Sociálne zabezpečenie má na Slovensku tri piliere: sociálnu pomoc, sociálnu podporu a sociálne poistenie. Kým sociálnu pomoc a rodinnú podporu majú na starosti Úrady práce a rodiny, Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského, dôchodkového, invalidného, garančného, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Okrem toho vyberá príspevky do II. piliera. Sociálna poisťovňa, ktorá si v roku 2024 pripomína 30 rokov svojho fungovania, zohráva kľúčovú úlohu v životoch takmer 2,4 milióna ľudí na Slovensku, od ktorých vyberá sociálne odvody a následne im vypláca dávky v prípade ochorenia či dosiahnutia dôchodkového veku.
Počiatky sociálneho zabezpečenia na Slovensku
Obdobie do roku 1918
Prvé zákony dotýkajúce sa sociálnej starostlivosti a zabezpečenia v našom regióne vydala Mária Terézia a jej syn Jozef II, známe ako penzijné normály. Tieto výhody však čerpala hlavne úradnícka vrstva (dekrét z roku 1771 o mimoriadnych penziách a odmenách, dekrét o penzijnom systéme pre štátnych úradníkov a ich pozostalých). V roku 1781 Jozef II. vydal dekrét o dôchodkovom zabezpečení vojakov, hlavne vojnových invalidov a sirôt. Penzijný fond pre profesorov univerzity a gymnázií bol zriadený v roku 1777 a od roku 1788 zahŕňal aj učiteľov ľudových škôl.
V priemysle bolo potrebné riešiť problém sociálneho zabezpečenia pre nekvalifikovaných robotníkov, ktorí mohli prísť o zamestnanie alebo neboli zaopatrení počas práceneschopnosti. Títo robotníci boli odkázaní na pomoc rodiny, cirkvi a rôznych svojpomocných organizácií. Do roku 1872 boli takýmito organizáciami cechy, po ich zrušení sa jediným miestom dobrovoľného sociálneho poistenia stali profesijné a odborové spolky.
V roku 1891 bol zákonom č. 14 zavedený povinný nemocenské poistenie zamestnancov v priemysle. Poistenec mal nárok na bezplatnú lekársku starostlivosť počas 20 dní ochorenia, ženy po pôrode na príspevok počas prvých 4 týždňov a pri úmrtí poistenca sa vyplácal príspevok na pohreb. Nemocenské poisťovanie v Uhorsku bolo do praxe zavedené zákonným článkom XIV. z roku 1891.
Zistilo sa však, že tento systém, ktorý fungoval v českých krajinách a v Rakúsku, nezodpovedá potrebám Uhorska. Počet pokladníc v Uhorsku v rokoch 1895 - 1906 kolísal medzi 425 - 458, no napriek poskytnutým finančným prostriedkom neboli schopné plniť svoje záväzky. Zákonný článok XIX. z roku 1907 zveril nemocenské a úrazové poistenie okresným pokladniciam, ktoré poisťovali robotníkov, a zrušil továrenské, súkromnospolkové pokladnice a pokladnice priemyselných zborov. Zaviedol jednotný systém povinného nemocenského a úrazového poistenia pre zamestnancov v priemyselných a obchodných podnikoch nad 20 zamestnancov. Zamestnávateľ hradil 50 percent, v prípade úrazu až sto percent nemocenského, až do doby trvania práceneschopnosti 20 týždňov. Pri živote sa však udržali len závodné pokladnice a pokladnice, ktoré prevzali úlohu sprostredkovateľa Krajinskej pokladnice (Krajinská nemocenská a úrazová pokladnica), ktorá vznikla v Budapešti v roku 1907. Táto centrálna inštitúcia vykonávala svoju funkciu pomocou okresných pokladníc, pričom bolo zrušených 287 pokladníc a ostalo len 96 okresných a 75 závodných pokladníc. Ani tento plán sociálneho zabezpečenia v Uhorsku dostatočne nefungoval pre nedostatok príspevkov a finančných prostriedkov.
