Sloboda je pre dnešné Slovensko a Česko bezprostredne spojená s udalosťami okolo Nežnej revolúcie v novembri 1989. Tento historický moment, často označovaný v Česku ako Sametová revolúcia, priniesol národom v Československu, ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe, slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a slobodnej viery. Tohtoročné oslavy štátneho sviatku 17. novembra sa nesú v znamení 30. výročia tejto historickej udalosti z novembra 1989 v našich moderných dejinách.
Predohra k zmenám: Politické a spoločenské pozadie
Komunistická strana získala moc v krajine prevratom vo februári 1948. Žiadne oficiálne opozičné politické strany počas „vlády jednej strany“ neboli povolené. Odlišne zmýšľajúci občania a najmä aktívni odporcovia - disidenti boli prenasledovaní tajnou políciou (Štátna bezpečnosť - ŠtB). Široká verejnosť sa tak bála otvorene podporovať disidentov zo strachu z prepustenia z práce alebo vyhodenia zo školy, alebo inej perzekúcie.
Cenzúra označovala niektoré diela (spisovateľov, filmy alebo iné formy umenia) ako majúce „negatívny postoj k socializmu“, a tým pádom boli zakázané. Na „čiernu listinu“ sa mohli dostať nielen diela, ale aj osoby, a to pre svoje názory a postoje (podpora politiky Alexandra Dubčeka v priebehu Pražskej jari, nesúhlas s vojenskou okupáciou z roku 1968 a následnou normalizáciou, náboženské presvedčenie, neúčasť na voľbách, podpis Charty 77), ale aj pre svoj pôvod (dieťa bývalého podnikateľa, kulaka, nekomunistického politika) alebo preto, že rodinní príslušníci emigrovali na „Západ“. Tieto pravidlá bolo možné presadzovať a kontrolovať, pretože všetky školy, médiá a podniky patrili štátu a boli riadené politickými nominantmi Komunistickej strany.
Obmedzenia slobôd a medzinárodný kontext
Okrem politických boli obmedzované aj iné slobody. Obyčajní ľudia nemohli slobodne vycestovať do väčšiny krajín. Museli mať tzv. „devízový prísľub“ (prísľub, že banka žiadateľovi predá valuty cudzej meny v stanovenom limite) a „cestovnú doložku“ (potvrdenie získané v podstate od Štátnej bezpečnosti na základe vyjadrení nadriadených, zamestnávateľa, orgánov komunistickej strany a pod.), ktoré mali zaručiť, že sú „dôveryhodní“ a neutečú na „Západ“. Takzvaným nespoľahlivým sa zákaz vycestovania odôvodňoval tým, že ich vycestovanie „nie je v súlade so štátnymi záujmami ČSSR“.
Aj vplyvom studenej vojny a ostatných globálnych okolností sa extenzívny ekonomický rast v 80. rokoch 20. storočia zastavil. Nový generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov (od roku 1985) v narastajúcej systémovej kríze sovietskeho impéria proklamoval demokratizačnú reformu systému. V Sovietskom zväze presadzoval „prestavbu“ (perestrojka) a zásadu „otvorenosti“ (glasnosť), čo vytváralo tlak aj na komunistické strany v iných socialistických krajinách. KSČ sa oficiálne k svojmu sovietskemu vzoru hlásila, ale prakticky sa vedenie strany tieto procesy snažilo brzdiť. Perestrojka v komunistickom Česko-Slovensku v podstate neexistovala, pretože žiadne zásadné zmeny sa neuskutočnili. Reformný potenciál KSČ bol zásadným spôsobom oslabený opakovanými čistkami nazvanými „normalizácia“, ktorá prebiehala po roku 1968.
Zmeny v Poľsku, Maďarsku a Východnom Nemecku tiež signalizovali blížiaci sa pád režimov. V roku 1980 vznikli v Poľsku nezávislé odbory Solidarita, ktoré prerástli v spoločenské hnutie, ktoré viedlo až k pádu komunistickej vlády. Maďarsko prešlo fázou „gulášového komunizmu“ a v marci 1989 oznámilo zámer odstrániť „železnú oponu“ na hraniciach s Rakúskom. Režim vo Východnom Nemecku skolaboval po tom, čo 7. novembra 1989 boli hranice otvorené úplne a 9. novembra padol Berlínsky múr.
