Matica slovenská: História a poslanie národnej kultúrnej inštitúcie

Úvod do vzniku Matice slovenskej

V dňoch 6. a 7. júna sa v Martine konalo zhromaždenie, na ktorom bola v prijatí Memorande národa slovenského formulovaná požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Toto Memorandum je považované za jeden z najvýznamnejších dokumentov národno-emancipačného vývoja Slovákov, ktorý zakotvoval hlavné požiadavky Slovákov na uplatňovanie národnej identity v štátoprávnej, politickej, kultúrnej a jazykovej oblasti.

V rámci miléniovej slávnosti príchodu slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda na naše územie, sa 4. augusta 1863 uskutočnilo ustanovujúce 1. valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine. Prípravný výbor už v roku 1861 vypracoval návrh Stanov Matice slovenskej a začal organizovať celonárodnú finančnú zbierku. Stanovy Matice slovenskej boli cisárom Františkom Jozefom I. schválené 21. augusta 1862.

Prvé valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 4. augusta 1863, bolo v tom čase najväčším národným zhromaždením na Slovensku, pričom podľa záznamov sa v centre Turca zišlo okolo 5000 slovenských národovcov.

Prvé obdobie činnosti Matice slovenskej (1863 - 1875)

Na ustanovujúcom valnom zhromaždení bola Matica slovenská založená s cieľom "v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať, a na jeho zvelebení pracovať".

Za prvého predsedu Matice slovenskej bol zvolený banskobystrický katolícky biskup Štefan Moyses a za prvého úradujúceho podpredsedu evanjelický superintendent Karol Kuzmány. Dočasný výbor Matice slovenskej od mája 1863 húževnato finalizoval svoju prácu a posledná porada dočasného výboru sa odohrala večer 3. augusta, aby 4. augusta 1863 nastal výnimočný deň ustanovenia prvej národnej ustanovizne.

Národná svetlica, prvá budova Matice slovenskej v Martine, bola slávnostne otvorená 8. augusta na 3. valnom zhromaždení. Financovaná bola z celonárodných grajciarových zbierok a postavená v rokoch 1864 - 1865 podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu.

Za krátke obdobie svojej činnosti Matica slovenská rozvinula rozsiahlu zberateľskú, vydavateľskú, osvetovú a vedeckú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska, vydala 82 zväzkov kníh, vrátane 12 ročníkov prvého slovenského vedeckého časopisu Letopis Matice slovenskej. Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty.

Uhorská vláda, využijúc oslabené pozície cisárskej moci po prehranej rakúskej bitke s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866, zakázala činnosť Matice slovenskej. Po 12 rokoch existencie bola Matica rozpustená 12. novembra 1875 a jej majetok zhabaný. Majetok neskôr získal Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE). Pokusy o obnovenie činnosti Matice slovenskej po jej zatvorení boli neúspešné, no v činnosti pokračovali iné kultúrne spolky.

Obnova činnosti a obdobie medzi vojnami (1919 - 1945)

Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až po vzniku Československej republiky, 1. januára 1919, na základe rozhodnutia ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. "Oživotvorujúce" valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919 v Martine.

Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Za jej predsedov boli zvolení Pavol Országh Hviezdoslav, František Richard Osvald, Matúš Dula a Vavro Šrobár, matičnými správcami sa stali Jozef Škultéty a Jaroslav Vlček. Historicky prvý miestny odbor Matice slovenskej vznikol 2. novembra 1919 v Martine.

Na 2. valnom zhromaždení Matice slovenskej 25. augusta 1920 boli ustanovené vedecké odbory Matice slovenskej, pričom sa ako prvé konstituovali Historický, Jazykovedný a Národopisný odbor. Dňa 29. augusta bola slávnostne otvorená nová, druhá budova Matice slovenskej v Martine, ktorá patrí medzi reprezentatívne architektonické objekty mesta.

Valné zhromaždenie 12. mája výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie Matice slovenskej, najmä v súvislosti so zápasom o charakter Pravidiel slovenského pravopisu. Z iniciatívy Matice slovenskej vznikol 1. mája v Martine spolok Slovenská národná knižnica.

Počas existencie Slovenskej republiky (1939 - 1945) došlo k viacerým zmenám. Viacerí poprední pracovníci a funkcionári Matice slovenskej opustili jej radov a neskôr ostali v zahraničnom exile. Na základe rozhodnutia Povereníctva Slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu prevzal dočasnú správu nad Maticou slovenskú Ján Marták. Komunistický režim znárodnil matičný vydavateľský podnik Neografia.

Obdobie komunizmu a normalizácie (1948 - 1989)

V rokoch 1949 až 1953 politické orgány postupne zobrali Matici slovenskej vedeckú činnosť, rozpustili jej členskú základňu a inštitúciu zredukovali na ústredie osvetovej práce. Slovenská národná rada v apríli prijala zákon o Matici slovenskej, ktorým ju poštátnila a zlúčila so Slovenskou národnou knižnicou.

