Deň víťazstva nad fašizmom je sviatok oslavovaný na pamiatku bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá nadobudla účinnosť 8. mája 1945, čím sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Táto globálna tragédia, ktorá začala 1. septembra 1939 útokom na Poľsko, si vyžiadala životy viac ako 60 miliónov ľudí a zasiahla takmer celý svet. Dejiny druhej svetovej vojny, svojimi škodami a rozsahom, nemajú v dejinách ľudskej civilizácie obdobu. V súčasnosti si tento deň pripomíname nielen ako spomienku na obete, ale aj ako príklad varovania pre budúcnosť.
Dva dátumy víťazstva: 8. a 9. máj
Kým väčšina ľudí si 8. a 9. máj spája s koncom druhej svetovej vojny, historické okolnosti viedli k odlišným dátumom osláv v rôznych krajinách.
Prvý podpis kapitulácie a časové posuny
Podľa kapitulačného aktu uzavretého 7. mája 1945 v Remeši (Reims) malo Nemecko zastaviť všetky bojové operácie 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 o 02:41 hod. v Remeši v sídle západných spojencov zástupcami Nemecka a ôsmimi generálmi zo ZSSR, USA, Francúzska a Veľkej Británie. Na jej základe malo dôjsť 8. mája 1945 do 23:01 hod. k ukončeniu všetkých bojov.
Opakovaný podpis a vznik 9. mája
Sovietsky zväz však požadoval, aby sa akt podpisu kapitulácie zopakoval v Berlíne, keďže pri podpise aktu v Remeši neboli prítomní oficiálni zástupcovia Sovietskeho zväzu a nemecké vojská navyše pokračovali v bojoch proti sovietskym jednotkám. Nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých spojencov, vrátane Sovietskeho zväzu, krátko pred polnocou 8. mája 1945 na predmestí Berlína. Nadobudnúť mala platnosť od 23:01 hod. stredoeurópskeho času. V časovom pásme východoeurópskeho času, vzhľadom na hodinový rozdiel, to však nastalo až 9. mája. V tej dobe bol na území hlavného mesta Sovietskeho zväzu v Moskve už iný deň - 9. máj. Podpisového aktu sa za sovietsku stranu zúčastnil maršal Georgij Žukov.
Preto bol v Sovietskom zväze, ako aj v štátoch, ktoré pripadli do jeho sféry vplyvu (tzv. východný blok), za Deň víťazstva stanovený 9. máj. Deň víťazstva bol pomenovaný 9. máj 1945 najvyšším veliteľom Červenej armády Josifom Vissarionovičom Stalinom na počesť ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Z uvedených historických skutočností teda vyplýva, že oba termíny, 8. aj 9. máj, symbolizujúce porážku fašizmu, sú opodstatnené a správne.
Říše gestapa | Jak Německo vládlo 12 let
Globálny kontext druhej svetovej vojny
Príčiny a začiatok
Bezprostrednými príčinami druhej svetovej vojny bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou po prvej svetovej vojne a veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov. Tá kriticky oslabila všetky štáty a vlády mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému. Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939, kedy Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júla 1937).
Kľúčové momenty a obrat vo vojne
- Dňa 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov.
- Spojené štáty sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po tom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbor.
- Prelomovými udalosťami, ktoré vzbudili nádeje na obrat vo vojne, boli bitky ako bitka o Stalingrad, bitka o mesto Kursk, invázia na Sicíliu a vylodenie v Normandii (Deň D) 6. júna 1944, čím sa otvoril západný front.
- Úspechy sovietskej Červenej armády, ako aj úspech západných spojencov v bojoch s agresorom, predznamenali koniec vojny.
- Na jar 1945 už bolo len otázkou času, kedy hitlerovské Nemecko kapituluje. 2. mája 1945 Červená armáda porazila nemecké obranné vojská pri Berlíne. Zaujímavosťou je, že Michail Petrovič Minin, ktorý sa zapísal do dejín ako vojak, ktorý vztýčil červenú vlajku na budove dobytého Ríšskeho snemu v Berlíne, to urobil približne hodinu a štvrť pred polnocou 30. apríla 1945, teda dva dni pred ikonickou fotografiou Jevgenija Chaldeja.