Rastúca nespokojnosť a disidentské aktivity
Prejavy nespokojnosti rástli od spontánnych prejavov do organizovaných manifestácií. V decembri 1987 vyšla v Bratislave brožúra Bratislava/nahlas, ktorá napriek odbornému obsahu o životnom prostredí, stala sa aj predmetom politického diskurzu. Veľký ohlas mala Sviečková manifestácia v Bratislave 25. marca 1988. Nasledovala pražská demonštrácia z 21. augusta 1988 (20. výročie okupácie) a séria nepokojov v centre Prahy v januári 1989 k pripomenutiu 20. výročia upálenia sa Jana Palacha (tzv. Palachov týždeň).
V júni 1989 zverejnila Charta 77 petíciu Niekoľko viet (Několik vět), ktorá okrem iného požadovala prepustenie politických väzňov, slobodnú diskusiu o roku 1968 alebo rešpektovanie požiadaviek veriacich. Podpisovú petíciu inicioval Václav Havel po svojom prepustení z väzenia a od júna do novembra 1989 ju podpísalo okolo 40 tisíc osôb.
Kľúčové udalosti Nežnej revolúcie v novembri 1989
Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave. Podobne ako v roku 1939, aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien.
Študentské protesty v Bratislave (16. november)
Dňa 16. novembra 1989 vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali v Bratislave protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách. Na neohlásenom a teda nepovolenom zhromaždení sa zúčastnilo asi 150 až 300 osôb. Zhromaždenie sa začalo na Hodžovom námestí (vtedy Mierové námestie) už za tmy po 17:00. Kým študenti na námestí dospievali študentskú a štátnu hymnu, objavili sa príslušníci a vozidlá Zboru národnej bezpečnosti (ZNB).
Bratislavský pochod vysokoškolákov 16.11.1989
Po príchode asi 20 policajtov na 6 autách, prešlo okolo 150 až 250 študentov z námestia podchodom a pokračovalo cez Námestie SNP, Klobučnícku ulicu na Námestie 4. apríla (dnes Hlavné námestie), cez Rybársku bránu na Hviezdoslavovo námestie, kde si pripomenuli Sviečkovú manifestáciu z marca 1988, odtiaľ na Námestie Ľudovíta Štúra a po Vajanského nábreží k budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí. Odtiaľ prešli k vtedajšiemu ministerstvu školstva na Dobrovičovej (vtedajšej Suvorovovej) ulici. Študenti skandovali heslá: Slobodu slova! Nechceme reaktor! Chceme školské reformy! Chceme školy pre všetkých! Demokraciu, demokraciu! Slobodu bratislavskej päťke! My chceme slobodu,.. dialóg,..reformy!
Po ich príchode vyšiel z ministerstva školstva pred budovou tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka v sprievode riaditeľa odboru vysokých škôl Jána Porvazníka, ktorý študentom ponúkol dialóg, ale nie na ulici. G. Šlapka na študentov pokrikoval a urážal ich, avšak policajti, ktorí z oboch strán ulicu uzavreli, sa stiahli a umožnili študentom odísť. Oficiálnym cieľom bol protest proti väzneniu členov tzv. Bratislavskej päťky, proti návrhu vysokoškolského zákona a za akademické slobody, rečníci však žiadali aj prepustenie Jána Čarnogurského, skutočnú demokraciu, slobodu cestovania a pod. Demonštranti mali šťastie v tom, že polícia predpokladala nepokoje skôr v piatok (o deň neskôr) a skôr v Prahe.
