetu všetko, čo môžete, na zmierenie za hriechy, ktoré Boha zraňujú a ako prosbu za obrátenie hriešnikov. Privolávajte tak mier do vašej vlasti. Predovšetkým prijmite a odovzdane neste utrpenie, ktoré na vás Pán zošle.“
Deti tomu veľmi nerozumeli, preto sa pýtali, aké obety majú prinášať. Po tomto zjavení anjela sa začali modliť a pripravovať na Boží plán, hoci netušili, aký plán má s nimi Boh.
Tretie zjavenie anjela (jeseň 1916)
Tretíkrát sa anjel zjavil na jeseň, keď sa deti sklonené k zemi modlili modlitbu, ktorú ich naučil pri prvom zjavení. Anjel držal v ľavej ruke kalich, nad ktorým bola hostia, z ktorej stieklo do kalicha niekoľko kvapiek krvi. Ponúkol deťom Eucharistiu a naučil ich modlitbu:
„Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, hlboko sa ti klaniam a obetujem ti najdrahšie telo a krv, dušu i božstvo Ježiša Krista, prítomného vo všetkých svätostánkoch sveta, na zmierenie za urážky, rúhanie a ľahostajnosť, ktorými si urážaný.“
Po týchto zjaveniach sa Lucia, František a Hyacinta, hoci žili veľmi chudobne, začali intenzívne modliť a prinášať obete za hriešnikov, zriekajúc sa aj skromného jedla a nosiac okolo pása povrazy ako umŕtvovanie.
Zjavenia Panny Márie vo Fatime (máj - október 1917)
Zjavenia Panny Márie sa začali 13. mája 1917 a pokračovali trinásty deň každého mesiaca, s výnimkou augusta, keď boli deti uväznené.
Prvé zjavenie (13. mája 1917)
V nedeľu 13. mája 1917, okolo jednej hodiny popoludní, keď deti pásli ovce v údolí Cova da Iria, sa im nad malým dubom zjavila tajomná Pani. Prišla v jemnom jase, oblečená v bielom šate a skvela sa ako slnko. Vystrašená Lucia nabrala odvahu ako prvá a opýtala sa: „Kto ste, Pani, a odkiaľ prichádzate?“ Panna Mária odpovedala, že prichádza z neba. Na otázku Lucie, či pôjdu do neba aj ona, Hyacinta a František, sa dozvedela, že áno, ale František sa musí „veľa modliť“.
Panna Mária deťom povedala: „Chcem, aby ste vždy 13. prichádzali na toto miesto, šesť mesiacov po sebe. Potom vám poviem, čo chcem. A chcem, aby ste sa veľa modlili. Chcem, aby ste sa modlili svätý ruženec.“ Následne deti zalialo silné svetlo z rúk Panny Márie, ktoré ich preniklo do hlbín duše. Po zjavení Lucia prežívala problémy doma, jej mama neverila správam o zjaveniach a Lucia veľmi trpela.
Druhé zjavenie (13. júna 1917)
13. júna sa deti opäť vybrali na miesto zjavenia. Okolo poludnia sa situácia zopakovala - blesk a žiara, v ktorej prichádzala Panna Mária. Panna Mária znova vyzvala deti, aby prišli aj nasledujúci mesiac, každý deň sa modlili ruženec a aby sa naučili čítať a písať. Predstavila sa ako Matka a Ružencová Panna Mária. Lucia jej vyrozprávala svoje trápenie a prosila o zázrak, aby ľudia uverili. Panna Mária jej sľúbila, že zázrak potvrdzujúci pravosť zjavení urobí 13. októbra, a zároveň ju povzbudila obetovať utrpenie za obrátenie hriešnikov.
