Mesto Tlmače, ležiace na juhozápadnom okraji Štiavnických vrchov v severnom výbežku Podunajskej pahorkatiny, je miestom s bohatou históriou, ktorá siaha až do neolitu. Jeho chotár bol nepretržite osídlený od neolitu, čo dokazujú početné archeologické nálezy.
Úvod a najstaršie osídlenie
Na území dnešného mesta Tlmače sa našlo neolitické sídlisko lengyelovskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, halštatské pohrebisko podolskej kultúry, laténske sídlisko a slovanské hradisko z 9. storočia.
Najstaršia písomná správa o Tlmačoch je zapísaná v zakladacej listine svätobeňadického opátstva z roku 1075, kde uhorský panovník Gejza vymenúva majetky darované benediktínskemu kláštoru. Medzi nimi uvádza i „...villa piscatorum super ripam Gran, nomine Talmach...“, čo znamená „...rybárska osada nad riekou Hron, menom Tlmače...“. Z uvedeného vyplýva, že táto osada rybárov a prievozníkov tu bola už pred založením opátstva.
Listiny z 13. storočia uvádzajú názov obce „Tholomach“. V Sborníku Fr. Pestyho sa o pôvode názvu obce uvádza, že vznikol z nasledujúcej príhody: ktosi sa opýtal pastiera, ako sa menuje osada pri Hrone. Ten odpovedal: „Neviem, čo hovoríte.“ - „Škoda, že tu nie je tlmočník - tolmács“. Jazykovedci usudzujú, že názov obce Tlmače mohol vzniknúť zo slova tlmočník, pretože v stredoveku bolo zvykom dávať osadám názvy podľa zamestnania ich obyvateľov (prievozníctvo, poskytovanie informácií cestujúcim, tlmočenie).
Stredovek a raný novovek
V roku 1209 časť obce Tlmače patrila hradu Tekov. Koncom 13. storočia sa medzi majiteľmi častí obce objavujú aj viaceré zemianske rodiny. V roku 1392 Tlmače patrili do farnosti v Rybníku. Vyľudnenie postihlo obec v roku 1425, kedy sa jej zmocnil Peter Čech Levický a obec sa vtedy spomína ako "praedium Kistolmach", samota Malé Tlmače. V roku 1465 Ladislav Levický prehral spor o Tlmače a musel dedinu prepustiť kanonikovi Petrovi Sárymu. Rybárska obec patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, v 14. storočí viacerým zemianskym rodinám, neskôr tiež opátstvu.
Dedina, situovaná pri prievoze na Hrone, pred Slovenskou bránou, bola terčom už prvých tureckých nájazdov. V roku 1565 sa stala majetkom Ostrihomskej kapituly. V roku 1570 bola dedina poplatná Turkom a v roku 1601 bola obec Turkami vyplienená. Vo víťaznej bitke s Turkami pri Leviciach 19. júla 1664 sa cisárske vojsko generála L. de Souchesa prepravilo na východný breh Hrona. Aj po zažehnaní tureckého nebezpečenstva obec trpela prechodmi kuruckých a cisárskych vojsk (do roku 1685 ešte aj tureckých vojsk). Pri prechode vojsk v roku 1682 bola obec vypálená. Dňa 2. mája 1709 sa pri Tlmačoch odohrala bitka medzi Rákócziho kurucmi a cisárskymi jednotkami. Obyvateľstvo obce bolo po skončení Rákócziho povstania zdecimované cholerou.
19. storočie: Rozvoj vzdelávania a infraštruktúry
V dôsledku zákonov z roku 1848 zanikla feudálna závislosť obce od Ostrihomskej kapituly. V roku 1848 sa uskutočnila komasácia tlmačského chotára. Tlmače, ako rýdzo poľnohospodárska obec, netrpeli len pod feudálnym útlakom, ale aj po zrušení poddanstva v roku 1848.
V roku 1842 vznikla v Tlmačoch obecná jednotriedna škola. Podľa ústneho podania vznikla v roku 1848 v Tlmačoch jednotriedna škola. V roku 1868 bola postavená prvá školská budova, s izbou a kuchyňou pre učiteľa. V roku 1884 postavili novú školu. Veľká časť dediny vyhorela v roku 1882.
Dňa 26. októbra 1896 uvideli Tlmačania prvý vlak, keď sa začala premávka na železničnej trati Levice - Hronská Dúbrava, ktorá viedla cez kataster obce. Od roku 1905 si časť mužského obyvateľstva našla prácu v blízkom kameňolome v Rybníku.
Prvá Československá republika a medzivojnové obdobie
Po vzniku ČSR na sklonku roku 1918 sa aj v chotári Tlmáč v júni 1919 odohrali boje medzi Československou armádou a Červenou armádou Maďarskej republiky rád. Krátko po vzniku ČSR sa v škole začalo vyučovať v slovenčine a v roku 1921 bola založená obecná knižnica, ktorá v roku 1935 mala 175 zväzkov.
