O fenoméne Bauhausu bolo napísaných niekoľko desiatok kníh a pedagogické zásady, ktoré na jeho pôde vznikli, sú dodnes preberané a rešpektované. Bauhaus bola jedna z najvýznamnejších škôl umenia, dizajnu a architektúry modernej doby, ktorá zásadne ovplyvnila modernú architektúru a moderný dizajn. V prípade tejto školy došlo k jedinečnej príležitosti manifestovať obsah do architektúry školskej budovy.
Dnes, v aktuálnom „deviatkovom" roku, keď si pripomíname sté výročie vzniku Bauhausu, sa meno tejto avantgardnej umeleckej školy spája s funkcionalizmom a je stále živým fenoménom.
Založenie a počiatočné princípy Bauhausu
Staatliches Bauhaus (doslova "štátny stavebný dom") alebo skrátene Bauhaus bola nemecká vysoká škola, v ktorej bola skombinovaná výuka umeleckej tvorby s výukou remesiel. Škola vznikla v roku 1919 vo Weimare spojením dvoch škôl - umenia a remesiel. Jej zakladateľom a zároveň prvým riaditeľom bol Walter Gropius.
Gropiusova vízia a princípy
Korene Bauhausu tkvejú v umeleckopriemyselnej škole, ktorú založil Henry Van de Velde v roku 1906 vo Weimare. Gropius, ktorého si Van de Velde vybral za svojho nástupcu, žiadal o zlúčenie oboch škôl do jednej inštitúcie, čo obe školy jeho žiadosti vyhoveli. Škola nadväzovala na stredovekú tradíciu stavebných hutí (bauhütte).
Walter Gropius mal o smerovaní svojej inštitúcie jasnú predstavu. Cieľom umeleckej školy Bauhaus bolo obnoviť „jednotu umenia pod vedením architektúry a obnoviť tesný vzťah umenia k remeslu. Umenie a technika majú vytvoriť nový celok.“ V Manifeste Bauhausu z roku 1919 napísal: „Konečným cieľom každej tvorivej činnosti je stavba! Vytvorme spoločne novú stavbu budúcnosti, ktorá bude v sebe zahŕňať všetko: architektúru, plastiku aj maľbu.“ V tomto interdisciplinárnom koncepte malo dôjsť k spojeniu výtvarného umenia s architektúrou, s fokusom na stavbu.
S týmto programom súvisel základný princíp Bauhausu - zrušenie deliacej čiary medzi umelcami a remeselníkmi. „Katedrála budúcnosti“, ktorá bola ako metafora vyobrazená na obálke prvého manifestu Bauhausu, mala byť spoločným dielom architektov, sochárov, maliarov a umeleckých remeselníkov. Dôraz bol kladený na kolektívny charakter výsledného diela.
Organizácia štúdia a presun
V ranom období Bauhausu bola zavedená organizácia štúdia, od ktorej sa v zásadných rysoch nikdy neupustilo: po úspešnom vykonaní prijímacích skúšok všetci študenti absolvovali jednoročnú prípravku, počas ktorej si cibrili zmysel pre farby, materiály, štruktúry a nadobúdali určité zručnosti. Každý študent Bauhausu musel najprv spoznať materiál (keramika, sklo, drevo, textil), následne sa vyučil nejakému remeslu a po absolvovaní skúšok obdržal výučný list. Zavŕšením štúdia bola architektúra.
Walter Gropius chcel vytvoriť novú architektúru odrážajúcu dobu, ktorá nastala po skončení 1. svetovej vojny. V ranom období 1919 až 1923 bol Bauhaus silne ovplyvnený expresionizmom.
Sociálno-demokratickú vládu, ktorá podporovala Bauhaus, však v roku 1925 vystriedala konzervatívna pravicová klika. Už vo februári 1924 Sociálni demokrati stratili vedúce postavenie v parlamente v prospech národniarov. Následkom čoho sa Gropius bol pri podpise zmluvy v roku 1925 nútený súhlasiť so skráteným finančným rozpočtom a rozpočtové prostriedky sa ukázali ako nedostačujúce. Preto sa Bauhaus musel stěhovať z Weimaru do Desavy pod novým názvom Vysoká škola priemyselného tvarovania, čím vstúpil do nového obdobia.