Komunistický režim zinscenoval proces proti zostavovateľom pripravujúcim lexikografické dielo - Národná encyklopédia. Počas politického odmäku si Matica slovenská storočnicu svojho založenia pripomenula veľkolepými oslavami a bola ocenená najvyšším štátnym vyznamenaním Rad republiky, ktoré jej odovzdal Alexander Dubček.

Politické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo nádej na oživenie pôvodného poslania a činnosti Matice slovenskej, vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov. Tento proces bol však zastavený 21. augusta po okupácii ČSR vojskami Varšavskej zmluvy a v následnom normalizačnom procese. Z Matice slovenskej bolo z politických dôvodov prepustených viacero zamestnancov.

Slovenská národná rada prijala 20. decembra zákon o Matici slovenskej, ktorý ju z časti vrátil do stavu spred dvadsiatich rokov. Členská základňa bola výrazne obmedzená a činnosť Matice slovenskej sa znova sústredila v prvom rade na knihovníctvo, bibliografiu, biografiu, literárne múzejníctvo a archívnictvo.

Predsedom Matice slovenskej sa stáva esejista a spisovateľ Vladimír Mináč, ktorý na tomto poste zotrváva až do roku 1989. Za jeho pôsobenia najvýraznejšie pokročilo budovanie Slovenskej národnej knižnice a rozvíjali sa jej fondy, bibliografia, informatizácia a proces automatizácie. Mináč venoval pozornosť aj Pamätníku slovenskej literatúry a pričinil sa o zriadenie Slovenského národného literárneho múzea v prvej historickej budove Matice slovenskej.

30. augusta otvorili v Martine na Hostihore novú, veľkoryso koncipovanú budovu Matice slovenskej, dielo architektov Dušana Kuzmu a Antona Cimmermanna. V roku 1983 zriadil Vladimír Mináč Odbor pre zahraničných Slovákov v Matici slovenskej a inicioval celonárodné oslavy 125. výročia založenia Matice slovenskej.

Súčasnosť a budúcnosť Matice slovenskej

V dňoch 10. - 11. augusta sa konalo "oživotvorujúce" valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine. Slovenská národná rada prijala 26. júla nový zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej ustanovizni.

Matica slovenská v spolupráci so Svetovým kongresom Slovákov po prvýkrát zorganizovala stretnutie mladých Slovákov z celého sveta pod oficiálnym názvom Svetový festival slovenskej mládeže, ktorý sa konal v dňoch 12. - 19. júla v Martine. Každé tri roky organizuje Matičný svetový festival slovenskej mládeže, na ktorom sa stretávajú mladí ľudia z celého sveta.

Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zavŕšením dlhej etapy boja Matice slovenskej za slovenskú národnú identitu. Postupne sa plnia tézy Národného programu MS, koncipovaného v rokoch 1991 - 1992.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 13. februára sa Matica slovenská stala verejnoprávnou ustanovizňou, ktorá plní vymedzené štátne úlohy. Dňa 17. Národná rada Slovenskej republiky schválila tzv. knižničný zákon č. 183/2000, ktorý bez účasti Matice slovenskej pripravil vtedajší minister kultúry Milan Kňažko a ktorý negatívne zasiahol do činnosti Matice slovenskej.

V Martine sa 1. augusta 2013 uskutočnil 2. európsky kongres matíc slovanských národov. 1. až 4. augusta sa v Martine uskutočnili Národné matičné slávnosti, ktorými vyvrcholili oslavy 150. výročia založenia Matice slovenskej. Vrcholom druhého dňa bolo slávnostné otvorenie Parku sv. Cyrila a Metoda v areáli sídelnej matičnej budovy.

V novembri valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za jej predsedu Ing. Mariána Gešpera. Matica slovenská vyhlásila rok 2018 za Rok slovenskej štátnosti a zorganizovala sériu tematických podujatí na pripomenutie si 100. výročia podpísania Deklarácie slovenského národa a vzniku prvej Československej republiky.

Vznikol nový časopis pre matičné hnutie Hlas Matice. Matica slovenská vyhlásila rok 2019 za Rok storočnice oživotvorenia Matice slovenskej a IV. kongres matíc slovanských národov a inštitúcií, ktorý usporiadala pri príležitostiach 100. výročia oživotvorenia Matice slovenskej a podpísania Memoranda národa slovenského. Matica slovenská vyhlásila rok 2020 za Rok národnej identity.

V roku 2021 si Matica slovenská pripomenula okrúhlych 160. rokov od založenia. Rok 2021 bol v novodobej histórii Matice slovenskej jedným z najkomplikovanejších z hľadiska financovania jej činnosti.

Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov. V roku 2022 uplynulo presne dvesto rokov od narodenia viacerých štúrovcov.

Poslanie a úlohy Matice slovenskej

Poslaním Matice slovenskej je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti.

Kľúčové aktivity a zameranie:

• Prednostne získavať slovacikálne dokumenty.
• Zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo.
• Robiť základný slovakistický výskum.
• Zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry.
• Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete.
• Zúčastňovať sa na propagácii Slovenskej republiky.
• Rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt.
• Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov.
• Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku.
• Spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy.

Cieľom Matice slovenskej je pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život.

Významné míľniky a udalosti v histórii Matice slovenskej

tags: #vyrocie #zalozenia #matice #slovenskej