V rámci 1. pozemkovej reformy boli rozdelené pozemky, ktoré v Tlmačoch aj po roku 1848 zostali Ostrihomskej kapitule. V roku 1928 bol na obecnom cintoríne postavený a daný do užívania nový rímskokatolícky kostol Panny Márie Sedembolestnej. Výstavba kostola v obci sa uskutočnila s nákladom 100-tisíc Kč v roku 1926. Okolo kostola sa tiahnu rodinné domy. Pri 60. výročí postavenia kostola správca farnosti z Rybníka - dekan Jozef Hrčka uviedol, že pred 60. rokmi dňa 6. mája položili základný kameň a 7. novembra bol nový kostolík posvätený.
V septembri 1936 bol sprevádzkovaný betónový most cez Hron, ktorý bol postavený v rokoch 1933 - 1936 namiesto starodávneho prievozu. V dňoch 1. - 5. septembra 1936 bol nový most preskúšaný vojenskými manévrami. Na defilé 40-tisíc vojakov sa zúčastnil aj prezident Dr. E. Beneš. V rokoch 1934 - 1937 postavili novú školskú budovu.
V roku 1926 bola v obci založená Dobrovoľná hasičská jednota. V roku 1932 bola zakúpená prvá ručná hasičská dvojpiestová striekačka v Martine a veliteľom bol Ondrej Bandzi. V roku 1932 bola v obci založená Matica slovenská, k čomu vyzvali učiteľka Masaryková a učiteľ Moško. Ako divadelník bol činný učiteľ Anton Krásny. Prvá divadelná hra, ktorá sa v Tlmačoch hrala, bol „Inšpektor“, po nej hra „Pánik“, ďalej to boli hry „Hájnikova žena“, „Kmotrovci“, „Drotár“, „Hrob lásky“, „Kocúrkovo“, „Sládkovia“ a iné. Vo voľbách do samosprávneho zboru-obecného zastupiteľstva dňa 12. júna 1938 z 306 voličov získala Hlinkova slovenská ľudová strana 111 hlasov a tým 5 mandátov, Republikánska strana 65 hlasov a 3 mandáty do 12-členného OZ.
Druhá svetová vojna a povojnová obnova
V novembri 1938, pri obsadzovaní južného Slovenska maďarskou horthyovskou armádou, sa Tlmače stali pohraničnou obcou. Od 10. novembra 1938 až do 25. marca 1945 boli Tlmače pohraničnou obcou. Slovensko-maďarská hranica sa tiahla na Hrone medzi Tlmačami a Malými Kozmálovcami a potom južne od Lipníckych polí okrajom hôrky. 8. septembra 1940 sa konali dožinkové a národopisné slávnosti Tekova v Zlatých Moravciach, organizované HSĽS. Z Tlmáč sa zúčastnila 25-členná krojová skupina s pekným alegorickým vozom (priadky).
V prvú novembrovú sobotu roku 1940 bola obec prvýkrát osvetlená elektrickým prúdom. Náklady na elektrizáciu dosiahli 93-tisíc Kč. 27. septembra 1941 zomrel v Tatranskej Lomnici učiteľ rímskokatolíckej školy Anton Krásny, ktorý v obci pôsobil od 26. júla 1914. V septembri až októbri 1944 sa viacerí obyvatelia Tlmáč zúčastnili Slovenského národného povstania (SNP). Obec bola oslobodená 21. decembra 1944 Sovietskou armádou vojskami II. Ukrajinského frontu, ale 26. decembra 1944 sem opäť vtrhli nemecké jednotky a odvliekli 96 mužov. Front sa potom na tri mesiace stabilizoval na Hrone, v tesnej blízkosti dediny. V roku 1945 tu vznikol Miestny národný výbor (MNV), ktorého prvým predsedom bol Karol Kocák.
Éra industrializácie a premeny na mesto
V súvislosti s plánmi na industrializáciu Slovenska centrálne úrady ešte v roku 1948 rozhodli o výstavbe kotlárskeho závodu v chotári susedných obcí Tlmače a Rybník. V auguste 1949 sa začala výstavba kotlárskeho závodu pod názvom Levická kotláreň. Stavebné práce boli zahájené na jeseň 1949 a výroba sa v ňom začala už na jar 1951. Továreň sa stala základom demografického rastu a neskôr aj urbanizácie a kultúrneho rozvoja obce. Pre potreby pracovníkov fabriky tu bolo v štýle architektúry raného reálneho socializmu postavené sídlisko Lipník na pravej strane Hrona, ale aj viaceré bytové jednotky. Už v roku 1950 vzniklo pri kotlárskom závode aj odborné učilište, dnešné SOU strojárske.