Architektúra a dizajn Bauhausu: Funkcionalizmus v praxi
Štýl Bauhaus predstavuje zásadný pilier modernizmu, prinášajúc svieži prístup k tvorbe dizajnu a výstavbe. Charakteristickým znakom tohto architektonického smeru je jednoduchosť spolu s minimalizmom. Dominujú mu geometrické tvary, čisté línie a dôraz na praktickosť.
Hlavné princípy a materiály
Hlavné zásady Bauhaus architektúry stoja na funkčnosti, jednoduchosti a minimalizme. Tento štýl sa sústreďuje na praktické využitie priestoru, pričom sa vyhýba zbytočným ozdobám. Typickou črtou sú geometrické tvary ako kocky a obdĺžniky, ktoré budovám prinášajú čistotu a logickú štruktúru. Pojem Bauhaus sa spája s počiatkom moderny a vyvoláva nasledujúce asociácie: základné farby (červená, žltá, modrá), základné formy (štvorec, trojuholník, kruh), nábytok z oceľových trubiek a funkcionalizmus. Pre architektúru Bauhausu bola charakteristická absencia zdobnosti a funkčne premyslené asymetrické pôdorysy so starostlivo umiestnenými hmotami.
Významným rysom Bauhausu bolo použitie moderných materiálov ako:
- betón,
- oceľ,
- sklo.
Železobetón a skeletová štruktúra predstavujú základné prvky architektúry Bauhausu, ktoré otvorili dvere novým a odvážnym návrhom. Tieto materiály umožnili vznik technicky pokročilých riešení a dodali stavbám typické prvky ako ploché strechy, otvorené priestory či rozsiahle presklenia pre maximalizáciu denného svetla. Používanie železobetónu navyše umožnilo väčšiu slobodu pri komponovaní geometrických tvarov a redukovalo množstvo nepotrebných stavebných detailov.
Budova Bauhausu v Dessau ako manifest
Ochranná krídla Desavy umožnila zrealizovať jedinečný školský komplex ateliérov, dielní, kolejí a domov učiteľov. Za návrhom desavského Bauhausu stojí jeho vtedajší riaditeľ Walter Gropius. Stavbu možno chápať ako manifest funkcionalizmu. Podobne ako motto Bauhausu - spojiť architektúru, umenie, dizajn a remeslo v jeden celok, pôsobí aj budova ako rýdzi gesamtkunstwerk.
Budova Bauhausu v Dessau, dielo Waltera Gropiusa, je ikonickým príkladom funkcionalizmu a modernistickej architektúry. Dokončená v roku 1926, stelesňuje základné princípy filozofie Bauhausu - spojenie dizajnu, umenia a technológie. Komplex Bauhausu v Dessau predstavuje jedinečný príklad architektúry a dizajnu, ktorý dokonale zosobňuje filozofiu tejto slávnej školy.
Hmota je rozčlenená do troch krídel zalomených vo tvare písmena L, ktoré si usurpujú miesto v zeleni. Hlavným konštrukčným prvkom sa stal železobetónový skelet. Tento materiál umožnil flexibilnú dispozíciu priestoru tým, že namiesto tradičných nosných stien mohol byť použitý otvorený koncept. Priestor je organizačne členený na tri hlavné zóny podľa ich účelu: učebne, dielne, administratívu, ubytovanie pre študentov a učiteľov. Estetika budovy sa opiera o čistotu tvarov a minimalizmus detailov. Ploché strechy či asymetricky rozmiestnené okná zdôrazňujú jednoduchosť bez nadbytočných ozdôb. Veľkorysé prosklené fasády učební a dílen v kombinácii s bílými plochami omítek proklamují zdrženlivou bílo-černo-šedou paletu funkcionalismu. Do této kompozice jsou kontrastně vkládány sytě červené nebo žlté plochy. Všetky prvky spolu ladia - osvetlenie, mobiliár, výtvarné umenie.
Keď na výstave v roku 1923 predstavili chladnú, funkčnú architektúru Bauhausu, zniesla sa na jej tvorcov vlna kritiky. Napríklad nemecký historik umenia Fritz Wichert v roku 1923 komentoval prvý vzorový dom Bauhausu vo Weimare ako „dom pre Marťanov“, dodajúc, že vzbudzuje „túžbu po budúcnosti a živote bez zmätku a balastu.“
Gropius, Meyer, Mies van der Rohe: Tri éry Bauhausu
Škola existovala pod vedením troch riaditeľov, ktorí boli silnými konkurentmi v oblasti duchovného vplyvu na Bauhaus. Každý z nich vytváral vlastný Bauhaus.