Sociálne poisťovníctvo po roku 1918
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 prevzala krajina rakúske a uhorské právne normy o povinnom nemocenskom a úrazovom poistení. Novela č. 268/1919 Zb. z. a n. zo dňa 15. mája 1919 rozšírila pôsobnosť nemocenského a úrazového poistenia aj na skupiny ľudí, ktoré predchádzajúca legislatíva nebrala do úvahy - najmä lesných robotníkov a zamestnancov v domácnosti. Nariadením č. 516/1919 Zb. z. a n. zo dňa 23. septembra 1919 bola na Slovensku zriadená Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov na Slovensku v Bratislave.
V ďalších rokoch sa postavenie súkromných poisťovní obmedzovalo. Poisťovne, ktoré vykonávali nemocenské poistenie, boli dané pod správu Ústrednej sociálnej poisťovne v Prahe. Táto inštitúcia mala právo nemocenské poisťovne rušiť, zlučovať a rozhodovať o nich. Na Slovensku funkciu správcu nemocenských poisťovní prebrala Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov na Slovensku v Bratislave. Do poistného systému Československa prešiel aj nositeľ penzijného poistenia súkromných úradníkov - Penzijný ústav súkromných úradníkov (PÚSÚ). V Čechách vznikol samostatný Všeobecný penzijný ústav, ktorý sa stal nositeľom penzijného poistenia súkromných úradníkov, neskôr sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na ostatných súkromných zamestnancov. V roku 1919 bolo v českých krajinách zavedené povinné nemocenské poistenie pre súkromných zamestnancov. Nositeľom tohto typu poistenia sa stala Nemocenská poisťovňa súkromných úradníkov a zriadencov a Prvá pražská nemocenská poisťovňa obchodníkov a súkromných zriadencov.
Zákonom č. 221/1924 sa naštartovala reforma sociálneho poistenia. Do platnosti vstúpil zákon naplno až v júni 1926, zjednocoval sústavu nemocenského poistenia a zavádzal povinné penzijné a invalidné poistenie. Vznikla strešná organizácia všetkých poisťovní v Československu, Ústredná sociálna poisťovňa, ktorá sa stala pilierom sociálneho poistenia. Všetky ostatné poisťovne pôsobili v úlohe úradovní Ústrednej sociálnej poisťovne. V roku 1926 bolo na území ČSR už len 342 poisťovacích ústavov, na Slovensku z toho len 25 okresných nemocenských pokladníc a Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov na Slovensku v Bratislave. V roku 1937 sa Zemská úradovňa stala zväzom pre všetky nemocenské poisťovne na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a nositeľkou úrazového a nemocenského poistenia na Slovensku. V roku 1925 tu pracovalo 83 zamestnancov, v roku 1930 to bolo už 107 zamestnancov. Popri poisťovni fungovali viaceré komisie, ktoré riešili príslušné problémy (správna, zväzová, tarifná, sanatoriálna, stavebná komisia).
Slovenský štát (1939 - 1945)
Po marci 1939 došlo k ďalším zmenám v organizácii poisťovníctva na Slovensku. Vládnym nariadením zo dňa 12. apríla 1939 Sl. z. sa názov Zemskej úradovne pre poisťovanie robotníkov na Slovensku v Bratislave zmenil na názov Ústredná sociálna poisťovňa. Prebrala pôsobnosť Ústrednej sociálnej poisťovne v Prahe, ktorá bola dovtedy vykonávateľkou poistenia zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a staroby. Pôsobila však len necelé 2 roky. Bola to verejnoprávna inštitúcia, ktorá zabezpečovala dôchodkové a nemocenské poistenie. Zo správneho hľadiska sa delila na nemocenský a úrazový odbor, odbory sa delili na oddelenia.
