Významné výročia a udalosti
Tento rok si pripomíname 30 rokov od návštevy svätej Matky Terezy na Slovensku. Matka Tereza zavítala do Bratislavy, Nitry a Čadce. Pred tridsiatimi rokmi, 14. mája 1990, otvorila v Čadci v sprievode vtedajšieho nitrianskeho biskupa Jána Chryzostoma Korca a biskupa Pavla Hnilicu misijný dom s prvými štyrmi sestrami - Kongregácie misionárok lásky.
Jej posolstvo, ktoré zanechala Kysučanom prostredníctvom Týždenníka Kysuce, znelo: "Milujte sa navzájom, ako Ježiš miluje každého z Vás. Pamätajte, že skutky lásky sú skutkami mieru. Boh Vás žehnaj!" Tento rozhovor s Matkou Terezou pripravila dnes už redaktorka My Kysucké noviny Iveta Hažíková.
Rozhovor s Matkou Terezou
Pri príležitosti 30. výročia návštevy Matky Terezy na Slovensku prinášame v plnom znení rozhovor s ňou, ktorý bol s dovolením autorky publikovaný v Týždenníku Kysuce.
Útulok sestier milosrdnej lásky v Čadci
Prečo ste sa rozhodli zriadiť "Útulok sestier milosrdnej lásky" práve v Čadci?
"Mojou túžbou bolo zriadiť útulok vo vašej krajine ešte pred 10 rokmi, ale vtedy mi to nebolo umožnené. V tomto roku ma o jeho otvorenie písomne poprosil nitriansky biskup Mons. J. Ch. Korec a ja som hneď súhlasila. Biskup Korec rozhodol, že útulok bude v Čadci na Kysuciach. Som šťastná, že sa mi moja veľká túžba splnila."
Plány na ďalšie útulky
Plánujete v Česko-Slovensku zriadiť aj ďalšie útulky?
"Dúfam, že podobný dom otvoríme aj v Prahe, v ktorom by bolo navyše aj oddelenie pre chorých na AIDS."
Posolstvo pre nástupkyňu
Vaše pôsobenie predstavenej rádu "Misionárok milosrdenstva a kresťanskej lásky" končí 8. septembra. Aké posolstvo zanecháte svojej nástupkyni?
"Moje posolstvo je u Pána Boha a my pracujeme v jeho mene, sme v jeho rukách."
Program do nastávajúceho obdobia
Aký program máte do nastavajúceho obdobia?
"Nemám konkrétny program. Pracujeme impulzívne a chodíme tam, kde nás o to žiadajú. Základom našej práce je opatera a súcit s tými, ktorí sú opustení, chorí a nemajú nikoho. Pomáhame najbiednejším z biednych, neberieme peniaze na mzdu, dotácie od štátu ani od cirkevných inštitúcií. Žijeme len s milodarov, ktoré dostávame od ľudí. Pôsobíme charitatívne, ale naším poslaním je aj rozdávať a šíriť lásku medzi ľuďmi, pretože láska - to je mier."
Dojmy z návštevy Slovenska
V utorok (15. mája) ste sa stretli s prezidentom Václavom Havlom, počas vášho pobytu ste sa rozprávali s mnohými ľuďmi. Aj na základe toho, s akými dojmami budete odchádzať z našej krajiny?
"Vaša krajina je veľmi pekná. Je tu veľa nábožných ľudí. Váš prezident je vynikajúci človek a verím, že pomocou tohto veľkého muža a vašich modlitieb vytvoríte šťastnú budúcnosť. Základom štátneho štátu je šťastná rodina. Preto prosím, aby sa ľudia ctili a mali radi, aby spoločne v rodinách vytvorili jedno veľké srdce naplnené láskou."
Rok 1968 na Kysuciach: Demokratizačný proces a jeho potlačenie
Rok 1968 bol spojený s rozsiahlym demokratizačným procesom československej spoločnosti, ktorý bol však už čoskoro surovo potlačený vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Tento rok patrí k najvýznamnejším momentom našich moderných dejín.