Walter Gropius (1919 - 1927)
Walter Adolph Gropius (* 18. máj 1883, Berlín, Nemecko - † 5. júl 1969, Boston, USA) vyštudoval architektúru na Technickej vysokej škole v Mníchove a Berlíne. Po študijnej ceste naprieč celým Španielskom získal prácu v projekčnej kancelárii u Petra Behrensa, jedného z najmodernejších staviteľov, kde sa jeho spolupracovníkmi stali Ludwig Mies van der Rohe a Dietrich Marcks. Už v počiatku svojej samostatnej kariéry vytvoril Gropius významný teoretický výskum a premyslený program industrializácie priemyslu. Roku 1919 sa stal zakladajúcim riaditeľom Bauhausu vo Weimare.
Vo svojej práci „stavebnica“ (1923), obnovil tému prefabrikácie a typizácie prvkov. Použil to v prvej etape výstavby sídliska Törten pri Dessau (1926 - 1928). Vytvoril nový urbanistický koncept tzv. „Riadkovej zástavby“ - domy boli stavané rovnobežne a hlavá komunikácia bola k nim napojená kolmo, čím chránil zástavbu pred hlukom a smogom. Uplatnil to takisto pri výstavbe sídliska Dammerstock pri Karlsruhe v rokoch 1927 - 1928.
Gropius, unavený organizačnou prácou a stálymi útokmi voči svojej osobe, odišiel z Bauhausu v roku 1928. Následne sa venoval svojmu vlastnému bádaniu ako samostatný architekt v Berlíne, kde v roku 1929 projektoval obytný súbor Siemensstadt a cestoval po USA.
Hannes Meyer (1928 - 1930)
S nástupom Hannesa Meyera do funkcie riaditeľa nastal v dejinách Bauhausu zreteľný prielom. Meyer, švajčiarsky architekt, bol povolaný Walterom Gropiusom do Dessau v roku 1927, aby sa ujal novozriadeného oddelenia architektúry. K práci svojho predchodcu sa staval kriticky, prvú fázu Bauhausu považoval za „sektársku a estetickú“.
Jeho nové idey dali Bauhausu nové smerovanie: "Základná tendencia môjho prístupu je „funkčne-kolektivisticko-konštruktívna“." V praxi to znamenalo, že všetky objekty mali byť navrhované tak, aby sa dali lacno masovo vyrábať a boli tak dostupné pre každého - „Potreba ľudí namiesto luxusu“.
Meyer zaviedol na Bauhausu niekoľko zmien, z ktorých najdôležitejšie sú rozšírenie teoreticko-vedeckého základu výučby a celkové zvedčenie metódy výtvarnej práce. K prednáškam na škole bola pozývaná celá rada vynikajúcich odborníkov z oboru filozofie, psychológie, fyziky, medzi nimi aj český výtvarný teoretik Karel Teige. Počas pôsobenia Meyera vo funkcii riaditeľa sa v dielňach začali produkovať „štandardné produkty“. Meyer zvýšil počet študentov na 200, čím škola stratila svoj elitný charakter.
Meyer však vyvolával veľa konfliktov. Ako extrémny funkcionalista nemal trpezlivosť s estetickým programom, a tak boli H. Bayer a M. Breuer donútení k abdikácii. Meyer udržoval mimomanželské vzťahy so študentkami a bola mu vyčítaná strata autority. Spochybnil prípravný kurz a od roku 1930 ho začal nahrádzať kurzmi Gestalpsychologie („tvarová psychológia“), sociológie a sociálnej ekonómie.
Ludwig Mies van der Rohe (1930 - 1933)
Ako riaditeľ Bauhausu bol Mies van der Rohe vystavený množstvu problémov. Neprichádzali verejné stavebné zákazky a mesto zredukovalo finančné prostriedky určené pre Bauhaus. V roku 1932 sa opakovali pomery známe z Weimaru a Bauhaus bol nútený presťahovať sa do Berlína, kde už bol školou iba súkromnou. Existencia školy trvala len niekoľko mesiacov. Po nástupe nacizmu bola škola obvinená z „boľševickej rozvratnej činnosti“ a celkom rozpustená v roku 1933.