Vznikom prvej Slovenskej republiky sa rozdelilo i poisťovníctvo. V Protektoráte Čechy a Morava zostala pôsobiť Ústřední sociální poišťovna so sídlom v Prahe, na Slovensku došlo k zmene. 26. novembra 1940 nariadením s plnou mocou zákona č. 300 sa z Ústrednej sociálnej poisťovne stala Robotnícka sociálna poisťovňa (RSP). Doterajších 17 okresných sociálnych poisťovní, Revírna bratská pokladnica a Slovenská pokladnica pre poľnohospodárskych robotníkov sa dňa 1. januára 1941 zlúčilo do jedného ústavu, do RSP, čím došlo k splynutiu robotníckeho poistenia. Poisťovňa vykonávala poistenie nemocenské, rentové (invalidné, starobné, provízne) a úrazové. Úradovne zriadila v župných mestách, resp. podľa potreby v iných mestách s určením obvodov ich príslušnosti. Na čele úradovne stál správca menovaný predsedom poisťovne. Zamestnancami poisťovne mohli byť len slovenskí štátni občania. V tomto období sa prejavil aj vplyv protižidovských zákonov, o čom svedčia rozličné nariadenia - obežníky poisťovne, vydania preukazov o árijskom pôvode, vyzvania jednotlivým okresným poisťovniam, aby urobili previerky svojich zamestnancov týkajúce sa čistoty rasy, prepustenie zamestnancov „neárijského“ pôvodu. Židovskí lekári a lekári českého pôvodu boli vymenení za lekárov „árijského“ pôvodu, slovenských štátnych občanov, zväčša však bez praxe.
Vojnové roky nijako zvlášť neovplyvnili chod poisťovne až do vypuknutia SNP. Podľa nariadenia SNR č. 21/1944 Sb. n. SNR, ktoré bolo vyhlásené 28. septembra 1944, počas SNP na oslobodenom území všetky práva a povinnosti RSP vykonávala úradovňa RSP v Banskej Bystrici a právomoc predsedu a iných správnych orgánov vykonával povereník SNR pre sociálnu starostlivosť. Tento stav trval až do 27. októbra 1944. Pohnuté časy SNP zasiahli skoro všetky úradovne, niektoré boli počas bojov zničené, iných sa dotkli až čistky, ktoré prebehli po potlačení Povstania. Mnoho lekárov bolo zavlečených do koncentračných táborov, resp. popravených, išlo zväčša o lekárov, ktorí boli obvinení z napomáhania partizánom počas SNP.
Povojnové obdobie a éra komunizmu
Nariadením č. 11 Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 14. marca 1945 o dočasnej organizácii sociálneho poistenia robotníkov, baníkov, súkromných zamestnancov vo vyšších službách a verejných zamestnancov sa zrušila Robotnícka sociálna poisťovňa a jej práva a povinnosti, ako aj záväzky, hnuteľný a nehnuteľný majetok prešli na Ústrednú sociálnu poisťovňu a jej okresné sociálne poisťovne. Vykonávateľom práv a povinností Ústřední sociální poišťovny so sídlom v Prahe sa na Slovensku stala Ústredná sociálna poisťovňa v Bratislave so sídlom na Štefánikovej ulici č. 39 - 41.
Po komunistickom štátnom prevrate vo februári 1948 došlo v Československu k nastoleniu politickej diktatúry a nový režim zasiahol i oblasť poisťovníctva. V poistení majetku, osôb a zodpovednosti za škodu došlo k zlúčeniu piatich národných podnikov, ktoré pôsobili v tejto oblasti v rokoch 1947 - 1948. Spätne k 1. januáru 1948 sa zlúčilo päť národných podnikov do jedinej monopolnej organizácie Československej poisťovne n. p. Praha. Prebudovaný bol aj systém sociálneho poistenia. V apríli 1948 bol vydaný nový zákon o národnom poistení č. 99/1948, ktorý definoval národné poistenie ako poistenie pre prípad choroby a materstva (nemocenské poistenie) a pre prípad staroby, invalidity, straty živiteľa smrťou a pre prípad úrazu (dôchodkové poistenie). Bola zriadená Ústřední národní poišťovna so sídlom v Prahe, na Slovensku sa stala nositeľkou sociálneho poistenia Národná poisťovňa v Bratislave. Jej úlohou bolo riadiť činnosť okresných národných poisťovní a dohliadať na ne, rozhodovať o výške dôchodkového poistenia, vyplácať ich a vykonávať s tým súvisiacu činnosť. Medzi jej úlohy patrila aj zdravotná starostlivosť, správa nemocníc a iných liečebných ústavov, štatistická a evidenčná služba.