V roku 1951 tu roľníci založili JRD a obec dostala aj železničnú stanicu. Už v roku 1952 vznikol pri kotlárskej fabrike folklórny súbor Vatra, ktorý existuje dodnes. Pod sídliskom bol vybudovaný prírodný amfiteáter a športový areál, rozšírený začiatkom 70-tych rokov aj o zimný štadión (po roku 1990 mimo prevádzky). Vo fabrike v rokoch 1956 - 1967 vychádzal závodný časopis Kotlár. V 60-tych rokoch v Tlmačoch postavili aj závod podniku Preciosa Jablonec nad Nisou. Bola tu aj výrobňa betónových tvaroviek podniku ZIPP.
Vzhľadom na rast počtu obyvateľov a rozvoj obce Tlmače dostali v roku 1986 štatút mesta. Integrovali aj susedné obce Malé Kozmálovce a Veľké Kozmálovce, čím vznikol Miestny národný výbor. Dňa 27. septembra 1986 sa rozhodlo o zlúčení obcí Tlmače, Veľké Kozmálovce a Malé Kozmálovce v jednu obec - Tlmače. 1. januára 1986 boli Tlmače vyhlásené za mesto. O niekoľko rokov neskôr, konkrétne 10. júna 1994, sa rozhodlo o odčlenení obce Malé Kozmálovce od mesta Tlmače. V meste pôsobí aj ZUŠ.
Rozvoj po roku 1989
Mesto Tlmače prešlo po roku 1989 obdobím významných pozitívnych zmien, najmä v oblasti rozvoja mesta. V tomto období bolo v meste vybudovaných celý rad významných a pre mesto v minulosti veľmi chýbajúcich stavieb ako zdravotné stredisko, kultúrny dom, obchodné centrum, priestory pre bankové služby. Uskutočnila sa rekonštrukcia hlavného námestia, vznikol centrálny mestský park či výstavba relaxačného centra s krytým bazénom, saunou, soláriom a ďalšími službami.
V rámci technickej infraštruktúry bolo v období po roku 1989 preinvestovaných v meste viac ako 100 miliónov Kčs. V uvedenom období bolo v meste postavených 88 nových bytových jednotiek v obytných domoch a vyše 100 rodinných domov v rámci individuálnej bytovej výstavby s kompletnou technickou infraštruktúrou. Pozoruhodnosťou tohto obdobia bola výstavba takzvanej "Francúzskej dediny" v roku 1993 pozostávajúca z výstavby 53 rodinných domov pre francúzskych expertov firmy EDF so zaujímavou urbanistickou dispozíciou a pôsobivou úpravou záhradnej architektúry.
Dynamický rozvoj zaznamenalo mesto aj v oblasti životného prostredia, kde popri intenzívnej výsadbe zelene a úprave parkov bolo po roku 1989 v meste zlikvidovaných 24 blokových kotolní na tuhé palivo, ktoré boli nahradené dvomi plynovými kotolňami, čím sa stalo mesto plne plynofikovaným.
Súčasné Tlmače: Charakteristika a pamiatky
Tlmače určite patria medzi tie slovenské mestá, ktoré majú najmenej mestský charakter, ak hovoríme o pôvodnej dedine. Mestom sa totiž stali najmä vďaka výstavbe sídliska pre zamestnancov SES (pôvodne Levická kotláreň) v 50. rokoch. Hranicu 500 obyvateľov prekročila obec až v roku 1940 a nad 2000 obyvateľov sa Tlmače dostali v 60. rokoch.
Cez Tlmače preteká rieka Hron, na ktorej sa nachádza vodná nádrž Veľké Kozmálovce. Stred mesta má nadmorskú výšku 176 m n. m., chotár od 173 do 275 m n. m. a rozloha katastra má 4,64 km². Mesto Tlmače tvorí pôvodná obec Tlmače na ľavom brehu Hrona a sídlisko Lipník na pravom brehu Hrona. Dolná časť Tlmáč (pôvodná) má 689 obyvateľov, sídlisko Lipník má 3 375 obyvateľov. Napriek tomu, že Tlmače patria do okresu Levice, obyvatelia maďarskej národnosti tu vo väčšom počte nežili a ani nežijú.
V staršej časti je najväčšou pamiatkou kostol Panny Márie Sedembolestnej. Počas II. svetovej vojny bola veža kostola nemeckými vojakmi zostrelená a znovu postavená v roku 1968. Medzi ďalšie významné pamiatky patrí bývalý vodný mlyn z 18. storočia a Pomník Slovenského národného povstania z 2. polovice 20. storočia.
Cez mesto prechádzajú dve významné cestné trasy, a to cesta I/76 a cesta II/564. Ďalej cez mesto prechádza dôležitá železničná trať Nové Zámky - Zvolen. V meste nie je mestská hromadná doprava. V Tlmačoch vychádzajú Mestské noviny - Tlmačské echo. V Tlmačoch sa niekoľko rokov uskutočňoval festival pod názvom Tlmačská kalba.
Významné výročie
V roku 2025 si mesto Tlmače pripomína 950. výročie od prvej písomnej zmienky. Dni mesta Tlmače 2025 sú naplánované na 20. až 22. júna, kedy si naše krásne mestečko dožíva krásneho výročia.
