Dejiny vzdelávania v obci Hodruša-Hámre sú úzko spojené s rozvojom baníctva a priemyslu, najmä s existenciou závodu Sandrik. Predškolské zariadenia a následne aj základné školy prešli za viac ako storočie významnými zmenami, ktoré reflektovali spoločenské, ekonomické a pedagogické potreby regiónu.
Počiatky predškolského vzdelávania (koniec 19. storočia)
V auguste 1885 sa viedli rokovania s Banskobystrickou mestskou radou a správcom banských miest rytierom Róbertom Beuksom o zriadení predškolských zariadení pre deti z baníckych rodín vo veku 4 až 6 rokov. Róbert Beuks bol veľkým podporovateľom myšlienky vzdelávania detí predškolského veku. Prvé zariadenie, opatrovňa pre banícke deti, bola otvorená v banskej budove pri Mikuláš štôlni 4. januára 1886. Toto predškolské zariadenie navštevovalo vtedy 26 detí a po maďarsky sa nazývalo Óvoda. Učiteľkou-opatrovateľkou bola Bagel Ida.
V roku 1891 začala písať svoju históriu aj mestská opatrovňa v časti obce zvanej Hangot. Zapísaných bolo 29 detí a starala sa o ne jedna opatrovateľka. Opatrovateľka E. Neuschvendherová pôsobila v opatrovni od roku 1911 až do roku 1946. Prevádzka bola poldenná bez stravy. Patronát nad opatrovňou mal závod Sandrik, banský závod a miestne spolky. Prvý zápis o založení sa zachoval v kronike tejto opatrovne.
História vzniku predškolských zariadení bola výrazne ovplyvnená rozmachom továrne Sandrik. Z podnetu Okresnej starostlivosti o mládež v Novej Bani bol v roku 1905 pri Národnej škole v Dolných Hámroch zriadený Priemyselný celodenný útulok pre deti zamestnaných matiek. Vedením útulku bola poverená V. [priezvisko chýba]. Počet stravovaných žiakov bol 82, pričom deťom sa podávala desiata, obed a olovrant.
Vývoj a rast školstva (začiatok 20. storočia - polovica 20. storočia)
Po roku 1905 bola detská opatrovňa preložená na prízemie novopostavenej katolíckej školy v hornej Hodruši. Po vzniku prvej ČSR bolo toto predškolské zariadenie premenované na I. Materskú školu v Hodruši. Prechádzala rôznymi školskými reformami. Počas prvej a druhej svetovej vojny prevádzka nebola prerušená.
Dňa 25. augusta 1923, cestou do Banskej Štiavnice, navštívil opatrovňu aj vtedajší prezident T. G. Masaryk, čo svedčí o jej vtedajšom význame.
Od 13. mája 1946 dostávali deti raňajky a desiatu. Prevádzkový čas bol rozšírený od 6.30 do 17.30, čo znamenalo výrazné zlepšenie starostlivosti o deti. O tom sa vedú záznamy aj v kronike materskej školy.
Po 65 rokoch, 2. januára 1956, sa deti presťahovali do nového prostredia, ktoré splnilo požiadavky materskej školy. Pri úprave areálu pomáhali aj samotné deti. Vybudovali sa hojdačky, pieskovisko a vysadili kvetinové záhony, aby spríjemnili deťom pobyt v školskej záhrade.
Rozmach a modernizácia (druhá polovica 20. storočia)
V 60. rokoch bol v obci zaznamenaný intenzívny rozvoj bytovej výstavby a rozšírenie výrobného programu v závode Sandrik si vyžadovalo viac pracovných síl. Percento zamestnanosti žien v obci rástlo a z uvedených dôvodov opäť nastal problém s umiestnením detí v predškolských zariadeniach.
V akcii „Z“ (spoločenská brigádnická činnosť) bola vybudovaná nová štvortriedna materská škola s kapacitou 120 detí. Slávnostné otvorenie sa konalo 28. augusta 1975 pri príležitosti osláv 31. výročia Slovenského národného povstania. Za prítomnosti predstaviteľov obce, závodu Sandrik a širokej verejnosti ju prestrihnutím pásky otvoril podpredseda Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom K. Benický. Prevádzka sa začala 8. septembra 1975.
Vo funkcii riaditeľky v novej materskej škole bola ponechaná Júlia Kuchynková. Pedagogický kolektív tvorili učiteľky: M. Radianska, I. Liptajová, H. [priezvisko chýba], M. Mihalejová, Z. Lipniaková, K. Migráčová, A. [priezvisko chýba]. Bola vytvorená 1 mladšia skupina, 2 stredné skupiny a 1 staršia skupina. Materská škola bola vybavená modernými učebnými pomôckami a disponovala peknou školskou záhradou s potrebným záhradným zariadením. Finančné prostriedky boli do vybavenia investované každý rok a zariadenie i pomôcky sa v materskej škole využívajú dodnes. Nad materskou školou mal patronát závod Sandrik a stala sa Závodnou materskou školou, o ktorú sa závod staral po všetkých prevádzkových stránkach.
Významným dňom bol aj 1. september 1978, kedy bolo pre deti odovzdané do užívania dopravné ihrisko, ktoré vybudovali zamestnanci dopravy závodu Sandrik. Na jeho príprave odpracovali 2 054 hodín. Materská škola Hodruša-Hámre tak bola prvou v bývalom okrese Žiar nad Hronom, ktorá mala vybudované dopravné ihrisko, slúžiace na uplatňovanie dopravnej výchovy.
Transformácia a súčasnosť (od 90. rokov po súčasnosť)
V školskom roku 1986/87 odišla do starobného dôchodku riaditeľka školy J. Kuchynková a na jej miesto nastúpila M. [priezvisko chýba]. V školskom roku 1991/92 došlo k zmene riaditeľky a na miesto M. Mihalejovej nastúpila A. Pittnerová.
Od školského roku 1992/93 došlo v materskej škole k prevádzkovým zmenám. Vplyvom útlmu výrobného programu v závode Sandrik boli zrušené 2 triedy a materskú školu dal závod do prenájmu Školskej správe v Žiari nad Hronom, ktorá rozhodla vo voľných triedach umiestniť 1. a 2. ročník základnej školy. Tým sa vytvorilo úzke prepojenie medzi materskou a základnou školou v jednej budove.
Materská škola bola vždy aktívna aj v športe a organizovaní rôznych podujatí, ako napríklad „Mini playback show“. Neskôr sa vytvorila tretia trieda pre deti z Banskej Hodruše a Kopaníc. Tri triedy fungovali v materskej škole do školského roku 2006/2007. Materská škola vypracovala projekt pod názvom: „Dopravné ihrisko ako centrum edukácie“, čo svedčí o jej pokračujúcom inovačnom prístupe k vzdelávaniu.
V roku 1998 získala materská škola certifikát, ktorým sa zaradila do siete škôl podporujúcich zdravie na Slovensku. Život v materskej škole bol a je pestrý, tvorivý, zaujímavý a najdôležitejšie je, že dvojtriedna materská škola, jediná v obci Hodruša-Hámre, si píše svoju históriu ďalej.
Nedávne míľniky
Dňa 30. júna 2021 sa uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie celoročnej práce žiakov. Školský rok 2020/2021 bol zaradený medzi netradičné roky z dôvodu striedania prezenčnej a dištančnej formy výučby. Tento deň bol zároveň dňom, keď sa so školou lúčili jej najstarší žiaci - deviataci, ako aj pani zástupkyňa Mgr. Lýdia Mihalíková, ktorá slávnostne uzavrela jednu kapitolu svojho života.