Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname. Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darček. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša.
Symbolika adventného obdobia
Adventný veniec je plný symboliky. Jeho kruhový tvar pripomína večnosť, jednotu a trvalú Božiu lásku. Zelené vetvičky predstavujú život a nádej na obnovu. Najčastejšie sa používa ihličie, šišky, sušené plody, stuhy a ozdoby. Fialová je liturgickou farbou pokánia.
Adventný kalendár slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Môže mať podobu čokoládového kalendára, krabičiek, vrecúšok či drevených zásuviek. Spája ho jedno - 24 okienok alebo políčok, za ktorými sa skrývajú sladkosti, drobnosti alebo odkazy.
Štedrý večer - vyvrcholenie Vianoc
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov.
Vianočné zvyky na Slovensku podľa regiónov
Rozdiely vo vianočných tradíciách môžeme pozorovať naprieč celým Slovenskom. Každý región si zachováva svoje špecifické zvyky, ktoré odrážajú jeho históriu a kultúru.
Západné Slovensko
Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oblátkami potretými medom, často aj cesnakom. Na začiatku večere sa zvykne rozkrojiť jabĺčko. Hviezdička uprostred je symbolom zdravia a šťastia v nasledujúcom roku. Bohatstvo symbolizuje kapria šupina na stole alebo v peňaženke.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko je pestré na zvyky aj dialekty. Bežným zvykom je dávať mince pod sviatočný obrus. Prestiera sa aj tanier navyše, a to pre náhodného hosťa alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. Obľúbený je aj zvyk obviazať nohy stola reťazou. Pred jedlom sa rodina modlí a deťom sa robí medový krížik na čelo - aby boli „dobré ako med“. Ako hlavný chod býva vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom. V niektorých rodinách ju nahrádzajú rezne.
Východné Slovensko
Východ Slovenska je výrazne ovplyvnený kresťanskou tradíciou, preto sa tu viac dodržiava pôst. Pred večerou sa rodina spoločne modlí. Často sa prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného. Pred večerou sa niekde zvykne umyť tvár vo vode s mincou - pre bohatstvo. Koledovanie po susedoch a rodine je na východe stále živé. Na začiatku večere sa je oblátka s medom a cesnakom, prípadne kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. Odlišnosťou sú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, prípadne šošovicový či fazuľový prívarok. Až potom prichádza na rad ryba so zemiakovým šalátom.
Prvý a druhý sviatok vianočný
Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič.
Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam.
Pravoslávne Vianoce
Väčšina Slovenska slávi Vianoce 24. - 26. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Pravoslávni veriaci však dodržiavajú juliánsky kalendár a Vianoce slávia 7. januára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávne Vianoce predchádza 40-dňový pôst od 28. novembra do 6. januára. Štedrý deň u pravoslávnych je 6. januára. Večera sa začína modlitbou, často v staroslovienčine.
Pôvod a význam vianočných zvykov
Mnohé zvyky vznikli spojením kresťanskej tradície a starších ľudových zvykov. Pôst je prípravou na sviatok - má duchovný aj praktický rozmer. V minulosti sa niesla celá adventná doba v znamení zdržanlivosti.
Pod obrusom na štedrovečernom stole sa počas štedrej večere nachádzala minca alebo reťaz, ktorá mala zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku. Minca pod obrusom mala zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku. Kapria šupina na stole alebo v peňaženke symbolizovala bohatstvo.
Zdobenie stromčeka má korene v dávnych pohanských zvykoch, keď sa počas zimného slnovratu zdobili stromy či vetvičky ako symbol svetla a obnovy. Do podoby, akú poznáme dnes, sa tradícia vyvinula v protestantskom Nemecku okolo roku 1570. Vtedy sa stromčeky zdobili najmä sviečkami, sušeným ovocím a orechmi. Na Slovensku sa stromček zdobí približne od 19. storočia.
Podľa ľudovej tradície by sa na Štedrý deň nemali požičiavať peniaze alebo veci, aby z domu „neodchádzalo šťastie“ a po celý rok by rodina netrpela nedostatkom.
Polnočná omša sa slávi v noci z 24. na 25. decembra ako pripomienka narodenia Ježiša. Pre veriacich je to vrchol vianočných osláv. Má silný komunitný aj duchovný rozmer - stretáva sa celá farnosť.
Vianočné tradície v Európe a vo svete
Vianočné tradície sa líšia nielen v rámci Slovenska, ale aj v rôznych krajinách po celom svete. Každý národ si prináša svoje jedinečné zvyky a symboly.
Zvyky v iných krajinách
- Česká republika: Kapor je tradičným štedrovečerným jedlom, pričom šupina z neho sa často vkladá do peňaženky pre zabezpečenie finančnej hojnosti.
- Nemecko: Vianočný stromček sa pôvodne zdobil sviečkami, sušeným ovocím a orechmi.
- Grécko: Okrem stromčeka zdobia aj drevené lode, ktoré vystavujú na terasách.
- Taliansko: Tradičným stromčekom je jedlička a slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný má väčší význam ako štedrovečerná večera.
- Anglicko: Vianoce sú skôr obdobím večierkov a stretnutí s priateľmi. Darčeky prináša Santa Claus 24. decembra.
- Francúzsko: O polnoci sa podáva tzv. Réveillon (budíček), ktorý symbolizuje očakávané narodenie Krista.
- Holandsko: Sinterklaas (Svätý Mikuláš) prichádza v polovici novembra na lodi plnej darčekov.
- Poľsko: Na štedrovečernom stole sa prestiera jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa.
- Bulharsko: Na štedrovečernom stole je zvykom nepárny počet bezmäsitých jedál.