Vtedy Panna Mária Lucii tiež povedala: „Áno, Hyacintu a Františka si tam skoro vezmem, ale ty zostaneš ešte nejaký čas tu na zemi. Ježiš chce, aby ho ľudia poznali a milovali, a ty mu máš pri tom pomáhať. Chce zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.“
Tretie zjavenie (13. júla 1917)
Tento dátum bol v zjaveniach veľmi dôležitý. Lucia, prenasledovaná útokmi zo strany mamy, kňaza a výsmechu dedinčanov, ako aj vlastnými pochybnosťami, sa rozhodla do Cova da Iria neísť. František a Hyacinta ju presviedčali, že to sľúbili, no Lucia odmietala. Ráno 13. júla však, ako sama opisuje, „zvláštna sila, milosť“ ju pobádala a ona utekala po Hyacintu a Františka s tým, že „musíme ísť do Cova da Iria.“ Nakoniec tam išli všetci traja.
Panna Mária im opäť prisľúbila, že na nasledujúci mesiac 13. augusta majú prísť, modliť sa ruženec a tak svetu vyprosiť mier a koniec vojny. Najdôležitejšou udalosťou tohto zjavenia bolo odovzdanie troch tajomstiev, ktoré čakajú tento svet.
Štvrté zjavenie (19. augusta 1917)
13. augusta 1917 deti nemohli prísť do Cova da Iria, pretože ich uniesol a uväznil starosta krajského mesta Vila Nova de Qurém, ktorý chcel zjavenia zosmiešniť a deti zastrašiť. Vyhrážal sa im dokonca uvarením v rozpálenom oleji. Napriek tomu deti nič z tajomstva neprezradili a psychiater, ktorého starosta zavolal, potvrdil, že sú duševne v poriadku. Následne musel starosta deti prepustiť na žiadosť ľudu.
Panna Mária sa im zjavila až 19. augusta na inom mieste. Opätovne ich žiadala, aby prišli aj na ďalšie mesiace (13. septembra a 13. októbra) a opäť prisľúbila zázrak v októbri. Povzbudila ich k modlitbe a obetám za hriešnikov, vysvetliac, že niektoré uzdravenia nebudú splnené, lebo utrpenie je pre spásu duše lepšie.
Piate zjavenie (13. septembra 1917)
13. septembra prišla Panna Mária do Cova da Iria, kde sa zhromaždil už veľmi veľký zástup ľudí. Panna Mária opäť žiadala o pokračovanie v modlitbe svätého ruženca. Povedala im, že príde ako Panna Mária Karmelská, spolu so svätým Jozefom a Ježiškom. Pochválila deti, že Boh je s ich modlitbami a obetami spokojný, ale nechce, aby spávali s povrazmi, lebo to je už príliš veľká obeta.
Šieste zjavenie a „Zázrak Slnka“ (13. októbra 1917)
Posledné pravidelné zjavenie Panny Márie sa konalo 13. októbra 1917. Do Cova da Iria prišlo asi 50 000 až 70 000 ľudí, vrátane novinárov a slobodomurárov, ktorí chceli udalosti zosmiešniť. Pršalo a fúkal silný vietor, ľudia sa borili v blate. Lucia dala pokyn, aby prítomní zatvorili dáždniky a začali sa modliť ruženec.
Panna Mária sa zjavila nad nízkym dubom a predstavila sa ako Panna Mária Ružencová. Lucia sa jej opäť pýtala, čo si žiada, a Panna Mária jej odpovedala, aby na tom mieste postavili kaplnku na jej počesť a aby sa každý deň modlili ruženec. Tiež povedala, že vojna (Prvá svetová vojna) sa čoskoro skončí.
Potom nastal slávny „slnečný zázrak“, ktorý videli všetci prítomní. Mraky sa roztrhali, dážď ustal a slnko začalo nezvyčajne žiarivo svietiť. Potom sa začalo točiť okolo svojej osi a meniť farby (modré, červené, fialové, žlté, zelené lúče padali na ľudí). Rýchlo rotujúce slnko akoby padalo na zem, čo vyvolalo medzi ľuďmi hrôzu. Kričali od strachu, padali na kolená do blata, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov. Úkaz trval asi 10 minút, potom sa slnko vrátilo na svoje miesto.