Národné poistenie opäť prebudoval zákon č. 102/1951 Zb. z., ktorým sa oddelilo nemocenské a dôchodkové poisťovníctvo. Od roku 1952 sa poštátnené finančné prostriedky na realizáciu sociálneho zabezpečenia (dôchodkového poistenia) sústredili v Slovenskom úrade dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol podriadený Štátnemu úradu dôchodkového zabezpečenia v Prahe. Vrcholným orgánom nemocenského poistenia sa stala Ústredná rada odborov. V roku 1960 prevzala úlohu dôchodkového zabezpečenia Správa dôchodkov v Bratislave. Vo výkone sociálneho zabezpečenia došlo k výraznej organizačnej zmene v roku 1976. Podľa zákona č. 121/1975 Zb. sa organizačne odčlenil výkon dôchodkového zabezpečenia (Úrad dôchodkového zabezpečenia) a výkon nemocenského poistenia prevzali orgány ROH a Slovenská správa nemocenského poistenia.
Vznik a fungovanie Sociálnej poisťovne
Transformácia po roku 1989 a založenie
Po novembri 1989 zasiahli rozsiahle politické zmeny aj do oblasti sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Od 1. januára 1991 sa zlúčil výkon dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia do jednej inštitúcie. Slovenská správa nemocenského poistenia, odbory sociálnych vecí národných výborov a Úrad dôchodkového zabezpečenia sa zlúčili do Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia, ktorá pôsobila do konca roku 1992.
V roku 1993 potom došlo na Slovensku v rámci transformácie sociálnej sféry ku zmene inštitucionálneho usporiadania a vytvoreniu verejnoprávnej inštitúcie - Národnej poisťovne. Spojenie zdravotného poistenia s fondmi sociálneho zabezpečenia sa časom ukázalo ako nefunkčné vzhľadom na ich principiálnu odlišnosť, čo vyvolávalo problémy v efektívnom organizačnom usporiadaní Národnej poisťovne. To bol dôvod ich rozdelenia a zriadenia pluralitného systému zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa bola zriadená 1. novembra 1994 zákonom Národnej rady SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne. Od 1. januára 1995 Sociálna poisťovňa začala svoju činnosť. Keď štát zveril Sociálnej poisťovni výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, vybavil ju potrebnými kompetenciami a poskytol jej relatívnu nezávislosť od ministerstiev i vlády SR. Verejnoprávnosť Sociálnej poisťovne charakterizuje úplné odlúčenie sa od štátnych orgánov, ako aj nezávislé financovanie a hospodárenie, odčlenené od štátneho rozpočtu.
Sociálna poisťovňa v súčasnosti: Štruktúra a kompetencie
Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia, ktorej vlastníkom je štát. Jej sídlo sa nachádza v Starom meste v Bratislave na Ulici 29. augusta. Organizácia je poverená výkonom nemocenského, dôchodkového, invalidného, garančného, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Od roku 2005 vykonáva aj niektoré činnosti v rámci starobného dôchodkového sporenia (II. pilier).
Poisťovňu riadi jej generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na 6 rokov. Generálny riaditeľ plní úlohy, ktoré poisťovni nariaďuje zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. Na hospodárenie Sociálnej poisťovne dohliada Dozorná rada, ktorá má v súčasnosti 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Dozornú radu ďalej tvoria traja zástupcovia odborárov, traja zástupcovia zamestnávateľov, traja zástupcovia navrhnutí vládou a jeden zástupca reprezentujúci poberateľov dôchodkových dávok. Dozorná rada má 15 členov a jej predsedom je minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Funkčné obdobie člena Dozornej rady je 5-ročné. Dozorná rada si zvolí zo svojich členov 2 podpredsedov Dozornej rady. Na činnosť Sociálnej poisťovne dohliadajú orgány štátneho dozoru, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo financií SR. Dozorná rada schvaľuje Organizačný poriadok, Pracovný poriadok, Mzdový poriadok, Kontrolný poriadok, Pravidlá financovania a hospodárenia a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne a prerokúva návrh účtovnej závierky.
Sociálna poisťovňa má ústredie v Bratislave, 36 pobočiek a 3 vysunuté pracoviská po celom Slovensku. Pobočku Sociálnej poisťovne riadi riaditeľ pobočky, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.