Mies van der Rohe si udržoval odstup od akéhokoľvek politického postoja. Prípravný kurz sa stal nepovinným od roku 1930, po nástupe Mies van der Roha do funkcie riaditeľa. Paralelne k tomu Rohe doplnil prípravný kurz pre architektov o voľnú kresbu, pretože chcel rozvíjať vizuálne schopnosti študentov.
Ženy v Bauhause: Medzi rovnosťou a tradíciou
Svojho času mohol Bauhaus pôsobiť veľmi moderne a spočiatku sa hlásil k rovnosti pohlaví. Gropius dal však potom jasný signál, že mu na zrovnoprávnení až tak nezáleží, a že na ženy nechce brať ohľad. Nakoľko blízka bola otázka emancipácie v kruhoch Bauhausu bolo jasné najneskôr vtedy, keď Gropius odporučil „nerobiť žiadne zbytočné experimenty“. Ženy treba čo najskôr poslať do tkáčovne a vylúčiť ich z kurzov architektúry.
Ženy zohrali iba okrajovú rolu. Patrí k nim napríklad fotografka Florence Henri, ktorá učila v Bauhause jeden semester.
Odkaz a vplyv Bauhausu
Zatvorenie školy v roku 1933 pod tlakom fašistov však nezabránilo šíreniu jej myšlienok a vizuálneho programu. Viacerí tvorcovia a pedagógovia, ako napríklad Walter Gropius, ktorý v roku 1934 emigroval do Anglicka a v roku 1937 prijal ponuku na prácu profesora na Harvardovej univerzite, odišli do emigrácie. Tam priniesol nové pojmy a pohľady do architektúry, stavebníctva, výstavníctva, dizajnu. Gropius bol architektom pokročilého myslenia, bol proti individualizmu - vyhľadával spoluprácu a podobne zmýšľajúcich.
Význam Bauhausu spočíva hlavne vo vynikajúcej výukovej metóde, ktorá dnes zovšeobecnela takmer na všetkých architektonických školách ako výborné uvedenie do moderných výtvarných a konštruktívnych princípov, a tiež vo výuke a výchove poslucháčov na konkrétnych úlohách pre reálnu prácu. Prípravný kurz bol považovaný za jednu z najdôležitejších inovácií v učebných osnovách Bauhausu. Pod Gropiho vedením sa v Bauhause po jeho založení sústredili ako učitelia najvýznamnejší predstavitelia európskeho moderného umenia: Johannes Itten, Wassily Kandinsky, Paul Klee, László Moholy-Nagy, Oskar Schlemmer a ďalší. Z architektov to boli Marcel Breuer, Mies van der Rohe, Mart Stam.
Po rozpustení Bauhausu sa uskutočnili pokusy o jeho obnovu. Najdôležitejším z nich je bývalá Vysoká škola výtvarná v juhonemeckom meste Ulm, založená v roku 1950 švajčiarskym študentom Bauhausu Maxom Billom. Z podnetu Waltera Gropiusa bol v roku 1960 založený archív výskumného a dokumentačného strediska Bauhaus v Darmstadtu.
Vplyv Bauhausu prekročil hranice Nemecka a zásadne ovplyvnil modernistické hnutie po celom svete. Aj dnes zostávajú jeho princípy - jednoduchosť, funkčnosť a účelnosť - pevnými základmi moderného dizajnu i architektúry.
Atmosféra Bauhausu ani po rokoch z Desavy nevyprchala. Pri stúpaní po schodišti čakáte, že čo chvíli miniete Breuera v rozhovore s Kandinským alebo Moholy-Nagye s fasciklom výkresov pod paží. Bauhaus je ostrovom, designérskou oázou. Z každého detailu cítíte, že desiatky učitelů a studentů věřili v příchod lepšího světa, energie pokroku je ve zdech Bauhausu naakumulována na věky.
Nový európsky Bauhaus a súčasné výzvy
So štýlom Bauhaus sa počas bežného dňa stretávame častejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Okrúhle výročie Bauhausu nemusí byť len dejepisnou pripomienkou umeleckého programu a medzinárodného moderného štýlu. Aj my sa nachádzame v zlomovej situácii, ktorá si žiada nový prístup a víziu budúcnosti.