Celkový spoločenský vývoj na Kysuciach po spustení demokratizačného procesu začiatkom roka 1968 vo svojej podstate korešpondoval s celkovým spoločenským vývojom. Politické uvoľnenie vyvolalo mimoriadne intenzívny spoločenský pohyb. Aj na Kysuciach sa vďaka slobodnejšiemu ovzdušiu začalo živo a intenzívne diskutovať o predtým tabuizovaných témach, ktoré sa dostávali do verejného priestoru a médií.
Kľúčové udalosti a zmeny
- Koniec vlády Antonína Novotného: Po tvrdej kritike verejnosti a straníckych funkcionárov, dňa 22. marca 1968 odstúpil prezident Antonín Novotný. Na jeho miesto bol krátko nato, dňa 30. marca, zvolený Ludvík Svoboda.
- Zmeny na kľúčových postoch: V priebehu prvej polovice roka 1968 došlo k personálnym výmenám na ďalších kľúčových postoch. Najvýznamnejším míľnikom demokratizačného procesu bolo zvolenie reformného komunistu Alexandra Dubčeka za prvého tajomníka ÚV KSČ dňa 5. januára 1968. Dňa 8. apríla bola ustanovená nová vláda na čele s Oldřichom Černíkom. O niekoľko dní vznikol aj nový Národný front vedený Františkom Kriegelom.
- Demokratizácia verejnej správy: S mimoriadne pozitívnym ohlasom sa u verejnosti stretli najmä demokratizačné zmeny vo verejnej správe, kde znova dostali priestor na aktívnu realizáciu aj zástupcovia verejnosti a odborníci bez straníckeho "trička".
- Očakávania obyvateľov: Miestni obyvatelia od nástupu nových pomerov očakávali odstránenie krívd a neprávostí z predchádzajúcich období, ako aj zlepšenie hospodárskej situácie a životnej úrovne.
- Federatívne usporiadanie: Silnú podporu mali hlasy volajúce po novom štátoprávnom usporiadaní republiky na federatívnom základe.
- Otvorený socializmus: Nastupujúca platforma otvoreného socializmu s výraznými demokratizačnými črtami bola prezentovaná ako pravá podstata socialistického zriadenia.
- Rehabilitácia roľníctva: Odstránenie krívd z predchádzajúcich období, najmä pri socializácii dediny, bolo naliehavou požiadavkou roľníkov, čo reflektoval napríklad príspevok "Rehabilitovať roľníctvo" v aprílovom čísle periodika Za nové Kysuce.
- Národná svojbytnosť a federácia: Z Kysúc vychádzali dve požiadavky - symetrické štátoprávne usporiadanie v rámci federácie a dôsledná rehabilitácia.
- Prvomájové oslavy a podpora zmien: Oslavy Prvého mája roku 1968 v Čadci sa stretli s mimoriadnym záujmom verejnosti. Na prvomájových transparentoch niesli tradičné socialistické heslá, no ešte početnejšie boli zastúpené transparenty deklarujúce podporu novému štátnemu vedeniu.
- Národné práva a Matica slovenská: Demokratizačné zmeny priniesli uvoľnenie aj do oblasti potlačovaných národných práv Slovákov. Krátko po prvomájovom pochode si čadčianski matičiari založili miestny odbor Matice slovenskej (13. mája 1968).
- Hospodárske otázky: Diskutovalo sa o pomere (najmä hospodárskom a ekonomickom) českej a slovenskej časti republiky. Kritika smerovala k tomu, že hospodárske rozdiely medzi Slovenskom a Českom sa skôr prehlbovali. Zástupcovia hlavných kysuckých závodov kritizovali najmä politiku automobilovej výroby kontrolovanú českými spoločnosťami.
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy
Letné obdobie roku 1968 plynulo v pokojnej atmosfére až do svojho tragického záveru. V skorých ranných hodinách 21. augusta 1968 začali územie Československa obsadzovať vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy.