Počas zázraku Lucia, František a Hyacinta videli svätú Rodinu (Pannu Máriu, malého Ježiška a svätého Jozefa), ktorá symbolizovala radostný ruženec. Potom sa Panna Mária ukázala ako bolestná Matka, čo bolo znamením tajomstiev bolestného ruženca, a napokon ako Panna Mária Karmelská, symbolizujúca slávnostný ruženec. Lucia chápala prítomnosť Svätej Rodiny ako naliehavú výzvu k svätosti rodín.
5 očitých svedkov opisuje, ako videli zázrak slnka
Fatimske tajomstvá
Panna Mária zverila trom pastierikom aj tri posolstvá, ktoré sú známe ako Fatimské tajomstvá. Prvá a druhá časť boli zverejnené krátko po zjaveniach, tretia časť až v roku 2000.
Prvá časť: Vízia pekla
Lucia popísala túto víziu takto: „Panna Mária roztiahla ruky a z jej prstov vytryskla žiara, ktorá akoby prerazila hlbiny zeme. Zdalo sa, že odraz žiary prenikol do zeme a videli sme sťa more ohňa, diablov a duše, akoby boli priesvitným uhlím čiernej alebo bronzovej farby, ale s ľudským výzorom. Duše sa v tomto požiari vznášali, dvíhané do výšky s plameňmi, ktoré ale potom znovu padali na všetky strany, podobné iskrám vo veľkých požiaroch. Boli bez váhy a rovnováhy. Krik, stonanie od bolesti, zúfalstvo spôsobovali hrôzu a trasenie. Diabli sa rozlišovali tým, že mali hrozné a škaredé črty strašných a neznámych zvierat. Boli sme takí prestrašení, že sme dvihli oči k Panne Márii a prosili o pomoc.“
Panna Mária im vtedy povedala: „Videli ste peklo, kam idú duše úbohých hriešnikov. Na ich záchranu chce Boh ustanoviť vo svete úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ak ľudia urobia, čo vám poviem, mnohé duše sa zachránia a nastane pokoj. Ale ak ľudia neprestanú Boha urážať, ešte za pontifikátu pápeža Pia XI. príde hrozná vojna, bude prenasledovanie cirkvi, Svätého Otca, mnohí spravodliví budú trpieť. Potom prídem a požiadam o zasvätenie Ruska a o zadosťučinenie a zmierne pobožnosti v prvé soboty v mesiaci.“
Druhá časť: Rusko a Druhá svetová vojna
Druhá časť tajomstva hovorí o budúcnosti a varuje pred šírením bludov a prenasledovaním: „Rusko rozšíri strašné bludy do celého sveta, mnohí spravodliví budú prenasledovaní. Mnohí dobrí ľudia budú mučení, mnohí kňazi a biskupi budú väznení. Budú to veľmi ťažké časy.“ Táto časť tiež predpovedala príchod Druhej svetovej vojny, ak ľudia neprestanú Boha urážať. Avšak Panna Mária dala aj prísľub: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí! Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ono sa obráti a vo svete nastanú dni pokoja. V Portugalsku sa zachová čistá viera.“
Tretia časť: Vízia prenasledovania Cirkvi
Tretia časť tajomstva bola na žiadosť Panny Márie uchovaná v tajnosti a bola zverejnená až 26. júna 2000. Lucia ho opísala v zapečatenom liste v roku 1944 a odovzdala ho pápežovi. Text opisuje víziu:
