História a súčasnosť obce Kopernica

Obec Kopernica, ležiaca v malebnej krajine Banskobystrického kraja a v najsevernejšej časti Kremnických vrchov, je miestom s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Pôvodne nemecká banícka obec, ktorá patrila do regiónu Hauerland, si dodnes uchováva svoje jedinečné charakteristiky a tradície.

Raná história a pôvod názvu

Prvá písomná zmienka o obci Kopernica siaha do roku 1349, keď ostrihomský arcibiskup povolil kopernickým poddaným vykúpiť sa z roboty a platiť len peňažný cenzus. Pred obdobím Tatárskeho vpádu sa predpokladá, že v oblasti Kopernice, vtedajšieho Uhorska, žilo prevažne maďarské obyvateľstvo. O tomto fakte svedčí aj prvé pomenovanie obce - Kapronczai. Pri tatárskom plienení však došlo k zániku niekoľkých osád pri obciach Kopernica a Lúčky, pričom ich chotáre ležali dlho v pustom stave.

Neskôr prišli do týchto krajov Nemci a založili obec, ktorá opäť ožila a dostala názov Kapronza. Slovo Kapronza je latinského pôvodu, kde „capra“ znamená v preklade koza. Predpokladá sa, že názov vznikol preto, lebo domáce obyvateľstvo bolo veľmi chudobné a namiesto kráv chovalo kozy. Príchod Nemcov treba hľadať v súvislosti s baníckou činnosťou mesta Kremnica. Písomne doložené názvy obce sú Koproncza (r. 1444), Kopernicza (r. 1773) a Kopernica (r. 1808).

Geografická poloha a administratívne zaradenie

Kopernica patrila do najsevernejšieho stredoslovenského pohoria - Kremnické vrchy a taktiež bola ako najsevernejšia obec Tekovskej stolice prislúchala ostrihomskému arcibiskupstvu - Svätokrížnemu panstvu vo Svätom Kríži (dnešný Žiar nad Hronom). V roku 1439 spadala do kremnickej komory, napriek tomu, že patrila ostrihomskému arcibiskupovi. V roku 1454 ostrihomský arcibiskup rozšíril chotár o vrch pri osade Šwab (obec Dolná Ves), skalu oproti obci Lutila a o dolinu Šcylesca (obec Slaská).

Obec leží v mokrej a pomerne úzkej doline a je charakteristická tým, že je roztiahnutá na veľkom území, ktoré sa tiahne od obce Kunešov na juh. Celou dolinou preteká Kopernický potok, popri ktorom prechádza cesta a na oboch stranách sú postavené domy. Nadmorská výška obce je 504 m n. m.

Od roku 1444 patrila obec ostrihomskému arcibiskupstvu, od roku 1776 banskobystrickému biskupstvu. Od 18. storočia sa vyvíjala ako zemepanské mestečko. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Kremnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 prešla pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský.

Architektúra a historické stavby

Prvé stavby v obci sa začali stavať v okolí kostola z oboch strán. Domy a hospodárske stavby boli pôvodne z dreva, s niekoľkými obývacími priestormi pod strechou. Oveľa menej domov bolo murovaných a obyvatelia ich často stavali do svahu, kde predná časť bola značne zdvihnutá a tvorila pivnice, kým zadná časť bola zapustená v zemi. Do konca Prvej svetovej vojny boli domy väčšinou drevené. Vyznačovali sa typickou sedlovou strechou s dreveným štítom, na ktorom boli vypísané rôzne znaky. Väčšina domov bola trojpriestorová s maštaľou a s vysokým podkrovím, ktoré bolo využívané ako skladový priestor. Po vstupe do siene domu sa na jednej strane nachádzala obytná časť a na druhej strane hospodárska maštaľ. Honosnejšími murovanými domami boli tzv. typické nemecké domy s gangom, ktoré sú dodnes zachované.

Rímskokatolícky Kostol svätého Martina biskupa

Najstaršou historickou budovou v obci je Rímskokatolícky Kostol svätého Martina biskupa. Táto dvojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou pochádza z 13. storočia, pričom sa domnieva, že bol postavený v roku 1349. Pôvodná gotická stavba merala 26,3 m na dĺžku, 10,9 m na šírku a 6,8 m na výšku. Múry sú vyhotovené zo skál a pôvodná strecha bola zo šindľa. Veža s rozmermi 5,5 x 5 m je 16 m vysoká a taktiež murovaná zo skál. Z pôvodnej gotickej stavby sa okrem obvodových múrov zachovalo len málo, južný portál a dva zamurované oblúky v podveží.

