17. november je dátum, ktorý si pripomíname ako Medzinárodný deň študentstva. Tento významný deň má svoje korene v tragických udalostiach, ktoré sa odohrali v roku 1939 v českých krajinách, a neskôr nadobudol aj ďalší, nemenej dôležitý význam v súvislosti s Nežnou revolúciou v roku 1989.
Udalosti predchádzajúce 17. novembru 1939
Rok 1939 bol v českých krajinách mimoriadne turbulentný. V marci toho roku zaniklo Československo a na jeho troskách vznikol Protektorát Čechy a Morava pod nacistickou nadvládou. Okupačná moc nastolila tvrdý režim, ktorý vyvolával odpor obyvateľstva prejavujúci sa rôznymi formami. Verejnosť využívala významné osobnosti či dátumy v českých dejinách na vyjadrenie svojho nesúhlasu.
V máji 1939 sa protestom proti nacistom stal prevoz telesných pozostatkov básnika Karla Hyňka Máchu. Na prvé výročie podpísania Mníchovskej dohody prejavilo pražské obyvateľstvo svoj odpor bojkotom električkovej dopravy, pričom električky premávali bez pasažierov. Dňa 28. októbra 1939, na výročie vzniku Československa, sa v Protektoráte Čechy a Morava uskutočnili masové demonštrácie proti nemeckej okupácii. K najväčším protestom došlo v Prahe, kde sa zúčastnilo približne 100 000 ľudí. Nemecké bezpečnostné orgány demonštrantov brutálne rozohnali.
Počas týchto zrážok v Prahe zahynul pekársky robotník Václav Sedláček a postrelený bol študent Lekárskej fakulty Karlovej univerzity Jan Opletal. Jan Opletal 11. novembra 1939 podľahol následkom svojich zranení. Posledná rozlúčka s 24-ročným medikom sa uskutočnila o štyri dni neskôr, 15. novembra 1939, v pražskej univerzitnej štvrti Albertov. Rakva s jeho telesnými pozostatkami bola potom prevezená do jeho rodnej obce.
Sonderaktion Prag a uzavretie vysokých škôl
Nacistické vedenie sa rozhodlo na rastúcu napätú situáciu v protektoráte reagovať barbarskými represáliami. Už 16. novembra 1939 sa v Berlíne uskutočnila mimoriadna porada za účasti najvyšších predstaviteľov Nemeckej ríše, na ktorej bol schválený plán Sonderaktion Prag (Mimoriadna akcia Praha). Adolf Hitler osobne vydal rozkaz k odvetnej akcii.
Krátko pred polnocou 16. novembra 1939 vtrhli príslušníci nemeckej poriadkovej polície a jednotiek SS do internátov v Prahe, Brne a Příbrami. Zatknutých vysokoškolákov sústredili v delostreleckých kasárňach v Prahe-Ruzyni a brnianskych Kounicových kolejích. V skorých ranných hodinách 17. novembra 1939 bolo bez súdu popravených deväť študentov a funkcionárov študentských organizácií. Medzi nimi bol aj Slovák Marek Frauwirt.
Tento deň, 17. novembra 1939, bol tiež zverejnená vyhláška ríšskeho protektora Konstantina von Neuratha o uzavretí všetkých desiatich českých vysokých škôl na tri roky. V skutočnosti zostali zatvorené až do konca druhej svetovej vojny. Zatknutých študentov Nemci po identifikácii rozdelili na dve skupiny. Osoby mladšie ako dvadsať rokov a zahraničných štátnych príslušníkov prepustili. 1200 vysokoškolákov bolo 18. novembra 1939 transportovaných do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg. Útrapy spojené s väznením neprežilo 35 študentov.
Vznik Medzinárodného dňa študentstva
Na pamiatku zavraždených a umučených študentov bol už v roku 1941 na zasadaní Medzinárodnej študentskej únie v Londýne stanovený 17. november ako Medzinárodný deň študentstva. Toto rozhodnutie bolo prijaté ako spomienka na tragické udalosti z roku 1939, keď boli v Prahe po pohrebe českého študenta medicíny Jana Opletala potrestaní všetci českí študenti zatvorením všetkých vysokých škôl.
V roku 1941 sa v Londýne uskutočnila prvá študentská medzinárodná konferencia pod záštitou prezidenta Dr. E. Beneša a exilovej československej vlády. Zúčastnili sa jej delegácie študentov z 26 národov. V slávnostnom vyhlásení prehlásili 17. november za Medzinárodný deň študentstva, aby si uctili pamiatku popravených a umučených študentov, ktorí ako prví zdvihli svoj hlas na znamenie odporu proti nacistickým utlačovateľom v roku 1939.
V roku 1942 na zasadnutí Medzinárodného študentského zhromaždenia vo Washingtone bol 17. november potvrdený a opäť vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva.
17. november 1989: Nežná revolúcia
Druhý významný míľnik spojený so 17. novembrom nastal v roku 1989. Situácia vo východnom bloku sa v druhej polovici osemdesiatych rokov výraznejšie skomplikovala, čo viedlo k postupnému prechodu k demokracii v okolitých krajinách. Zmeny v okolitých krajinách neunikli ani obyvateľstvu žijúcemu v Československu.
Dňa 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a spustil protestné akcie. Požiadavky študentov, ktoré prezentovali počas demonštrácie 16. novembra 1989 v Bratislave, boli ešte nesmelým výkrikom. Po zákroku na Národnej triede v Prahe sa však situácia vyhrotila a začali sa udalosti, ktoré viedli k pádu totalitného režimu - Nežná revolúcia.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského ako prvá vstúpila do štrajku a postupne sa k nej pridali ďalšie vysoké školy. Požiadavky študentského hnutia z 20. novembra, koordinované s požiadavkami Verejnosti proti násiliu, už boli zásadné a viedli k zmenám v spoločnosti.
Význam Dňa študentstva dnes
Deň študentstva si každý rok 17. novembra pripomíname ako sviatok odvahy, spolupatričnosti a slobody. Jeho korene siahajú do roku 1939, keď nacisti zatvorili české vysoké školy a stovky študentov odviedli do koncentračných táborov. O päťdesiat rokov neskôr, v roku 1989, sa práve študenti opäť postavili na čelo zmien a spustili udalosti, ktoré viedli k pádu totalitného režimu.
Hoci po nedávnej diskusii v parlamente zostáva 17. november štátnym sviatkom, už nepatrí medzi dni pracovného pokoja, čo znamená, že žiaci a študenti nemajú automaticky voľno. Mnohé školy však túto situáciu využívajú ako príležitosť organizovať tematické aktivity, projekcie filmov či diskusie so svedkami udalostí, čím sa snažia pripomenúť si historický význam tohto dňa.
Dnešní študenti žijú v dobe, kde majú viac možností než kedykoľvek predtým, ale zároveň čelia väčšiemu tlaku. Rastúce náklady na bývanie, neistota na trhu práce či psychická záťaž sú súčasťou ich reality. Angažujú sa v komunitách, zapájajú sa do dobrovoľníctva, riešia témy životného prostredia, rovnosti či duševného zdravia. Práve tieto aktivity nadväzujú na ducha 17. novembra - bytie študentom dnes znamená mať hlas a vedieť ho používať.
Udalosti 17. novembra 1989
tags: #vyrocie #dna #studenstva