História Cementárne Ladce

Počiatky a založenie: Pioniersky duch Adolfa Schenka

Podnikanie na báze ťaženia nerastných surovín a ich následný predaj sa začali v roku 1890 aj v Ladcoch. Viedenský bankár Adolf Schlenk von Lédecz dal na svojom panstve vo vrchu Butkov v roku 1889 preskúmať výskyt vápenca, jeho množstvo a kvalitu. Cementáreň z roku 1889 je najstaršou na Slovensku. Bola postavená zásluhou viedenského bankára a veľkostatkára Adolfa Schenka, ktorý v tom čase vlastnil panstvo Ladce.

Na základe výsledkov prieskumu sa 25. júna 1889 začala výstavba cementárne na jeho spracovanie. Dňa 9. februára 1890 bol vyrobený prvý cement, čím sa stal prvým, ktorý bol na dnešnom území Slovenska vyrobený moderným spôsobom. Pôvodný podnikateľský zámer Adolfa Schenka von Lédecz sa na konci 19. storočia ukázal ako veľmi prezieravý a do dnešných dní vďaka nemu profituje nielen firma Považská cementáreň, a. s. so sídlom v obci Ladce.

Ťažba surovín a rané výrobné procesy

Náklady na ťažbu vápenca v lome, ktorý dostal názov podľa vrchu Butkov, boli spočiatku pomerne vysoké. Na počiatkoch ťažby dodával lom Butkov v Ladcoch 200 - 250 t suroviny denne. Už vtedajšími rozmermi bol rozsiahly, na dĺžku meral 720 m, široký bol 136 m a vysoký 45 m. Z lomu sa vápenec dopravoval 110 m dlhou zvážnicou a potom asi 2 km úzkokoľajkou do závodu. Dvanásť vozíkov kameňa naložili dvaja chlapi, ktorí ho následne rozlámali na veľkosť hlavy. Z lomu sa vozíky púšťali samospádom tak, že chlapi na nich stáli a brzdili. Po rovine a späť ťahal dva vozíky jeden kôň.

Pri výrobe cementu sa používal surový vápenec a slieň, ktoré sa po upravení zbavili vlhkosti v tuneloch sušiacej pece, prípadne sušiarňach. Následne bola surovina dopravovaná ručne do drviacich strojov. Pomer vápenca a slieňa pri výrobe cementu určovalo prvé laboratórium. Celý výrobný proces sa vykonával na vtedy technologicky dostupných zariadeniach. Po rozdrvení bol materiál dopravený valčekovými dopravníkmi do mlynice na surovinu. Tu získaný prášok bol osiaty na ôsmich žľabových sitách a uskladňoval sa v zásobníkoch.

Surovinová múčka sa pomocou elevátorov dopravila k tzv. sieťovým šnekom, kde sa navlhčila a plastická masa, ktorá z nej vznikla, bola presunutá k lisom. Tie produkovali za 24 hodín asi 60 000 kusov ťažkej tehly o váhe 2,5 kg. Tieto tehly sa sušili v už spomínaných tuneloch a následne sa vypaľovali v etážových peciach na slinok. Cement sa nakladal do pristavených železničných vagónov alebo sa balil do vriec po 50 kg, prípadne do drevených sudov po 50, 100, 180 a 200 kg, a to podľa želania zákazníka. Sudy boli vyrábané v sudárskej dielni priamo v závode.

Rozmach a trhový dosah v Rakúsko-Uhorsku

Ročná kapacita produkcie portlandského cementu bola na začiatku prevádzky stanovená na 30 000 ton. Tieto kapacity sa však až do vzniku ČSR nepodarilo naplniť. Záujem o cement však rástol, a tým sa zväčšovala i kapacita výroby; v roku 1896 bolo v prevádzke už šesť pecí. Už v roku 1895 zamestnávala cementáreň 500 zamestnancov.