Kostol prešiel barokovou úpravou okolo roku 1743, kedy bolo predĺžené a nanovo zaklenuté presbytérium a nadstavaná veža. Z tohto obdobia pochádza aj zariadenie kostola, vrátane hlavného oltára sv. Martina z roku 1743 v barokovom štýle s obrazom svätca. V kostole sa nachádza bočný oltár sv. kríža a oltár Sedembodkovanej Panny Márie, ktorý je taktiež v barokovom štýle z roku 1744. Kazateľnica je baroková z roku 1736. V kostole sa nachádzajú dve kamenné krstiteľnice z polovice 15. storočia. Súčasťou pôvodného zariadenia bola aj kamenná gotická krstiteľnica, ktorá sa dnes nachádza v Múzeu mincí a medailí v Kremnici. Na západnej strane kostola sa nachádza orgánový chór stojaci na štyroch pilieroch. Socha Madonny, neskorogotická drevená plastika z prelomu 15. a 16. storočia, je umiestnená v kaplnke z 18. storočia. Posledná úprava prebehla v roku 1929, kedy bol kostol rozšírený o severnú loď. Fasády kostola sú hladké a veža je ukončená barokovou helmicou.

Pri kostole stojí drevený vyrezávaný kríž z polovice 19. storočia a na stene vedľa kríža je umiestnená mramorová pamätná doska venovaná pamiatke padlým obyvateľom Kopernice v Prvej svetovej vojne. Kostol je z východnej a južnej strany obohnaný kamenným múrom. Na severnej strane bola postavená fara v roku 1749. Na juhozápadnej strane kostola je cintorín, kde sa pochováva od nepamäti, čo umožňuje rozlíšiť najstaršiu, novšiu a najnovšiu časť cintorína.

Erb obce a symbolika

Na erbe obce Kopernica je vyobrazený Svätý Martin biskup, ktorý drží v pravej ruke zlaté žezlo a v ľavej ruke hus. Svätému Martinovi, patrónovi vojakov, súkenníctva a pastierov koní, je zasvätený aj kostol v obci. Podľa povesti sa mal stať v roku 307 biskupom v meste Tours, no túto pozíciu nechcel prijať a ukryl sa do chlieva ku husiam. Tie ho svojím hlasným gagotom prezradili, a tak bol nakoniec 4. júla 371 vysvätený za biskupa. Kvôli tejto udalosti je často vyobrazovaný s husou. V erbe obce drží v pravej ruke zlaté žezlo a na hlave má biskupskú čiapku.

Život a hospodárstvo pôvodných obyvateľov

Obyvateľstvo obce sa pôvodne živilo prevažne poľnohospodárstvom, konkrétne pestovaním obilia a zemiakov. Súčasťou ich poľnohospodárskej produkcie bol aj chov dobytka, ktorý slúžil predovšetkým ako záprah - bol najdôležitejším pracovným prostriedkom rastlinnej výroby. Za záprahový dobytok sa považovali voly, ktoré vlastnila iba vyššia vrstva. Chudobnejší obyvatelia používali aj kravské záprahy. Dobytok slúžil tiež ako dôležitá súčasť potravy, ku ktorej patrilo aj mlieko kráv, oviec a kôz, buď v pôvodnej forme, alebo vo forme výrobkov - masla, tvarohu a syrov. Dôležitou súčasťou životov obyvateľstva bol taktiež chov oviec a kôz, z ktorých zužitkovali nielen potravu, ale i kožu a vlnu. Medzi ďalšie obľúbené činnosti obyvateľov patrilo včelárstvo, poľovníctvo a rybárstvo. Popri poľnohospodárstve sa obyvatelia zaoberali aj výrobou dreveného uhlia pre huty v Kremnici a výrobou dreveného šindľa.

V roku 1536 mala obec mlyn a 32 port, v roku 1601 74 domov, v rokoch 1715 - 1720 mlyn a 78 daňovníkov, z toho 39 baníkov a osem remeselníkov. V roku 1828 mala 152 domov a 1045 obyvateľov, ktorí pracovali v susednej banskej oblasti a zaoberali sa aj výrobou mlynských kameňov.