Koniec vojny vo svete
Kým v Európe sa vojna skončila v máji 1945, boje v Ázii a Tichomorí pokračovali až do 2. septembra 1945, kedy Japonsko podpísalo kapituláciu. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva. Aktuálnou zaujímavosťou je, že 24. apríla 2020 podpísal ruský prezident Vladimír Putin dekrét, ktorý označuje za dátum ukončenia druhej svetovej vojny pre Rusov 3. september 1945. V Ruskej federácii tak učinili na základe toho, že sily bývalého Sovietskeho zväzu ešte 3. septembra bojovali z Japoncami a až v tento deň ich porazili. Valné zhromaždenie OSN rezolúciou číslo 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo oba dni, 8. a 9. máj, za Dni spomienky a zmierenia, určené na poctu všetkých obetí druhej svetovej vojny.
Úloha Slovenska v boji proti fašizmu
Slovenský štát a jeho účasť vo vojne
Slovensko sa v marci 1939 dostalo do sféry vplyvu hitlerovského Nemecka, čo potvrdila aj tzv. ochranná zmluva z 23. marca 1939. V nej sa Slovensko vzdalo značnej časti suverenity, za čo Nemecko prisľúbilo garantovať nedotknuteľnosť slovenského územia. Oklieštená suverenita tzv. Slovenského štátu sa prejavila okrem iného aj účasťou slovenských vojakov na vojenských operáciách po boku nacistického Nemecka. Tri slovenské divízie sa zúčastnili na ťažení proti Poľsku, od júna 1941 asistovala slovenská armáda aj pri nemeckom ťažení proti Sovietskemu zväzu. Celkove prešlo východným frontom približne 100 000 slovenských vojakov a dôstojníkov. Posledné slovenské jednotky boli z východného frontu stiahnuté v marci 1944. Slovenskom kolaborujúca vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945.
Slovenské národné povstanie a Karpatsko-duklianska operácia
Vojenské neúspechy nacistického Nemecka a jeho spojencov počas roku 1943 viedli k nárastu opozičných nálad v slovenskej spoločnosti, čo vyústilo do vzniku ilegálnych orgánov - Slovenskej národnej rady (SNR) a Vojenského ústredia, ktoré začali pripravovať ozbrojené povstanie. Jeho realizáciu skomplikovala narastajúca partizánska aktivita. Napokon Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944. Napriek zložitej situácii sa povstalci dokázali hrdinsky brániť dva mesiace - do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Potom povstalci prešli do hôr a na partizánsky spôsob boja. Najmä vďaka SNP sa Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície, ktorá v boji porazila fašistickú hrozbu.
V októbri 1944 sa v priestore Duklianskeho priesmyku uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc SNP. Príslušníci 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej domoviny. Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Operácia bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády SNP.
Oslobodenie Slovenska a Pražské povstanie
Ešte 3. mája 1945 sa dovŕšilo oslobodenie Slovenska, keď posledné zvyšky nemeckých vojsk boli zlikvidované v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. Na území Protektorátu Čechy a Morava, na časti československého územia okupovanej nacistickým Nemeckom od 15. marca 1939 do 8.-9. mája 1945, vypuklo v dňoch 5.-9. mája 1945 Pražské povstanie.
Deň víťazstva na Slovensku: Historický vývoj a právny status
Posun dátumu a štátny sviatok
Po páde socialistického zriadenia koncom 80. rokov 20. storočia sa vo viacerých krajinách vrátane Slovenska presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom z 9. mája na 8. máj. V Slovenskej republike je Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. V tejto súvislosti je aj pripomienka týchto udalostí v podmienkach Slovenskej republiky opodstatnená dňa 8. mája.
Súčasné výzvy a politické posolstvá
Slovenské politické strany si pri príležitosti výročia ukončenia druhej svetovej vojny pripomínajú pamiatku obetí a varujú pred opakovaním historických chýb. Zatiaľ čo jedni zdôrazňujú hodnoty mieru, demokracie a jednoty, iní ostro kritizujú súčasné vedenie krajiny za jeho postoj k vojne na Ukrajine či nedôstojnú spomienku.