Iniciatíva EÚ a klimatická kríza
Klimatická kríza si pritom nevyžaduje len hľadanie nástrojov na zabránenie ďalšiemu prehrievaniu planéty. Krízová situácia klimatickej zmeny si žiada, aby sme sa stali Marťanmi, čiže sa radikálne zmenili. Môžu nám v tom pomôcť nápady tvorivých hláv, ktoré nanovo nastavia našu existenciu, vzťah k prostrediu, bývanie, žitie.
Takto by sa dal zhrnúť aj plán iniciatívy EÚ Nový európsky Bauhaus, do ktorej sa prednedávnom oficiálne zapojilo aj Slovensko. Iniciatívu predstavila na jeseň minulého roka predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová. Cieľom tu nie je nič menšie ako záchrana sveta nástrojmi kultúry, „aby sa Európska zelená dohoda stala príťažlivým a inovatívnym prostriedkom orientovaným na človeka“. Ide o to, aby sme riešenie klimatickej krízy nevnímali len ako technokratickú záležitosť smerujúcu k ekonomickým reguláciám. Slovensko sa do Nového európskeho Bauhausu zapojilo v réžii platformy Manifest 2020, ktorá sa stala prvým slovenským partnerom nového Bauhausu.
Slogan nového Bauhausu znie: Krásne - udržateľne - spoločne. Projekt má na starosti Spoločné výskumné centrum pri Európskej komisii, ktoré pristupuje k téme kreatívne a vedecky. Mária Beňačková Rišková uvádza, že "to, čo môže teraz zvonku vyzerať ako zdieľanie atraktívnych 'obrázkov', je len jeden z nástrojov, ako aktivizovať verejnosť, aby sme sa spoločne zamysleli nad tým, ako želanú zmenu naozaj dosiahnuť." Celý projekt nového Bauhausu je rozvrhnutý do troch fáz a postupuje zdola nahor. Ak sa zámery projektu podaria, "tak si uvedomíme, že môžeme vplývať aj na vysokú politiku" a naučíme sa hovoriť novým slovníkom.
Praktické aplikácie a "kultúrna zmena"
Možnosť prístupov k problému klimatickej krízy sa nevyčerpáva v nadnárodnej politike. Na tomto poli už dnes pracuje mnoho architektov, dizajnérov a umelcov. Jasný prienik s Bauhausom je v tom, že je potrebné toto kreatívne úsilie spojiť.
Budovy zodpovedajú za zhruba 40 percent emisií oxidu uhličitého. Manifest platformy Manifest 2020 preto vyzýva na „zmenu paradigmy správania všetkých účastníkov stavebného sektora“. Medzi organizácie združené v platforme patria napríklad Inštitút pre pasívne domy, Staviame z dreva či Nová Cvernovka. Práve Nová Cvernovka je príkladom holistického prístupu, ktorý spája udržateľnú architektúru, cirkulárne narábanie so zdrojmi a životný, spoločenský a pracovný priestor.
Rámy okuliarov z bioplastu od štúdia crafting plastics! sú príkladom cirkulárnej produkcie. Vila v Záhorských sadoch od architekta Pavla Pokorného je príkladom nízkoenergetického domu. Experimentálna drevostavba, pozorovateľňa vodného vtáctva pri dunajskej Hrušovskej zdrži, získala Cenu Visio 2017.
Kľúčová inšpirácia klasickým Bauhausom by mohla spočívať v jeho „marketingu“. Naplnenie dnešných cieľov zelenej dohody by sa dalo docieliť aj tvrdými reštrikciami, kvótami a obmedzeniami na nadnárodnej úrovni. Nový európsky Bauhaus sa preto posúva ďalej, smerom ku „kultúrnej zmene“. „Ak to zjednoduším, tak nejde len o prežitie ľudského druhu a nášho ekosystému, ale o kultúrne prežitie," hovorí Mária Beňačková Rišková. "Teda o zachovanie hodnôt, ktoré budujeme tisícročia. Takúto selekciu nedosiahneme reštriktívne zhora, ale len spoločenskou dohodou. Projekt Nový európsky Bauhaus volá po tom, aby sme to urobili čo najkultúrnejšie a zapojením všetkých."