Za I. Československej republiky tu žila väčšina obyvateľov nemeckej národnosti. Boli murármi, lesnými robotníkmi a roľníkmi. Po oslobodení v roku 1945 boli vysídlení. Neskorší obyvatelia sa prisťahovali z Horehronia, napríklad rodičia Jozefa Okuliara sa presťahovali v roku 1948 z Turzovky do jedného z prázdnych domov.

Školstvo v obci

Prvá písomná zmienka o škole v obci pochádza z roku 1713. V nej sa píše, že prvým učiteľom bol 40-ročný Johan Kirschner. Za svoju prácu dostával každý týždeň od obce 50 grajciarov a okrem učenia musel v kostole odspievať sedem omší. V obecnej kronike sa uvádza, že škola mala v tom období 12 lavíc a navštevovalo ju 35 žiakov.

V roku 1906 bola postavená terajšia budova školy, ktorá mala tri triedy. Vyučovacím jazykom bola nemčina. Žiaci školy sa pod vedením učiteľov aktívne zapájali do života obce, najmä v kultúrnej a brigádnickej činnosti.

Vývoj počtu tried a žiakov v škole

Hasičský zbor

V roku 1924 bol v Kopernici založený hasičský zbor, v poradí šiesty v okrese Kremnica. Zbor mal 40 členov, pričom prvým veliteľom bol Wilhelm Kirschner a posledným Martin Kirschner. Hasiči cvičili každú nedeľu v lete so svojimi ručnými striekačkami. Po roku 1948 bola v obci založená dobrovoľná požiarna ochrana s 11 členmi. Do roku 1970 činnosť požiarneho zboru viac-menej stagnovala, ale už v roku 1972 jej členovia dobrovoľne opravili požiarnu zbrojnicu. Práca tejto organizácie dávala dobré predpoklady do budúcnosti a aj preto jej v závere roka 1978 Štátny majetok poskytol nové hasičské auto Škoda. Organizácia sa aktívne zapájala aj do brigádnickej činnosti v obci.

Kláštor klarisiek kapucínok

Rehoľa klarisiek kapucínok vznikla v 16. storočí. V roku 1535 Mária Laurencia Longo založila skupinu terciárok, ktoré sa snažili žiť podľa pôvodného ideálu svätej Kláry z Assisi. Pápež Pavol III. ich uznal 10. decembra 1538 za „kláštor najprísnejšej disciplíny svätej Kláry“ a bratov kapucínov poveril starostlivosťou o ne, odkiaľ pochádza aj názov kapucínky.

V roku 1782 rakúsko-uhorský cisár Jozef II. zrušil všetky kontemplatívne rády na území monarchie, medzi nimi aj klarisky v Bratislave a Trnave. Po roku 1990 na Slovensku ožila nádej na obnovu tohto spôsobu života. Po dlhšom hľadaní vhodného miesta ponúkol biskup Rudolf Baláž rádu klarisiek kapucínok možnosť pôsobiť na území jeho diecézy v obci Kopernica.

Rehoľníčky prijali ponuku a začali pripravovať a stavať kontemplatívny kláštor s pápežskou klauzúrou. Dňa 24. novembra 2001 bol kláštor spolu s Kaplnkou svätej Kláry posvätený a zasvätený Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Celoživotným priestorom rehoľných sestier klarisiek kapucínok je klauzúra, z areálu svojho kláštora nevychádzajú, pokiaľ to nie je vyslovene nutné. Ich rehoľná formácia sa deje postupným opúšťaním hektického vonkajšieho sveta a vnáraním do hlbokej modlitby. Výber kandidátok na takýto kontemplatívny život podlieha prísnym podmienkam.

Významní rodáci a osobnosti

Jozef Pribilinec - olympijský víťaz v chôdzi

Najznámejším rodákom obce Kopernica je Jozef Pribilinec (* 6. júl), ktorý patril v osemdesiatych rokoch minulého storočia k svetovej chodeckej špičke. Športu sa venoval od detstva. Ako 17-ročný takmer bez prípravy a v kopačkách vyhral celoštátne učňovské preteky v chôdzi v Žiline. Ešte v tom istom roku nastúpil do ASVŠ Dukla Banská Bystrica, kde sa dostal do skupiny legendárneho chodeckého trénera Juraja Benčíka. Ten ho viedol takmer počas celej kariéry. Pod jeho vedením Jozef Pribilinec už po dvoch rokoch tréningu vyhral v Poľsku juniorské majstrovstvá Európy 1979 na desať kilometrov.