Produkcia cementu v Ladcoch:

• 1890: 2 367 t
• 1891: 7 300 t
• 1894: 15 000 t
• 1895: 19 702 t
• 1900: 21 400 t
• 1905: 22 000 t
• 1913-1918: spolu 177 830 t portlandského cementu

Čo sa na jednej strane javilo ako nevýhoda (nízke ceny suroviny kvôli odpadnutiu nákladov na dovoz), sa na druhej strane stalo prednosťou. Kvalitný portlandský cement produkovaný v Ladcoch sa používal v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii. Využívaný bol na rôznych druhoch stavieb v širokom i ďalekom okolí. Spomeňme aspoň prvý most v neďalekom Púchove, ale i ďalšie v Šarišskej župe, výstavbu kanalizácie vo Viedni, železnice v Novohrade, či železiarní v Třinci, vojenských pevností, kasární a vodných stavieb na Váhu. Vplyv na dopyt mala napríklad celková geopolitická situácia, hospodárske problémy monarchie, ale aj zavádzanie nových technológií do výrobného procesu. Kvalita výrobku bola veľmi vysoká a tá sama mu robila dobrú reklamu.

Vlastnícke zmeny a modernizácia v 20. storočí

Po smrti zakladajúceho majiteľa Adolfa Schenka v roku 1896 sa často menili majitelia firmy. Zásadný bol rok 1911, kedy sa majiteľom stala „Zolnauer Zement und Kalksfabrik - Akciengelschaft“ (Žilinská účastinárska spoločnosť na výrobu cementu a vápna).

Po prvej svetovej vojne, teda v 1. ČSR, sa výroba cementu postupne zvyšovala, ale neprekročila objem 100 000 t ročne. Vtedajšie maximum, 93 418 t, vyrobili v roku 1935 a najmenej, 39 000 t, v roku 1933. To sa už v stavebníctve odrážal dopad veľkej hospodárskej krízy.

V roku 1921 bola ladecká cementáreň spolu s cementárňou v Lietavskej Lúčke zapísaná pod spoločným názvom ako „Žilinské a Ladecké portlandcementové továrne, účastinná spoločnosť“. Noví majitelia výrazne investovali do modernizácie spracovania vápenca i do vedeckého výskumu priamo v cementárni. Tým sa produkt neustále skvalitňoval a zväčšovala sa kapacita výroby. Vybudovala sa zvážna reťazová dráha, ktorú neskôr prestavali na lanovú zvážnu dráhu, a taktiež továreň na výrobu hlinitanového cementu značky Bauximent.

V rokoch 1951-1955 bola výroba podstatne rozšírená a v roku 1961 bola cementáreň modernizovaná. V ďalších rokoch bola cementáreň súčasťou Výrobnohospodárskej jednotky cementární a vápeniek na Slovensku, ktoré boli riadené z úrovne generálneho riaditeľstva v Trenčíne.

Rekordné roky a prechod k modernému podniku

S neustálym rozvojom rástla aj produkcia. V roku 1971 bola prekročená hranica 400 000 t cementu ročne, v roku 1972 až 500 000 t ročne a v roku 1977 až 600 000 t cementu ročne.

Po zmene režimu bola v roku 1994 založená akciová spoločnosť Považská cementáreň Ladce, a.s., a neskôr bol podnik sprivatizovaný. Rozhodujúcim vlastníkom sa stal Portlandcement, a. s., pričom akcionárske štruktúry boli doplnené o spoločnosti Berger Holding GmbH Passau a Lafarge Betón, s. r. o.

V novom miléniu cementáreň dosahovala rekordné výrobné výsledky:

• 2003: viac ako 700 000 t cementu za rok
• 2004: viac ako 800 000 t
• 2007: viac ako 900 000 t
• 2008: viac ako 1 000 000 t ročne

Spoločnosť sa tiež zamerala na inovácie a rozšírenie sortimentu. Bol udelený Európsky patent za „Spôsob výroby bezchrómového cementu technológiou vyvinutou spoločnosťou Považská cementáreň, a. s.“. Zároveň sa začala výroba betónových zmesí a bolo založené dcérskej spoločnosti Ladce Betón, s. r. o., ktorá sa naďalej rozvíja v betonárskom programe.

Regionálna dominanta a celoslovenský význam

Hoci Ladce nie sú súčasťou okresu Púchov, i tak je lom cementárne výraznou dominantou celého regiónu. Vidieť ho už z hraníc z ČR a hranica okresov Púchov a Ilava ho rozdeľuje na dve polovice. Považská cementáreň Ladce, a. s., sa tak stala nielen historickým míľnikom priemyslu na Slovensku, ale aj kľúčovým hráčom v stavebníctve s trvalým dopadom na miestnu ekonomiku a krajinu.

tags: #vyrocie #zakladneho #kamena #cementarne