Prevádzka Sociálnej poisťovne, ktorá zamestnáva približne päťtisíc zamestnancov, je financovaná z odvodov, ktoré platia všetky osoby povinné platiť sociálne odvody. Podľa zákona môže Sociálna poisťovňa použiť na svoju správu 2,4% z vybranej sumy odvodov. V roku 2019 by príjmy Správneho fondu mali dosiahnuť 200 mil. eur, pričom navrhované výdavky mali dosiahnuť 107 mil. eur. Rozpočet je základným ekonomickým nástrojom na zabezpečenie plnenia úloh a finančného hospodárenia Sociálnej poisťovne. Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, finančné prostriedky správneho fondu z nich plynúcich úrokov a majetok, ktorý nadobudla svojou činnosťou, vrátane pohľadávok (okrem pohľadávok na poistnom, pokute, penále, dávke garančného poistenia). Majetok Sociálnej poisťovne tvorí: dlhodobý nehmotný majetok, dlhodobý hmotný majetok, zásoby, pohľadávky na majetku, finančné prostriedky správneho fondu a ostatných príjmov. Z týchto prostriedkov sa uhrádzajú dávky sociálneho poistenia a náklady súvisiace s výkonom sociálneho poistenia.
Logo Sociálnej poisťovne
Motív loga tvoria tri rotujúce kvapky, ktoré symbolizujú neustály kolobeh života, solidarity a starostlivosti o sociálne odkázaných občanov. Prvky loga vytvárajú opticky rovnostranný trojuholník situovaný na červenej základni, pričom smer rotácie týchto prvkov je pravotočivý. Farebnosť loga je symbolicky navrhnutá tak, aby kompozícia ako celok pôsobila intuitívne vo farbách slovenskej trikolóry, čím sa zároveň podporuje jej celospoločenský charakter a význam.
30 rokov Sociálnej poisťovne: Kľúčové míľniky a modernizácia
Sociálna poisťovňa sa v posledných rokoch usiluje výraznejšie presadzovať proklientsku orientáciu, čo sa prejavuje v rýchlom a kvalitnom servise a dostupnosti informácií pre poistencov. Zvyšuje sa aj sieť informačných a poradenských centier. Sociálna poisťovňa je tiež vydavateľom odborného mesačníka Národné poistenie. Jej hlavnou úlohou je zabezpečiť starším občanom materiálne podmienky pri zachovaní platných etických noriem, čo sa odráža najmä v poskytovaní primeraných dôchodkov a ďalších služieb.
Rok 2004 je medzníkom v doterajšej histórii Sociálnej poisťovne, ktorý ovplyvnil celú spoločnosť. Prijatím zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. Národná rada SR umožnila spustenie dlho očakávanej dôchodkovej reformy. Pôsobnosť Sociálnej poisťovne sa rozšírila o poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie, ktorých agendu prevzala od Národného úradu práce. Zmeny nastali aj v oblasti výberu poistného a lekárskej posudkovej činnosti. Od 1. januára 2005 pribudli Sociálnej poisťovni nové povinnosti spojené s realizáciou starobného dôchodkového sporenia, t.j. druhým pilierom dôchodkovej reformy.
Významné udalosti v chronologickom prehľade:
- 1994 - Sociálna poisťovňa bola 1. novembra zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni zriadená ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne.
- 1995 - Sociálna poisťovňa od 1. januára začína svoju činnosť: výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, súčasťou ktorých bol aj výkon posudkovej činnosti a poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.
- 1996 - Sociálna poisťovňa personálne dobudovala ústredie inštitúcie a svoje pobočky.
- 2000 - Spustenie prvého webu, Sociálna poisťovňa zverejnila informácie online na vlastnej webovej stránke.
- 2002 - Sociálna poisťovňa prevzala od Slovenskej poisťovne od 1. apríla aj poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania - úrazové poistenie.
- 2004 - Začiatok výkonu sociálneho poistenia na základe zákona č. 461/2003 Z. z., prevzala kompletný výkon nemocenského poistenia zamestnancov od zamestnávateľov (do 31. decembra 2004) a začala vyplácať nemocenské zamestnancov od 11. dňa práceneschopnosti. Inštitúcia začala viesť individuálny účet poistenca a posielať informácie o stave účtu (dôchodkové zabezpečenie do 31. decembra 2003) a od roku 2007 aj informáciu o zmenách individuálneho účtu (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti od 1. januára 2004). Inštitúcia bola riadená kolektívnym päťčlenným štatutárnym orgánom - Radou riaditeľov. Slovenská republika vstúpila 1. mája do Európskej únie, čo znamenalo začiatok uplatňovania koordinačných nariadení pri výkone sociálneho poistenia. Do Sociálnej poisťovne bol doručený prvý dokument elektronickou cestou - mesačný výkaz poistného a príspevkov od zamestnávateľa. Vznikol II. pilier.