Úspech ho okamžite zaradil medzi „dospelých“, kde si veľkú premiéru odkrútil už v roku 1980 na olympijských hrách v Moskve a na 20-kilometrovej trati skončil dvadsiaty. Veľké úspechy nenechali na seba dlho čakať. V roku 1982 dosiahol na majstrovstvách Európy v Aténach vo svojej najsilnejšej disciplíne - 20-kilometrovej trati - striebro. Striebro si v roku 1983 odniesol aj z Helsínk, a to zo svojho premiérového vystúpenia na majstrovstvách sveta, keď ho v závere zdolal iba Mexičan Ernesto Canto. Pribilinec oplatil Cantovi prehru ešte v tom istom roku vo finále Svetového pohára v Bergene, navyše časom 1:19:30 vytvoril svetový rekord.

V roku 1984 bol Pribilinec v špičkovej forme a patril k favoritom chodeckej dvadsiatky aj päťdesiatky pred blížiacimi sa olympijskými hrami v Los Angeles. Na tie však neodcestoval, pretože výprava ČSSR sa rozhodla olympijské hry z politických dôvodov bojkotovať. Už o dva roky neskôr sa v Stuttgarte stal majstrom Európy, európsky titul, ale na päťkilometrovej trati, vybojoval aj na halových majstrovstvách Európy 1987 v Liévine a v Budapešti v roku 1988. Svoju dominanciu na 20-kilometrovej trati potvrdil víťazstvom na olympijských hrách v Soule v roku 1988.

Prestížny atletický magazín Track & Field News Pribilinca v roku 2020 zaradil medzi desať najlepších chodcov na 20 kilometrov v histórii. Dvakrát ho vyhlásili za najlepšieho športovca bývalého Československa (1986, 1988). V roku 2000 dostal Zlaté kruhy Slovenského olympijského a športového výboru. V roku 2013 ho uviedli do siene slávy slovenskej atletiky. Devätnásteho júla 2019 sa v jeho rodisku uskutočnilo slávnostné osádzanie pamätnej tabule. Obec Kopernica v spolupráci so Združením olympijských klubov Slovenskej republiky zrealizovala toto osadenie na počesť výnimočného atléta.

Terézia Münichová - babka bylinkárka

O liečiteľke Terézii Münichovej, rodáčke z Kopernice, sa hovorí, že dokázala odhaliť choroby pohľadom a dotykom ruky a za svoje služby nikdy nepýtala peniaze. Údajne sa jej podarilo vyliečiť aj dcéru československého prezidenta T. G. Masaryka Alicku, ktorá trpela respiračným aj urologickým ochorením.

Terézia Münichová sa narodila v roku 1869 v rodine chudobného roľníka ako jedno z ôsmich detí. Ako mladé dievča sa dostala do služby lekára v Kremnici, ktorý ju brával so sebou na cesty, požičiaval jej knihy a zabezpečil jej kurz pre pôrodné babice. Vďaka vzdelaniu štyri desaťročia pomáhala v rodnej Kopernici všetkým, ktorí to potrebovali, ako pôrodná babica aj ako ľudová liečiteľka. Hoci nikdy nepýtala peniaze, ľudia sa jej odvďačili tým, čo mali k dispozícii. Povráva sa, že jeden študent, ktorého vyliečila z rakoviny a ktorý sa neskôr stal doktorom vo Viedni, jej poslal veľkú sumu peňazí. O služby „babky z Kopernice“ bol v tom čase veľký záujem, pred jej domom stáli ľudia na vozoch aj dva-tri dni. Známa liečiteľka zomrela na následky útoku v roku 1936, keď ju v dome prepadol neznámy útočník, ktorého meno si, podľa povesti, vzala so sebou na druhý svet.

Súčasný život a aktivity obce

Oslavy výročia a komunitné projekty

Od roku 2014 sa v obci Kopernica konajú oslavy výročia prvej písomnej zmienky o obci. Tieto oslavy sa usporadúvajú každých päť rokov a sprevádza ich bohatý program. Tradične sa začínajú slávnostnou omšou v miestnom kostole a následne pokračujú kultúrnym programom, v ktorom sa predstavia deti z Materskej školy Kopernica so svojimi básničkami a pesničkami. Do tanca hrajú skupiny najrôznejších štýlov, čo zabezpečuje zábavu pre všetkých zúčastnených. Na tomto slávnostnom dni sa zúčastňujú nielen obyvatelia obce, ale aj množstvo ľudí z okolia.