„Po dvoch častiach, ktoré som už vyložila, videli sme po ľavej strane Našej Pani tak trochu vyššie anjela, ktorý mal v ľavej ruke ohnivý meč. Šľahali z neho ohne a zdalo sa, že tieto plamene by mali podpáliť svet. Ohne však hasli, keď prišli do styku s jasom, ktorý vychádzal z pravej ruky Našej Pani, ktorú mala obrátenú smerom k anjelovi. Anjel s pravou rukou ukazoval na zem a silným hlasom povedal: ‚Pokánie, pokánie, pokánie!‘ Potom sme videli v obrovskom svetle, žiariacom z Boha - bolo to niečo podobné, ako keď vidíme osoby v zrkadle, ktoré pred ním prechádzajú - biskupa, oblečeného v bielom. Mysleli sme si, že by to mohol byť Svätý Otec. Rozliční ďalší biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmú horu, na vrchole ktorej bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby z korkového duba. Svätý Otec predtým, než tam prišiel, prešiel mestom, ktoré bolo spolovice zničené, a veľmi trasľavým krokom, zničený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvol, ktoré ležali na ceste. Keď prišiel na vrchol hory, kľakol si pod tým veľkým krížom. Vtom ho zabila skupina vojakov, ktorí naňho strieľali z pušiek i šípmi. Takisto zahynuli jedni po druhých aj ďalší kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry, rôzni laici, muži a ženy rozličných skupín a postavenia. Pod obidvomi ramenami kríža stáli dvaja anjeli.“
Kľúčovým slovom tejto časti tajomstva je trojnásobné zvolanie „Pokánie, pokánie, pokánie!“, ktoré pripomína výzvu z evanjelia: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 15).
Dôsledky a odkaz zjavení
Osud pastierikov
Po pravidelných zjaveniach sa Panna Mária deťom zjavila ešte niekoľkokrát. Ako Panna Mária predpovedala, Hyacintu a Františka si „zobrala veľmi skoro“. František ochorel v roku 1918 a podľahol chrípke, ktorá v Portugalsku zúrila. Zomrel v apríli 1919. Hyacinta ochorela tiež a zomrela vo februári 1920, pričom jej Panna Mária predpovedala presný dátum smrti. Povedala jej tiež: „Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú hriechy nečistoty. Lekári nemajú svetla, aby uzdravili chorých, lebo nemajú Božiu lásku. Kňazi musia byť čistí. Veľmi čistí.“ František a Hyacinta Martovci boli vyhlásení za blahoslavených pápežom Jánom Pavlom II. 13. mája 2000 a za svätých ich vyhlásil pápež František 13. mája 2017.
Lucia Santosová vstúpila do Kolégia sestier Dorotejok a neskôr do Rádu bosých karmelitánok. Zomrela v roku 2005 ako 97-ročná. Panna Mária jej povedala, že „Pán Ježiš chce ustanoviť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.“
Pobožnosť prvých piatich sobôt
V roku 1925 sa Lucii zjavila Panna Mária s malým Ježišom a ukázala jej svoje srdce ovinuté tŕním. Dieťa Ježiš Lucii povedalo: „Maj zľutovanie nad srdcom svojej Najsvätejšej Matky, ktoré je pokryté tŕňmi, ktoré jej nevďační ľudia v každom okamihu doň vtláčajú. A niet nikoho, kto by robil zadosťučinenie, aby vytiahol to tŕnie.“ Panna Mária Lucii prikázala, aby povedala ľudstvu, že v hodine smrti bude so všetkými potrebnými milosťami pri tých, ktorí počas piatich mesiacov v prvé soboty pristúpia k svätej spovedi, prijmú sväté prijímanie, pomodlia sa ruženec a aspoň pätnásť minút budú uvažovať nad ružencovými tajomstvami s úmyslom potešiť a osláviť ju.
Táto pobožnosť, hoci uplynulo už viac ako sto rokov od fatimských zjavení, je podľa pápeža Benedikta XVI. záchranou pre svet, v ktorej sa skrýva moc silnejšia než zbrane všetkých druhov.
