Kniha Vodnícky karneval predstavuje fascinujúci výsek z tvorby významného slovenského autora detských kníh, ktorý je známy pre svoj špecifický prístup k rozprávkovému žánru. Jeho diela majú zväčša typický ráz: vyzerajú ako čarodejné či mytologické rozprávky, no v skutočnosti sa len tak tvária.
Typický štýl autora a žánrové hľadanie
Charakteristickým prvkom v detských knihách autora je, že čarodejné aspekty sú metaforou. Často slúžia na vyjadrenie tém ako čudáctvo a outsiderstvo. Tento prístup je evidentný aj v jeho známej sérii, ktorá zahŕňa tituly ako Strigôňove Vianoce (1991), Strigôňove prázdniny (1994) a Strigôňov rok (1999). Aj v novej knižke Vodnícky karneval autor mystifikuje, avšak o niečo viac, skúšajúc, čo mu parodovanie žánru mytologických rozprávok umožní ďalej.
Paródia v jeho tvorbe môže slúžiť ako „hodnotová olovnica“, ktorá umožňuje klásť v pozadí príbehu celkom závažné otázky. Napríklad, čo sa stalo s vodníčinou a vodníkmi v povodí Váhu či na celom Slovensku? Sú to stále tí vodníci, ktorí dávajú riekam ich nespútaný charakter? Tieto otázky sú pertinentné v kontexte meniacich sa okolností - rieky sú regulované, teda naoko kultivovanejšie, a vodníci už nie sú odolnými živlami. Dokonca im hrozia infekcie nosných dutín a strašné sucho ich ničí, čo vedie k ich vyparovaniu. Prežívajú len v povodí Dunaja, no napokon aj Dunaj stráca svoju charakteristickú vodnú „tvár“. Odpovede na tieto otázky prichádzajú nepriamo, prostredníctvom osudov hlavných postáv.
Dej príbehu: Vodnícke sucho a hľadanie cesty
Rozprávkový príbeh významného slovenského autora detských kníh začína nešťastnou vodníckou udalosťou. Pre veľké horúčavy z Váhu sa vyparili všetci vodníci, okrem Chňuchňuka, ktorý sa nevyparil preto, lebo bol samý sopeľ a neprestajne mu tieklo z nosa. Pri hľadaní ďalších vodníkov naďabil na liptovského strigôňa, ktorý mu povedal, že na Dunaji nejakí vodníci ostali.
Vodník následne vplával do Dunaja, kde zažil nepríjemné udalosti, pričom ho chceli chytiť ľudia, aby sa mu vysmievali. Napokon, pri Komárne našiel malú vodníčku Adelku, lenže aj ju chytili ľudia. Chňuchňuk ju sledoval s cieľom vyslobodiť ju. Spolu zažili veľa príhod a od Adelky sa tiež dozvedel o vodníckom karnevale, teda o mieste, kde môže nájsť ostatných vodníkov.

Témy a symbolika príbehu
V pozadí príbehu Vodnícky karneval stoja celkom závažné otázky, ktoré presahujú rámec detskej rozprávky. Dotýkajú sa nielen osudov vodníkov v meniacom sa svete, ale symbolicky odkazujú aj k ľudským problémom, ako je vzťah k prírode, ekológia a prežitie tradičných hodnôt v modernom svete. Kniha naznačuje, že rieky sú regulované a vodníci už nie sú tými odolnými živlami, akými bývali.
Chňuchňuk: Hrdina-outsider s výnimočným darom
Hlavnou postavou je vodník-nevodník Chňuchňuk, známy aj ako Veľký Príval. Toto druhé vodnícke meno mu vlastne nik z rodiny nepovie, pretože je vnímaný ako trochu vyšinutý, maličký a večne usoplený, čo je skôr známkou ľudí. Ako to však obyčajne býva, táto zdanlivá výnimočnosť je v skutočnosti darom. Práve jeho neprestajná usoplenosť mu zachráni život, keď sa v strašnom suchu vyparia všetci ostatní vodníci na Váhu.
Pri modelovaní hrdinu autor využíva manéver, ktorý mu ponúka žáner paródie. Svojho hrdinu stavia do ne-hrdinskej pozície, avšak nie len ako módny zvyk, aby poprel tradičné prvky. Tento prístup je celkom funkčný, pretože vodník-nevodník sa musí boriť so svojou identitou. Autor tým vytvára problémový priestor. Boj o vodníkovu identitu nie je v tom, že by celkom nevedel, kam patrí, ale v tom, že musí svoje „ja“ uhájiť. Jeho skutočné hrdinstvo rastie skúsenosťami. Možno ho tušiť, keď rozmýšľa o predkoch a spomína na vodnícke povesti. Vyberá si tie, ktoré prezrádzajú, kým vlastne osobnostne je. Zaujímajú ho najmä udalosti, keď vodníci zachraňujú ľudí, či tie, v ktorých sú ľuďmi utláčaní. Ide o prekonanie hraníc a boj medzi odvahou a strachom. Povesť v tomto prípade ukazuje vnútorný svet hrdinu: je tým, ktorý spája a podporuje vzťahy.
Literárne spracovanie a ilustrácie
Na knihe Vodnícky karneval možno oceniť aj to, že autor funkčne využíva rôzne žánre. Príbeh s ilustráciami Martina Kellenbergera je zábavné, dynamické a nápadité rozprávanie. Žiaľ, vzťahový rámec miestami zostáva na povrchu, čo pre tohto autora inak nebýva typické.
Martin Kellenberger, ilustrátor knihy, je významný slovenský výtvarník, maliar, grafik a ilustrátor. Okrem ilustrácií pre knihy je tiež tvorcom poštových známok a animovaného filmu. Jeho bohatá tvorba a život sú mapované v monografických publikáciách, čo podčiarkuje jeho prínos do slovenskej umeleckej scény.