Prezident SR Peter Pellegrini
V príhovore počas celoslovenských osláv 80. výročia víťazstva nad fašizmom v Piešťanoch to uviedol prezident SR Peter Pellegrini. „Sme povinní každý jeden deň budovať našu historickú pamäť, aby sa fašistické zlo už nikdy nevrátilo a nenašlo si nových kazateľov nenávisti,“ zdôraznil prezident. Vyjadril hrdosť na to, že sa naša vlasť aj vďaka hrdinom Slovenského národného povstania zaradila medzi víťazné štáty druhej svetovej vojny a môže sa pripojiť k oslavám víťazstva nad fašizmom. Podľa Pellegriniho je dôležité, aby sme nezabúdali na utrpenie ľudí počas druhej svetovej vojny. „Aby sme sa ani v dnešných časoch nezastávali stúpencov tejto ideológie a nedovolili im šíriť nenávisť a zlo. Ako by nám mohol niekto veriť, že sa so skutočnou úctou klaniame hrobom padlých proti fašizmu a na druhej strane chránime moderných stúpencov zla a nenávisti? Hovorme o fašizme a o vojne historickú pravdu. A to bez ohľadu na to, či stúpenci zla nosili v minulosti historickú uniformu, alebo dnes nosia značkový oblek,“ uviedol. Pripomenul tiež, že druhá svetová vojna okrem smrti a utrpenia ponúkla aj obraz statočnosti, odhodlania, obetavosti a nádeje, kedy sa voči osi zla postavili štáty a národy. „Odmietli sa len bezmocne prizerať šialenému napĺňaniu plánov ich vlastnej likvidácie. Dejiny druhej svetovej vojny sa písali na bojiskách, kde rozhodovala statočnosť a odvaha.“ Prezident zároveň zdôraznil, že kým sa ľudstvo nevysporiada so zvrátenou potrebou vzájomného vraždenia sa, musíme byť pripravení za našu slobodu a bezpečnosť aj bojovať. „Preto sa verejne pýtam, boli by sme dnes ochotní v prípade ohrozenia vziať do rúk zbraň, ako to urobili naši otcovia a dedovia? Sloboda sa dá v tých najťažších chvíľach obhájiť len so zbraňou v ruke. A preto pri pohľade na hrdinov druhej svetovej vojny hovorím veľmi jasne, milujme svoju vlasť, vážme si svoju slobodu a buďme ju pripravení brániť.“
Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD)
„Ak chceme naplniť 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny aj skutkom, spravme všetko pre to, aby sa zabíjanie vo svete skončilo,“ uviedol v Piešťanoch predseda Národnej rady SR Richard Raši. Zdôraznil, že 8. máj nie je bežným sviatkom, ale spomienkou na deň, kedy sa skončilo najhoršie vojnové besnenie v histórii ľudstva. „Zanechalo Európu rozvrátenú a zničenú a na morálnom dne, pretože vojna vyplavila z mnohých ľudí to najhoršie, čo v ich vnútri driemalo. Porušili sa všetky ľudské i božie prikázania a svet čakala dlhá obnova medzinárodného poriadku, práva i morálky.“ Ako pripomenul, aj napriek všetkým hrôzam i spomienkam žijúcich svedkov sa po desaťročiach mieru stal európsky kontinent opäť ohniskom vojnového šialenstva. „Trvalý a udržateľný mier na Ukrajine je povinnosťou civilizovaného sveta.“ Podľa jeho slov si víťazstvo nad fašizmom nepripomíname iba kvôli spomienke na hrôzy vojny, ale aj ako uznanie všetkým, ktorí bojovali proti zlu. „Sedia tu dnes s nami ľudia, ktorí sa mu vzopreli so zbraňou v ruke. A pri pamätníkoch padlých po celom Slovensku sa dnes klaniame desaťtisícom tých, ktorí v tomto boji zaplatili najvyššiu obeť. To ich zásluhou tu dnes môžeme slobodne hovoriť a s nádejou pozerať do budúcnosti. Hrdinovia druhej svetovej vojny, patrí vám obrovské uznanie za všetko, čo ste pre nás vykonali.“
Strana Demokrati
Predstavitelia strany Demokrati si pripomenuli Deň víťazstva nad fašizmom položením kytice k Hrobu neznámeho vojaka v Bratislave, uctili si tak pamiatku všetkých, ktorí položili životy v boji za slobodu a porážku nacizmu. Bývalý minister obrany Jaroslav Naď pri tejto príležitosti zdôraznil dôležitosť mieru a hodnoty demokracie. „Sme svedkami toho, ako sa agresia a mocenské ambície vracajú na náš kontinent. O to viac si musíme uvedomovať hodnotu slobody a najmä, zodpovednosť za jej obranu.“ Podpredseda strany Juraj Šeliga dodal: „Dnes si pripomíname víťazstvo nad fašizmom, ale aj hodnoty, ktoré z tohto víťazstva vyrástli - právny štát, rovnosť pred zákonom a úctu k ľudskej dôstojnosti. Spravodlivosť nemôže byť nástrojom pomsty ani mocenského boja. Ak ju stratíme, stratíme základy demokracie. A preto nesmieme rezignovať.“ Demokrati vyzvali na spoločenskú jednotu v ochrane demokratických hodnôt a na odmietnutie extrémizmu, ktorý podľa nich nemá v civilizovanej spoločnosti miesto.