- 2005 - Od 1. januára Sociálna poisťovňa vykonáva aj činnosti v rámci starobného dôchodkového sporenia (II. piliera).
- 2008 - Príprava na zmenu novej meny - zavedenie eura, schválené Európskou radou 8. júla 2008. Modernizácia interných procesov Sociálnej poisťovne. Štart novej elektronickej služby - poskytovanie informácií o zmene stavu účtu klienta prostredníctvom aplikácie na webe.
- 2009 - Slovensko prijalo euro 1. januára. Sociálna poisťovňa vypočítava a prepočítava dávky v novej mene. Prvý medzinárodný poradenský deň sa v spolupráci s rakúskou dôchodkovou poisťovňou PVA uskutočnil 15. októbra vo Viedni.
- 2010 - Sociálna poisťovňa začína aktívne a kontinuálne vytvárať trvalé poradenské centrá vo všetkých pobočkách a v ústredí inštitúcie s profesionálne vybaveným tímom.
- 2011 - Všetci zamestnávatelia od 1. decembra posielajú výkazy do Sociálnej poisťovne elektronicky. Sociálna poisťovňa za tento výrazný posun v elektronizácii získala cenu ITAPA v roku 2012.
- 2015 - Sociálna poisťovňa od 1. januára spustila a spravuje Centrálny informačný a ponukový systém (CIPS), prostredníctvom ktorého sporiteľ/žiadateľ o dôchodok z II. piliera dostáva všetky ponuky od poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností z jedného zdroja.
- 2017 - Sociálna poisťovňa získala od 1. januára nové kompetencie pre správu osobitného sociálneho poistenia príslušníkov obecnej polície.
- 2018 - Spustenie elektronického Rezervačného systému pre spísanie žiadosti o dôchodkovú dávku.
- 2020 - Rozšírenie pôsobnosti Sociálnej poisťovne o výber poistného na osobitné sociálne poistenie príslušníkov obecnej polície (od 1. júla).
- 2021 - Zavedenie novej dávky tehotenské (od 1. apríla), ktorá slúži na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tehotenstve. Sociálna poisťovňa začína aktívne využívať ďalšie informačné cesty na poradenskú činnosť klientov.
- 2022 - Od 1. júna začala verejnosti slúžiť ePN - Elektronická práceneschopnosť, ktorá umožňuje lekárom uznať poistenca práceneschopným elektronicky a poistencovi sledovať stav vo svojom Elektronickom účte poistenca. Ide o prvú službu, kde všetky povinnosti za klienta voči inštitúciám vyrieši štát. Elektronická práceneschopnosť získala 1. miesto v súťaži ITAPA 2022 v kategórii Digitalizácia spoločnosti. Spustenie nového webového portálu www.socpoist.sk, ktorý zásadne zmenil pohľad na poskytované informácie a ich užitočnosť z pohľadu klienta, s dôrazom na zrozumiteľnosť a intuitívnosť vyhľadávania.
- 2023 - Sociálna poisťovňa sa stala najatraktívnejším zamestnávateľom v štátnej a verejnej správe za rok 2022 a získala 1. miesto v hodnotení. Prvá výplata novej dávky - rodičovských dôchodkov. Elektronický účet poistenca sa stal Najlepším projektom digitalizácie spoločnosti a získal 1. miesto v rámci ceny ITAPA 2023.
- 2024 - Začiatok výplaty dávok z osobitného sociálneho poistenia príslušníkov obecnej polície (od 1. januára). Sociálna poisťovňa sa opäť stala najatraktívnejším zamestnávateľom v štátnej a verejnej správe za rok 2023 a získala 1. miesto. Elektronický účet poistenca sa rozvíja o nové funkcionality - poistenci vo veku 39 rokov a viac zistia online Informatívnu sumu dôchodku.