Kysúc sa vojenské operácie priamo nedotkli, keďže vojenská invázia postupovala inými trasami. Medzi prvými mohli vpád vojsk na vlastné oči sledovať Kysučania pracujúci v Žiline. Napriek úsiliu štátnych orgánov o upokojenie situácie, miestni zareagovali na tento agresívny akt jednoznačným odmietnutím.
Priamy účastník týchto udalostí, bývalý redaktor týždenníka Kysuce, Pavol Kriščák, opísal svoje spomienky na prvý deň okupácie: "Tento deň 21. augusta som asi o 5:00 hod kosil lúku vedľa môjho bytu v Turzovke... Zostal som ako omráčený a bežal som k rádiu, kde som sa dopočul veľa nezrozumiteľného... Vládol tu úplný zmätok, chýbala pevná ruka..."
Po rozšírení informácií o invázii a opadnutí prvotného šoku v Čadci následne vypukla panika. Občania začali masovo vyberať svoje úspory zo Štátnej sporiteľne. Nákupná panika a hystéria však trvali iba krátko. Po prvotnom šoku spoločnosť zaujala vyčkávacie stanovisko a s napätím sledovala ďalší vývoj.
Reakcie a protesty
Na druhý deň po invázii (22. augusta 1968) vstúpili zamestnanci takmer všetkých kysuckých závodov, úradov, dopravy i obchodov do jednohodinového protestného štrajku.
Prvú oficiálnu odpoveď či stanovisko miestnych politických predstaviteľov na vpád vojsk Varšavskej zmluvy predstavovala rezolúcia prijatá na rozšírenom pléne Okresného výboru KSS v Čadci dňa 23. augusta 1968. Táto rezolúcia vyjadrovala:
- Okamžitý odchod všetkých okupačných vojsk z územia ČSSR a náhradu za všetky škody.
- Bezvýhradnú podporu novému ÚV KSČS na čele so s. Dubčekom.
- Požiadavku na okamžité prepustenie internovaných štátnych, vládnych a straníckych funkcionárov.
O štyri dni neskôr, 27. augusta 1968, po zverejnení výsledkov Moskovských rokovaní, sa čadčiansky OV KSS zišiel znova, aby na mimoriadnej schôdzi vyjadril opätovnú podporu politickým predstaviteľom, odsúdil Moskvou nadiktované podmienky a vyslovil požiadavku na okamžitý odchod okupačných vojsk z Československa. Miestna reprezentácia sa v dokumente tiež veľmi ostro vyhradila proti zradcom.
Súčasne s týmto oficiálnym straníckym stanoviskom začali spontánne vznikať aj desiatky ďalších rezolúcií, prevažne s podobným znením, ktoré obsahovali protestné stanovisko proti okupácii či deklaráciu podpory oficiálnym československým predstaviteľom.
Ďalšie udalosti a výročia
Rok 2025 je pre mesto Krásno nad Kysucou veľmi výnimočný, pretože si pripomenie 700. výročie svojho vzniku. Prípravám na oslavy sa mesto venuje už od minulého roka. Slávnostný program sa uskutoční v dňoch 29. až 31. mája a bude vyvrcholením osláv, na ktoré sú pozvaní všetci Krásňania, rodáci, priatelia, návštevníci a hostia.
Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB) oslavuje 35 rokov od svojho vzniku. Za ten čas zrealizovala obchody v objeme 312 miliárd eur. BCPB zohrala významnú úlohu v procese transformácie ekonomiky a rozvoja kapitálového trhu. Výročie vzniku predstavuje významný míľnik vo vývoji slovenského kapitálového trhu. Prvý obchod bol s dlhopisom Všeobecnej úverovej banky. Prvé simulované obchodovanie sa uskutočnilo v decembri 1991. Na čele burzy stálo osem generálnych riaditeľov. Slovenský kapitálový trh má potenciál zohrávať väčšiu úlohu pri financovaní domácich podnikov a BCPB vytvára podmienky pre jeho ďalší rozvoj.
tags: #vyrocie #tyzdennika #kysuce