- Rumunsko: Vianoce sa nezaobídu bez tzv. adventnej zabíjačky.
- Argentína: Ozdobovanie začína skoro, už 8. novembra, a na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos - papierové dekorácie s plamienkom.
- Mexiko: Po polnočnej omši nasleduje bohatá večera, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí.
- Kolumbia: Vianoce sú v znamení hudby, stromčekov a bohatého stola.
- Peru: Tradičným zvykom je "Chocolatadas" - podarovanie horúcej čokolády a darčeka chudobným deťom.
- India: Kresťania ozdobujú banánovníky či mangovníky.
- Filipíny: Od 16. do 24. decembra sa konajú každé ráno vianočné omše.
- Egypt: Tradičná je polnočná omša, na ktorú si veriaci obliekajú nové šaty.
- Austrália: Zvykom je zapekanie drobnosti do pudingu.
- Španielsko: Zvykom je rozbíjať porcelán pred dverami známych a priateľov.
- Dánsko: V ryžovom pudingu ukrývajú jednu celú mandľu.
- Filipíny: Vianoce sa oslavujú s veľkou pompou, pričom sa konajú každodenné ranné omše.
- Egypt: Kresťania oslavujú Vianoce polnočnou omšou v nových šatách.
- Austrália: Zaujímavým zvykom je zapekanie drobností do vianočného pudingu.
- Rusko: Vianoce sa oslavujú 7. januára a deti dostávajú darčeky až v tento deň.
- Ukrajina: Tradičným symbolom je tzv. "Diduch" (zväzok obilia).
- Fínsko: K najdôležitejším rituálom patrí losovanie vianočnej lotérie.
- Írsko: Panuje povera, že nájdenie pavučiny na Štedrý deň prináša šťastie.
- Venezuela: V hlavnom meste Caracas veriaci jazdia na kolieskových korčuliach do kostola od 16. decembra až do Štedrého dňa.
Vianočné tradície po celom svete | Vianočné zvyky po celom svete
Tradičné slovenské vianočné jedlá
Sviatky Vianoc sú neodmysliteľne spojené s bohatou gastronómiou. Tradičné slovenské jedlá odrážajú regionálne zvyklosti a historický vývoj.
Na štedrovečernom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, na stole nesmeli tiež chýbať strukoviny.
Medzi tradičné vianočné pečivo patria vanilkové rožteky, linecké pečivo, medovníčky či orechové pracne. Cesto na niektoré druhy pečiva sa pripravovalo už v predstihu.
Cesnak patrí medzi obradné potraviny aj na Štedrý večer, prináša zdravie po celý rok. Na štedrovečernom stole mali svoje miesto aj orechy. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu. Zdravie sa veštilo aj z rozkrojeného jabĺčka. Keď z jadierok bola pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť.
Vianočné povery a symboly
Slovenské Vianoce sú plné povier a symbolov, ktoré majú zabezpečiť šťastie, zdravie a prosperitu.
Smrť sa predpovedala podľa sviečky. Ak nestála rovno, ale sa ku niekomu naklonila, toho mala smrť postihnúť. Na Štedrý deň sa predpovedalo z počasia, kto kde bude bývať.
Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať miska s naklíčeným obilím.
Omrvinky zo stola gazdiné pozbierali a na druhý deň časť z nich spálili. Odrobinky z tejto večere pomáhali neskôr chorému dobytku.
Vkladanie šupiny z kapra pod obrus počas štedrej večere symbolizovalo peniaze a hojnosť a zabezpečovalo, aby nasledujúci rok nechýbali peniaze. Mnoho ľudí si šupinu dáva aj do peňaženky, aby sa im peniaze rozmnožili a bolo ich dostatok.
Hádzanie orechov do kútov izieb malo zabezpečiť rovnakú hojnosť po celý rok ako na Vianoce.
Jablko sa rozrezalo priečne na polovicu. Pokiaľ bola uprostred hviezda, znamenalo to pre rodinu šťastie a zdravie. Ak ale bol stred v tvare kríža, rodinu čakala choroba alebo smrť. Jabĺčko sa potom rozkrojilo, tak aby sa z neho ušlo každému členovi rodiny.
Jeden tanier sa predstieral pre náhodného hosťa, ako symbol spolupatričnosti a milosrdenstva. Niektorí ľudia ale takto predstierali pre zosnulých členov rodiny.
Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola a dokonca aj gazdiná to mala zakázané. Pokiaľ by sa tak stalo, človek, ktorý sa postavil by do roka zomrel. Všetko jedlo preto muselo byť veľmi blízko.
Počas vianočných sviatkov hádzali slobodné dievčatá topánku za hlavu smerom k dverám. Pokiaľ špička smerovala k dverám, išlo o znamenie, že sa do roka vydá. Ak ale smerovala k dverám päta, dievča by zostalo slobodné rok.
Pôst sa musel dodržiavať, pokiaľ nevyšla na oblohe prvá hviezda. Taktiež si dávali pozor na to, čo celý deň robia. Verili, že ak to bude dobrý deň, bude taký každý aj o rok.
Počas Vianoc bolo zakázané vešať opranú bielizeň, pretože ten, komu patrila, by čoskoro umrel. Taktiež aj črepy v tento deň predpovedali nešťastie v rodine.
Gazdiná vianočné pečivo musela mať dokončené pred východom slnka, aby bolo prichystané ako dar pre koledníkov. Hlavná kuchárka si po vymiesení cesta utierala ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili.
Zo slávnostného stola počas štedrej večere sa nemohlo nič vyhodiť. Odrobinky z tejto večere pomáhali neskôr chorému dobytku.