Zasvätenie Ruska a jeho dôsledky
Panna Mária Lucii v roku 1929 opäť zjavila, že Pán Ježiš si želá, aby Svätý Otec s biskupmi zasvätil Rusko jej srdcu. Žiaľ, vtedajší pápež Pius XI. tejto žiadosti nevyhovel. Panna Mária Lucii vnútorným posolstvom povedala: „Nechceli vyhovieť mojej žiadosti! Ako kráľ Francúzska sa dajú na pokánie a pristúpia k zasväteniu, ale už bude neskoro! Rusko už medzitým rozšíri svoje bludy po svete, vyvolá vojny a prenasledovanie Cirkvi. Svätý Otec bude musieť veľmi trpieť.“
Napriek tomu sa miestne cirkevné vrchnosti správali opatrne. V roku 1931 všetci portugalskí biskupi zasvätili Portugalsko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Vďaka tomu sa Portugalska nedotkol komunizmus ani občianska vojna ako v susednom Španielsku. V roku 1938 urobili vo Fatime ďalšie zasvätenie Panne Márii, čo pomohlo uchrániť krajinu od hrôz 2. svetovej vojny.
Zasvätenie celého sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa udialo až za pontifikátu pápeža Pia XII., ktorý bol vysvätený za biskupa presne 13. mája 1917. Dňa 13. mája 1942, na 25. výročie svojej biskupskej vysviacky, zasvätil svet Panne Márii. V roku 1952 zasvätil Panne Márii osobitne ľudí v Rusku a všetkých, ktorí boli pod komunistickou vládou.
Pápež Pavol VI. obnovil zasvätenie sveta Panne Márii a vyhlásil ju za Matku Cirkvi počas Druhého vatikánskeho koncilu 21. novembra 1964. Ako prvý pápež navštívil Fatimu v roku 1967.
Ján Pavol II. a pád komunizmu
Pápež Ján Pavol II., ktorého pápežské heslo bolo „Totus tuus“ (Celý tvoj), tiež zasvätil svoj život Panne Márii. Po atentáte na jeho život 13. mája 1981 (na výročie prvého zjavenia) spoznal v tretej časti fatimského tajomstva svoj vlastný osud. Svoju záchranu vysvetlil slovami: „...bola to materinská ruka, čo viedla dráhu guľky, a so smrťou zápasiaci pápež sa zastavil na prahu smrti.“ V roku 1982 vykonal púť do Fatimy ako poďakovanie za záchranu. V roku 1984 pápež Ján Pavol II. v spojení s biskupmi na celom svete zasvätil Rusko a svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tento akt otvoril dvere pre Božiu milosť a pre pád komunizmu. V roku 1989 padol Berlínsky múr a následne sa rozpadol Sovietsky zväz.
Panna Mária hovorila o obrátení krajiny Ruska, a nie nevyhnutne o individuálnych obráteniach. Po roku 1989 je v Rusku vidieť mnohé znaky tohto obrátenia: pravoslávnych kresťanov je 60 miliónov, počet kláštorov vzrástol z troch na 478, seminárov z dvoch na 25 a kostolov z 2 000 na takmer 13 000.
Ján Pavol II. tiež obnovil zasvätenie sveta v jubilejnom roku 2000 a 8. októbra 2000 zasvätil Cirkev a svet v treťom tisícročí Matke Božej.
Pokračujúce zasvätenia
Pápež Benedikt XVI. zasvätil 12. mája 2010 všetkých kňazov sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pápež František požiadal lisabonského patriarchu kardinála J. Policarpa, aby zasvätil jeho pontifikát Fatimskej Panne Márii, čo sa stalo 13. mája 2013. Fatimské posolstvo Matky Božej je plné nežnej materinskej lásky a je aktuálne pre naše časy, ako aj pre budúce pokolenia. Kongregácia pre náuku viery v dokumente o Fatime uvádza, že „posolstvo Fatimy je najprorockejšie z moderných zjavení“ a určite ovplyvnilo Cirkev i celý svet najviac zo všetkých zjavení 20. storočia.