Slovenské národné divadlo (SND), jedna z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií na Slovensku, začalo písať svoju históriu krátko po vzniku prvej Československej republiky v roku 1920. Jeho vznik bol výsledkom dlhodobej snahy o profesionálne slovenské divadlo, ktoré by reprezentovalo národnú identitu a kultúrny potenciál krajiny.
Počiatky a prvá sezóna SND
Myšlienka profesionálneho slovenského divadla sa začala zhmotňovať po vzniku Česko-slovenskej republiky. V roku 1919 bolo v Bratislave založené Družstvo SND s cieľom zabezpečiť činnosť stáleho profesionálneho divadla na Slovensku. Družstvo uzavrelo zmluvu s riaditeľom Východočeskej spoločnosti Bedřichem Jeřábkom, ktorého operný a činoherný súbor začal v roku 1920 prevádzku všetkých troch súborov SND v budove vtedajšieho Mestského divadla.
Slávnostným predstavením opery Bedřicha Smetanu „Hubička“ dňa 1. marca 1920 bola otvorená historicky prvá sezóna SND. V tento deň sa uskutočnilo prvé predstavenie operného súboru. O deň neskôr, 2. marca 1920, činoherný súbor uviedol hru bratov Mrštíkovcov „Maryša“. Baletný súbor SND debutoval v máji 1920 inscenáciou baletu „Coppélia“ od Léa Delibesa.
V prvých rokoch pôsobenia SND sa predstavenia konali prevažne v českom jazyku, nakoľko na Slovensku nebol dostatok slovenských hier, prekladov, hercov ani spevákov. Prvé predstavenie v slovenskom jazyku sa uskutočnilo až v máji 1920 uvedením jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovského - „Hriech“ a „V službe“. Toto predstavenie bolo prijaté mimoriadne dobre a kritika pochválila nielen autora, ale aj režiséra a hercov.
V tom čase sa SND nielen o budovu, ale aj o divadelnú sezónu delilo s maďarskou a nemeckou divadelnou spoločnosťou. Aj preto sa pre nové národné divadlo hľadala skúsená divadelná spoločnosť, ktorá by bola schopná okamžite spustiť prevádzku a konkurovať už zabehnutým divadelným súborom. Spoločnosť Bedřicha Jeřábka viedla k SND tri súbory: činohru, operu a operetu. Keďže išlo o českú spoločnosť, spočiatku sa všetky hry hrali po česky.
Jozef Gregor Tajovský, autor prvých slovenských hier uvedených v SND, sa už počas štúdií hlásil k literárnemu realizmu. V roku 1920 mal na konte pätnásť hier a patril k najhrávanejším slovenským dramatikom na ochotníckych javiskách. Jeho realistický rukopis zapadol do celkového charakteru prvej sezóny SND.
Vývoj a formovanie súborov
S príchodom prvých slovenských hercov, ako boli Janko Borodáč, Oľga Országhová-Borodáčová a Andrej Bagar, rástol počet činoherných predstavení v slovenskom jazyku. Títo umelci vytvorili jadro Propagačného činoherného súboru SND, známeho aj ako „Marška“.
Operu a balet v medzivojnovom období profiloval riaditeľ SND a dirigent Oskar Nedbal spolu so svojím synovcom Karlom Nedbalom. V prvom štvrťroku 2007 sa SND presťahovalo do novej budovy na Pribinovej ulici, kde pod jednou strechou hrajú všetky tri súbory v troch divadelných priestoroch: opernej a baletnej sále, činohernej sále a experimentálnom štúdiu. Tieto priestory poskytujú spolu zhruba 1 700 miest.
Divadelnú prevádzku nepriaznivo poznačili politické zmeny v rokoch 1938 - 1939, keď boli české členovia činoherného, operného a baletného súboru prinútení k odchodu. Povojnové roky a nástup socializmu znamenali konfrontáciu s oficiálnou doktrínou režimu, ktorý volal po umení zrozumiteľnom pre široké vrstvy.
V činohre sa slovenčina definitívne udomácnila so vznikom súboru slovenskej činohry v roku 1932. Prvou operou uvedenou v slovenskom jazyku bola inscenácia „Kaukliar u Matky Božej“ Julesa Masseneta v roku 1924.
Súčasnosť a význam SND
Dnešné Slovenské národné divadlo je tzv. divadlom verejnej služby, tvorené troma zložkami so stálymi profesionálnymi súbormi: Činohra, Opera a Balet. SND využíva dve budovy: historickú budovu na Hviezdoslavovom námestí a novú budovu na Pribinovej ulici. Je to divadlo repertoárového typu, s viacerými inscenáciami na programe počas divadelnej sezóny.
SND zohrávalo od svojho založenia významnú úlohu v kontexte slovenskej kultúry. Jeho vznik vytvoril nevyhnutný základ pre rozvoj pôvodnej slovenskej dramatickej, rozhlasovej, filmovej i televíznej tvorby, ako aj umeleckého školstva. Blížiaca sa storočnica SND je významným medzníkom v dejinách profesionálnej divadelnej kultúry, uzatvára jednu epochu a otvára odpočet pre nové storočie.
V roku 2020 si pripomenieme 100. výročie prvého profesionálneho divadla na Slovensku - Slovenského národného divadla. Toto výročie si pripomíname aj prostredníctvom zberateľskej euromince s vyobrazením historickej budovy SND a loga divadla.
Oslavy a pamätné udalosti
V roku 2020 si pripomíname 100. výročie založenia SND. V súvislosti s týmto výročím a tiež s oslavami 30. výročia Slovenskej republiky v roku 1993, SND pripravuje prostredníctvom svojich troch umeleckých súborov zaujímavé inscenačné tituly.
Baletný súbor SND chystá projekty, ktoré podčiarknu medzinárodný charakter umenia, vrátane hosťovaní súborov a komponovaného večera „Balet SND & SĽUK“. Činohra SND uvádza klasiku Jána Chalupku „Kocúrkovo“, ktorá v histórii slovenského divadla znamenala medzník. Opera SND uvedie monumentálnu historickú fresku, hudobnú drámu Eugena Suchoňa „Svätopluk“, ktorá sa po rozdelení Česko-Slovenska stala slávnostnou fanfárou prezidentov Slovenskej republiky.
Celé dejiny starovekej Indie | Dokumentárny film
Výskum a publikácie
Dejiny Slovenského národného divadla sú zároveň dejinami rozvoja národnej identity a výrazom tvorivého potenciálu krajiny. Vzniká otázka, ako si ich dôstojne uctiť a predstaviť kultúrnej verejnosti. Dejiny SND doteraz nie sú dôsledne spracované a ich spracovanie si vyžaduje seriózny hĺbkový výskum archívnych materiálov.
Cieľom projektu „100 rokov Slovenského národného divadla“ je predložiť širšej odbornej kultúrnej verejnosti publikáciu o inscenačných dejinách našej prvej divadelnej scény. Publikácia má v úmysle priblížiť dejiny SND prostredníctvom rekonštrukcie vybraných kľúčových inscenácií. Prvýkrát v histórii budú dejiny SND predstavené prostredníctvom rekonštrukcií konkrétnych inscenácií, sprítomňujúcich konkrétnu dobu, tvorcov a umenie tej doby.
Na prvej časti projektu „100 rokov Slovenského národného divadla - 1920 - 1938“ spolupracuje tím odborníkov z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV a Divadelnej fakulty VŠMU. Publikácia by mala byť exkluzívna nielen obsahovo, ale aj graficky, s množstvom kvalitných obrazových reprodukcií a mala by existovať aj v anglickej verzii.