Obec nezabúda ani na najmenších. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pripravuje rozličné atrakcie a na Deň matiek slávnostný program venovaný všetkým matkám. Spomínané udalosti sa obvykle usporadúvajú v kultúrnom dome, ktorý bol spolu s miestnou komunikáciou zrekonštruovaný v roku 2018. V tom istom roku bolo vytvorené detské ihrisko v strednej časti obce, na ktoré poskytol finančné prostriedky Banskobystrický samosprávny kraj. Opravy ďalších úsekov miestnej komunikácie, ako aj autobusových zastávok sa zrealizovali v roku 2019.

Obecná kronika a jaskyňa Diera nad Pastorkom

Ján Pastorok, miestny kronikár, vedie obecnú kroniku už neuveriteľných 47 rokov. Kronika má v súčasnosti tri časti: prvá sa venuje obdobiu do roku 1945, druhý diel opisuje udalosti do roku 2000 a tretí, aktuálny, sa venuje histórii obce a udalostiam, ktorými Kopernica žije v súčasnosti. Zaujímavosťou je, že kroniku píše v slovenčine, ale švabachom, a to z dvoch dôvodov: aby sa čitateľ sústreďoval na jej obsah a kvôli zachovaniu tradície písma, ktoré sa v minulosti v obci používalo.

Ján Pastorok je tiež ohlasovateľom miestnej jaskyne. Začiatkom marca sa spoločne s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR - Správy CHKO Štiavnické vrchy a zamestnancami Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva zúčastnil na historicky prvom prieskume novej jaskyne, ktorá bola pomenovaná Diera nad Pastorkom. Táto jaskyňa, nachádzajúca sa v nadmorskej výške 642 metrov, vznikla v období stredného miocénu až sarmatu (približne pred jedenástimi miliónmi rokov). Na povrchu sú dva vstupné otvory do podzemných priestorov, ktoré navzájom nie sú prepojené. S hĺbkou 39,3 metra predstavuje najväčšiu hĺbku medzi nekrasovými lokalitami Slovenska. Podľa vyjadrení odborníkov sa v prieskume plánuje pokračovať.

Chov oviec a danielia farma

Po 2. svetovej vojne, keď z Kopernice odsunuli väčšinu nemeckého obyvateľstva, sa na ich miesto prisťahovali obyvatelia z Horehronia. Medzi nimi bol aj Jozef Okuliar, ktorého rodičia prišli v roku 1948 z Turzovky. Jozef pracoval ako lesný robotník a v dôchodku sa venuje maľbe a rezbárstvu, pričom jeho prvotinou bol vyrezaný Jánošík.

V Kopernici sa už devätnásť rokov venuje chovu oviec Jaroslav Matlo. Hoci prírodné podmienky na Slovensku sú na chov oviec ideálne, ich aktuálny počet je len okolo 320-tisíc, oproti 600-tisíc pred dvadsiatimi rokmi. Jaroslav Matlo sa po pôsobení v stavebníctve a živočíšnej výrobe v Jastrabej a Lúčkach rozhodol pre samostatný chov. Dnes jeho salaš produkuje a predáva syry a výrobky zo surového ovčieho mlieka. Čelia však aj problémom s medveďmi a vlkmi.

V dolnej časti Kopernice sa nachádza aj danielia farma, ktorá začala svoju činnosť v roku 2012. Dnes tu chovajú 250 kusov danielej zveri rôznych vekových kategórií. Ivan Štulajter (46), majiteľ spoločnosti Jager - SK, vysvetľuje, že chov danielov škvrnitých (ktoré, podobne ako muflóny, patria medzi nepôvodné druhy našej fauny) nie je náročný, pretože nie sú také plaché a opatrné ako jelene. Žijú vo väčších alebo menších stádach a sú veľmi vhodnými zvieratami na chov v zvernici. Farma sa okrem produkcie diviny orientuje na predaj živej zveri na ďalší chov alebo priamo na poľovnícke využitie.

tags: #vyrocie #obce #kopernica