KDH
KDH si pri Pamätníku oslobodenia v Sade SNP v Žiline pripomenul 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Milan Majerský pripomenul, že konflikt si vyžiadal desiatky miliónov životov a najviac trpeli obyčajní ľudia - mladí vojaci, civilisti, ženy a deti. „V dnešných časoch, kedy mocní tohto sveta opäť zabúdajú na svoju ľudskosť a empatiu, na spoluprácu a vzájomné pochopenie, sa nesmieme zobudiť do žiadneho vojnového rána. Nesmieme pripustiť ďalšie vojny a musíme ukončiť tú, kde brat napadol brata, teda Rusko napadlo Ukrajinu, a aj iné vojny či nenávisť.“ Podľa Majerského predseda vlády nemal cestovať do Moskvy na oslavy konca druhej svetovej vojny v čase, keď Rusko pokračuje v útoku na Ukrajinu.
Hnutie SLOVENSKO
Hnutie SLOVENSKO si pripomína 80. výročie konca druhej svetovej vojny ako symbol ceny mieru a zodpovednosti za budúcnosť Slovenska a Európy. Igor Matovič, Gábor Grendel a Roman Mikulec si uctili pamiatku padlých aj na Ukrajine, ktorá dnes čelí ruskej agresii. „Po miliónoch obetí, po hrôzach holokaustu a rozbombardovaných mestách si Európa pred osemdesiatimi rokmi vydýchla. Mysleli sme si, že takú vojnu už nikdy nezažijeme.“ Podľa neho je mier hodnota, ktorá sa nedá dosiahnuť ani udržať servilitou voči agresorom, ale odvahou stáť na strane pravdy, aj keď je to nepopulárne. „V čase, kedy ruský režim vedie krvavú vojnu proti Ukrajine, zabíja nevinných ľudí a deti a ničí suverenitu susedného štátu, účasť premiéra Slovenska na tribúne vedľa agresora je morálnym zlyhaním. Je to výsmech pamiatke všetkých, ktorí v druhej svetovej vojne položili životy aj za našu slobodu.“ Zároveň zdôraznili: „Dnes môžeme na Slovensku oslavovať mier. Ale za našimi hranicami zúri vojna, v ktorej agresor zabíja, ničí a okupuje. A zatiaľ čo Ukrajina bojuje o prežitie, naši vrcholní štátni predstavitelia hovoria, že agresorovi sa netreba brániť, že sa mu treba radšej vzdať. Keby takto rozmýšľali naši predkovia, keby takto rozmýšľali hrdinovia Slovenského národného povstania, dnes by sme nemali čo oslavovať.“ Považujú za neakceptovateľné, ak pri tomto významnom výročí predstavitelia vlády namiesto úcty k odkazu slobody a mieru otvorene kolaborujú s tými, ktorí do Európy vrátili vojnu. „Je to obrovská hanba a poníženie pre Slovensko, že Robert Fico sa pri tejto príležitosti chodí poklonkovať ruskému totalitnému režimu, ktorý prepadol susednú krajinu, drancuje jej územia a cielene vraždí civilistov.“
Strana HLAS - sociálna demokracia
Predstavitelia strany HLAS - sociálna demokracia si Deň víťazstva nad fašizmom pripomenuli s úctou voči hrdinom, ktorí bojovali za slobodu. Predseda strany Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že žiaden člen HLAS-u necestoval do Moskvy ani do Kyjeva, pretože podľa neho nejde o to, komu sa zapáčiť, ale o dôstojnú spomienku na obete vojny. „Tento deň, 8. máj, nemá slúžiť na to, aby sme ho politicky zneužívali. Nemá slúžiť na to, aby sme sa my, súčasní politici, zviditeľňovali a vyberali si stranu medzi dvoma znepriatelenými krajinami len preto, aby sme sa zapáčili našim voličom. Dnes nás však opäť niekto núti vyberať si stranu, vyberať si len jeden názor a tým sa riadiť.“ Predseda strany HLAS - sociálna demokracia vyjadril obavy, že sa spoločnosť z minulosti nepoučila. „Pochopme konečne, že vojaci a vojačky Červenej armády, armády, ktorá nás oslobodila a v ktorej bojovali ako Rusi, tak aj Ukrajinci a ďalšie národy, nemajú nič spoločné s dnešnou vojnou na Ukrajine.“ Strana HLAS - sociálna demokracia preto apeluje na všetkých ľudí, aby nezabúdali na skutočný odkaz 8. mája. „Utrpenie a stratené životy ľudí počas druhej svetovej vojny nech sú pre nás mementom a výstrahou pred tým, kam až môže zájsť ľudská zloba.“