Zásah v Prahe a následný štrajk (17. november)
Najväčšie oslavy Nežnej revolúcie či Sametovej revolúcie sa však každoročne odohrávajú práve 17. novembra na Národnej triede v Prahe. V piatok 17. novembra sa v Prahe na Albertove (univerzitná štvrť) zišli českí aj slovenskí študenti vysokých škôl pri oficiálnom pietnom akte pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala a zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom. Tento deň bol neskôr vyhláseným za Medzinárodný deň študentstva, ktorý si pripomíname práve 17. novembra.
Zhromaždenie bolo oficiálne pod patronátom mestskej vysokoškolskej rady Socialistického zväzu mládeže. O 16:00 bolo prítomných asi 15 000 účastníkov. Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v Česko-Slovensku (odstúpenie skompromitovaných komunistických politikov, dodržiavanie ľudských a občianskych slobôd, prepustenie politických väzňov, začatie dialógu s nezávislými iniciatívami). Z Albertova sa sprievod vydal na cestu Prahou. Práve tu, na Národnej triede, 17. novembra 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti zbili študentov demonštrujúcich za základné ľudské práva. Bolo zranených 568 ľudí. Po brutálnom zásahu polície študenti na všetkých vysokých školách od 21. novembra štrajkovali. Pridali sa k nim divadlá a herci, postupne ďalšie skupiny občanov. Dňa 27. novembra sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk.
Reakcie študentov v Banskej Bystrici
Dňa 20. novembra 1989 došlo ku stretnutiu študentov na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo na podnet predsedu SZM Miroslava Števíka. Asi po pol hodine od začatia zhromaždenia sa k študentom pridalo 5 neznámych osôb, členovia hudobnej skupiny OK - band z Prahy, ktorých úmyslom bolo získať účastníkov k podpore vyhlásení študentov vysokých škôl a umelcov z Prahy. Následne sa k zhromaždeniu pripojili aj študenti z VŠE (cca 80 osôb) spolu s niektorými funkcionármi oboch vysokých škôl. Zúčastnení študenti sa jednomyseľne postavili proti zásahu poriadkových jednotiek v Prahe dňa 17. novembra 1989.
Na zhromaždení sa ďalej dohodli, že bude stály kontakt medzi študentmi VŠE a PF. Miestni príslušníci ŠtB krátko po skončení zhromaždenia zistili tiež šírenie letákov pozývajúcich verejnosť k podpore požiadaviek študentov, umelcov a občanov Prahy na verejné zhromaždenie na námestí v utorok o 16:00 hodine. Napriek tomu, už v ten deň pochodovalo niekoľko tisíc študentov na Námestie SNP.
Dňa 22. novembra v aule Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici od 8:00 hod. prebiehalo zhromaždenie študentov, ktoré vyvrcholilo spolu so študentmi VŠE manifestáciou o 16:00 hod na Námestí SNP, kde chceli vystúpiť so svojimi požiadavkami. Počas zhromaždenia študentov PF Banská Bystrica dňa 22. novembra 1989 vystúpili v diskusii i pedagógovia Dr. Ján Katreniak, Dr. Igor Tvrdoň a PhDr. V noci z 22. na 23. novembra 1989 bolo zistené, že štyri osoby rozvážali a vylepovali na verejných priestoroch v Banskej Bystrici „študentskú výzvu robotníkom a roľníkom“ so žiadosťou, aby podporili generálny štrajk 27. novembra 1989 od 12:00 do 14:00 hod. Tieto osoby boli pri čine zadržané.
Politické zmeny a pád režimu
Na Slovensku bola vytvorená Verejnosť proti násiliu (VPN) a v Česku Občianske fórum, ktoré boli iniciátormi zmien. Dňa 7. decembra 1989 po rezignácii komunistickej federálnej vlády bola 10. decembra vymenovaná nová vláda a prezident Gustáv Husák podal demisiu. Dňa 28. decembra 1989 Federálne zhromaždenie zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
Deň boja za slobodu a demokraciu: Historické a súčasné oslavy
Pri príležitosti spomienky na udalosti Nežnej revolúcie a získania slobody sa každoročne konajú rôzne podujatia, a to najmä v našom hlavnom meste. Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z., ktorým uznalo 17. november - Deň boja študentov za slobodu a demokraciu - ako pamätný deň ČSFR. Národná rada SR na svojom zasadnutí 20. októbra 1993 prijala nový zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia predchádzajúceho zákona. Poslanci NR SR na 52. schôdzi dňa 25. októbra 2001 rozhodli schválením príslušného zákona, že 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu, bude štátnym sviatkom SR. Prezident SR Rudolf Schuster podpísal Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch následne 30. októbra.
