Ľudovít Fulla (27. 2. 1902, Ružomberok - 21. 4. 1980, Bratislava) patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenského umenia 20. storočia. Bol maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg, ktorého tvorba sa metaforicky nazýva otvoreným oknom do sveta moderného umenia. V roku 2022 sme si pripomenuli 120. výročie jeho narodenia.
Formovanie umeleckého jazyka a štúdiá
Fulla disponoval spontánnym a zároveň syntetickým výtvarným talentom. Jeho cestu k umeniu lemovali štúdiá na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave (1921 - 1922) a následne na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (1922 - 1927) u profesorov Arnošta Hofbauera a Františka Kyselu. V pražskom prostredí sa zoznámil s Mikulášom Galandom, s ktorým ho spájali profesionálne záujmy, maľba, grafika i ilustrácia.
Slovenská avantgarda: Škola umeleckých remesiel
Po návrate na Slovensko zamierili jeho kroky do avantgardne orientovanej Školy umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave, ktorú v roku 1928 založil Josef Vydra. Inšpirovaný konceptom nemeckého Bauhausu, Vydra chcel na Slovensku vytvoriť školu reflektujúcu najmodernejšie trendy. Spoločná práca Fullu a Galandu v raných 30. rokoch predstavovala ojedinelý avantgardný počin, vďaka ktorému sa Bratislava stala novým centrom slovenskej avantgardy.
Dvojica umelcov v tomto období vydala Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 - 1932), ktoré predstavujú jedinečný manifest slovenskej avantgardy. V ňom vyslovili potrebu skoncovať so starými umeleckými metódami a uvoľniť cestu novým postupom, ktoré zodpovedali dynamickým premenám 20. storočia.
Charakteristický rukopis: Spojenie tradície a moderny
Fulla riešil protirečenie tradičného a moderného ich spojením. K svojmu typickému výrazovému vzorcu dospel cez inšpiráciu súdobými hnutiami, detským výtvarným prejavom, ikonopisnou maľbou, stredovekým maliarstvom a ľudovým umením. Jeho jazyk sa formoval prostredníctvom chagallovskej snovosti, mattisovskej farebnosti a kubistického rozkladu formy.
Pieseň a práca: Dielo vrcholnej syntézy
Najrozsiahlejším a najkomplexnejším dielom je obraz Pieseň a práca (1934 - 1935). Táto epicky poňatá freska vyobrazuje život a prácu slovenského ľudu a je rozvrhnutá do troch pásov po vzore stredovekého nástenného rozprávania. Za toto dielo získal Fulla v roku 1937 ocenenie Grand Prix na Svetovej výstave v Paríži.
Knižná ilustrácia a rozprávkový svet
Významnú kapitolu Fullovej tvorby tvorí knižná ilustrácia. Jeho kolorované kresby perom k Slovenským rozprávkam Pavla Dobšinského sa natrvalo zapísali do pamäti niekoľkých generácií. Fulla vniesol do ilustrácie svojský individuálny výraz, kde priestorovú ilúziu dosahuje plošnými prostriedkami, pričom geometrické tvary ohraničuje ostrou čiernou linkou.
| Ocenenie | Rok |
|---|---|
| Grand Prix (Paríž) | 1937 |
| Zlatá medaila Expo (Brusel) | 1958 |
| Cena Cypriána Majerníka | 1964 |
| Čestný diplom H. Ch. Andersena | 1976 |
Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku
V rokoch 1966 a 1977 daroval Fulla značnú časť svojej tvorby štátu ako protihodnotu za postavenie galérie v jeho rodnom Ružomberku. Budova, sprístupnená v roku 1969, bola navrhnutá tak, aby uchovávala a sprístupnila jeho dielo verejnosti. Objekt je výraznou stavbou, ktorej koncept tvoria dve na seba postavené hmoty - horný výstavný priestor a dolná časť s administratívou a umelcovým bytom, v ktorom Fulla žil a tvoril posledných desať rokov svojho života.