Progresívne Slovensko (PS)
Predstaviteľ Progresívneho Slovenska Michal Šimečka si spolu s kolegami a kolegyňami pripomenul 80. výročie konca druhej svetovej vojny úctou k padlým hrdinom a hrdinkám, ktorí položili svoje životy v boji proti nacizmu. „Nenechajme si ukradnúť našu vlajku, naše pamätníky, ani našu históriu tými, ktorí šíria falošné vlastenectvo a koniec vojny si pripomínajú v Moskve s diktátorom a vojnovým zločincom Putinom,“ vyjadril sa Šimečka. Zároveň pripomenul, že týmto víťazstvom sa začala nová éra - desaťročia demokracie, slobody a mieru najmä v západnej Európe. Nezabudol však ani na temné obdobie, ktoré nasledovalo - roky komunistickej totality, ktoré sú trvalým mementom toho, že sloboda, demokracia a mier nie sú raz a navždy dané, ale musíme ich aktívne chrániť a brániť. „Tento deň však patrí predovšetkým spomienke na tých, ktorí položili život pri porážke nacizmu. Červená armáda a národy bývalého Sovietskeho zväzu zohrali nenahraditeľnú úlohu pri porážke fašizmu a víťazstve v druhej svetovej vojne.“ Kritizoval tiež „neskrývané prepojenie súčasných vládnych predstaviteľov na hajlujúcich extrémistov, ktorým dokonca zabezpečujú právne služby, či poskytujú inú formu pomoci.“
Vláda SR a predseda vlády
Vláda SR sa hodnotovo hlási k odkazu boja proti fašizmu, k historickej pravde o druhej svetovej vojne a úlohe, ktorú v nej zohrala Červená armáda. Aj preto v roku 2025 vláda SR prevezme záštitu nad organizovaním viacerých podujatí, ktoré vyvrcholia májovými oslavami víťazstva nad fašizmom. Predseda vlády SR potvrdil svoj eminentný záujem zúčastniť sa oficiálnych osláv víťazstva nad fašizmom, ktoré sa budú konať 9. mája 2025 v Moskve, a s potešením prijal oficiálne pozvanie prezidenta Ruskej federácie V. Putina.
Říše gestapa | Jak Německo vládlo 12 let
Odkaz víťazstva pre budúcnosť
Deň víťazstva nad fašizmom je silným mementom ľudskej zloby a utrpenia, ale zároveň symbolom statočnosti, odhodlania a nádeje, kedy sa národy postavili proti zlu. Vzbura voči totalitným režimom a úsilie o slobodu, demokraciu a mier sú stále aktuálne. V Banskej Bystrici si každoročne dôstojne pripomínajú Deň víťazstva nad fašizmom v Múzeu SNP. Dnes, kedy so znepokojením sledujeme pokračujúce vojnové konflikty, ako je ten na Ukrajine alebo v Gaze, si čoraz intenzívnejšie uvedomujeme hodnotu mieru. Pochopia to hlavní aktéri vojnových konfliktov? Dokáže medzinárodné spoločenstvo presadiť mierové riešenie akýchkoľvek konfliktov vo svete, aby už žiaden národ nestrácal v nezmyselných vojnách svojich otcov, bratov a synov? Preto spomínajme v Deň víťazstva nad fašizmom na obete najstrašnejšej vojny, uctime si hrdinov a želajme si MIER.
Studená vojna, ktorá sa prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch, skončila pádom Berlínskeho múru v roku 1989, rozpadom Varšavskej zmluvy a vznikom demokracií v štátoch, ktoré po vojne kontroloval Sovietsky zväz. Nezabudnime, že sloboda, demokracia a mier nie sú raz a navždy dané, ale musíme ich aktívne chrániť a brániť.