Festival slobody a pripomienkové akcie
Ústav pamäti národa v dňoch 6. až 17. novembra 2023 organizuje už XIII. ročník Festivalu slobody. Ide o viac-žánrový festival, ktorý pripomína a analyzuje obdobie neslobody na Slovensku. Festival slobody sa okrem Bratislavy koná aj v ďalších slovenských mestách, a to konkrétne v Bardejove, Brezne a Šintave. Festival slobody zahŕňa vo svojej multižánrovosti rôzne filmové prehliadky, výstavy a exhibície, koncerty, diskusie, víkend zatvorených hraníc, festival pod pyramídou a mnoho ďalšieho. V Bratislave sa na počesť spomienky na predvečer Nežnej revolúcie odohrá 16. novembra „Spomienka na pochod študentov 16.11.1989“. Taktiež sa uskutoční debata s aktérmi Nežnej revolúcie.
Koncerty, konferencie, odhaľovanie pamätníkov či výstavy v niektorých väčších slovenských mestách sprevádzajú oslavy 20. výročia Nežnej revolúcie. Niektoré mestá sa aj napriek okrúhlemu jubileu od politických zmien zriekli oficiálnych osláv a rozhodli sa podporiť menšie podujatia občianskych združení. V Bratislave sa uskutočňuje podujatie pre verejnosť na Hviezdoslavovom námestí, kde bude odhalené veľké drôtené srdce ako symbol srdca Európy a Nežnej revolúcie. Naplánovaná je aj výstava na Námestí SNP, kde sa konali najväčšie demonštrácie v Bratislave proti komunistickému režimu.
Sériu akcií k 17. novembru pripravujú tiež v druhom najväčšom slovenskom meste, v Košiciach, kde odhalia pamätnú tabuľu. Do mesta s vlastným filmom prídu disidenti Fedor Gál a Peter Zajac. Žilina si novembrové dianie pripomenie premiérou divadelnej hry, koncertom či výstavou na námestí. Oslavy sa začnú v predvečer výročia filmovou projekciou pod názvom 20 rokov na ceste slobody a demokracie. Podujatie bude spojené s prezentáciou novej obrazovej publikácie November/Očami ŠtB a ulice. Na podujatie by mal prísť aj bývalý disident Miroslav Kusý. Skromnejšie sa na výročie chystá napríklad Banská Bystrica a Nitra, ktoré oficiálne oslavy nechystajú, no banskobystrická radnica finančne podporila akciu občianskeho združenia Rock&rolla, ktorou je Koncert pre slušných ľudí.
Odkaz Nežnej revolúcie
Slovenský premiér Peter Pellegrini na oslavách 30. výročia zdôraznil: „November 1989 umožnil Slovákom a Čechom vrátiť sa po takmer 44 rokoch späť do Európy. Obe naše krajiny sú dnes motormi hospodárskeho rastu Európskej únie a nikdy neohrozovali jej finančnú stabilitu.“
Bratislavský pochod vysokoškolákov 16.11.1989
Ak dnes niekto prirovnáva politické demonštrácie na námestiach veľkých miest k Novembru ´89, nie je to relevantné. Na rozdiel od roku 1989 žijeme už 30 rokov v demokracii, ktorá nie je dokonalá (a možno ani nikdy nebude), ibaže zatiaľ nikto nevymyslel lepší systém spravovania vecí verejných. Demokracia má svoje slabosti, rovnako ako demokraticky zvolený parlament či vláda a nie všetci politici konajú vo verejnom záujme. V tejto krajine však občania môžu dať slobodne najavo svoj názor v demokratických voľbách alebo na námestiach bez toho, aby sa museli obávať zásahu silových zložiek štátu či politických postihov.