Mesto Prešov má dlhodobo bohatú športovú históriu, pričom v minulosti široký okruh priaznivcov športu udivovalo bohatým zastúpením svojich kolektívov v prvoligových súťažiach nielen doma, ale aj za hranicami vlasti. To svedčilo o tom, že v tomto meste bolo vždy mnoho tých, ktorí dokázali svojou obetavou činnosťou, nezištnou prácou a potrebným talentom postarať sa o mnohé nezabudnuteľné úspechy vrcholových športovcov v najvyšších celoštátnych súťažiach. K týmto úspešným kolektívom najmä v rokoch 1960-1978 patrili popri futbalistoch, hádzanároch, hádzanárkach, basketbalistkách, basketbalistoch a kolkároch aj vodní pólisti. Práve im je venovaná táto rozsiahla retrospektíva.
Počiatky vodného póla a prvé úspechy
Prvé zápolenia prebiehali v drevom vykladanom bazéne, ktorý sa nachádzal za futbalovým štadiónom terajšieho Tatranu Prešov v časti „Argentína“. Ďalšie zápasy sa hrali na rieke Torysa v štvrti nazývanej Pri hati, kde sa formovala uličná liga. Prvé povojnové zápasy prebiehali v bazénoch v Sabinove a vo Vyšných Ružbachoch. Situácia sa podstatne zlepšila v čase, keď v Prešove s veľkou slávou otvorili na vtedajšiu dobu moderné kryté kúpalisko s rôznymi možnosťami rehabilitácie pre plavcov, vodných pólistov aj pre ostatných športovcov.
Do centra pozornosti sa postupne dostala úspešná generácia hráčov, ktorú tvorili Lenz, Aman, Šraga, Tomič, Koša, Azáry, Kručay, Talian, Demko, Závacký, Dluhoš a ďalší. Práve títo muži vybojovali v roku 1960 po prvý raz v pomerne bohatej vodnopólovej histórii účasť v najvyššej súťaži, hrajúc pod názvom Lokomotíva Prešov. Žiaľ, po roku sa s prvoligovými čiapočkami museli rozlúčiť. V druhej lige hrali pod taktovkou Pavla Amana. Dobrá organizátorská a trénerská práca, obetavosť a talent hráčov priniesli v roku 1963 výrazný úspech v podobe druhého postupu medzi najlepších.
Éra Slávie VŠ a boj o prvoligové postavenie
Vo februári 1966 odišli hráči z Lokomotívy do Slávie VŠ s cieľom hľadať lepšie finančné aj tréningové podmienky. Vedenie klubu prevzal Milan Kručay. Jeho hlavnou úlohou bolo konsolidovať mužstvo a zlepšiť tréningový proces, ktorý prebiehal v novej krytej plavárni, s cieľom prinavrátiť mestu a jeho okoliu prvoligovú súťaž. K dispozícii mal pomerne široký hráčsky káder, v ktorom pôsobili: Farkašovský, Biľ, Kalinovský, Talian, Oríšek, Gábor, Benko, Závacký, Klauzer, Turek, Aman, Bitomský, Kriváň, Ľ. Oríšek, Pollák, Tomič, Trávniček a Wittner. Mužstvo podávalo dobré výkony, ale športové šťastie mu neprialo.
Druholigové zápolenia prebiehali na letnom kúpalisku pod Kmeťovým stromoradím v nevyhovujúcom bazéne, ktorý bol o 5 metrov kratší, ako pravidlá vyžadovali. Ani rok 1968 nepriniesol očakávaný úspech; mužstvo skončilo na treťom mieste a zároveň vznikla ďalšia prekážka - predpisy vyžadovali, aby sa zápasy hrali iba v 50-metrových bazénoch. Pre pracovné zaneprázdnenie sa v sezóne 1969 vzdal funkcie trénera PhDr. Milan Kručay a jeho nástupcom bol Ing. Alexander Oríšek. Kolektív si udržal dobrú formu, ale obsadil „iba“ druhé miesto. O prvenstvo ho pripravilo niekoľko nespravodlivých kontumačných prehier a na záver odmietol štartovať v kvalifikačnom turnaji, ktorý mal určiť ôsmeho účastníka prvej ligy.
V roku 1970 trénerskú pozíciu opäť zaujal Milan Kručay. Forma hráčov sa zvyšovala, záujem divákov stúpal a nádej na postup zvýšila aj reorganizácia súťaží. Hralo sa turnajovým systémom a Prešovčania sa dostali na prvé miesto. Absolvovali dvadsať zápasov a iba jeden prehrali, čím splnili dlhoročný sen. Prvoligové čiapočky prevzali Ľ. Farkašovský, I. Hricišák, J. Talian, Š. Benko, V. Dofka, P. Gábor, V. Klauzer, I. Tomič, M. Turek, L. Benko, A. Pollák, Z. Németh, J. Pollák a E. Služba.
Pretrvávajúce problémy a nové výzvy
Oslavy nového postupu medzi elitu boli skromné s neistým pohľadom do budúcich dní. V tejto súvislosti tréner Milan Kručay pre Prešovské noviny č. 30/1970 okrem iného povedal: „Hrať prvú ligu v každom športe si vyžaduje nielen talentovaných hráčov, obetavých nadšencov, ale aj dostatočné finančné zabezpečenie a dobré podmienky na tréningový proces. Žiaľ, naši hráči patria medzi takých športovcov, ktorí nepoznajú, čo je kalorické, refundácia mzdy, uvoľňovanie na zápasy zo zamestnania, prémie, sústredenia ani zahraničné zájazdy. V ostatných oddieloch si nevedia predstaviť, aby v deň majstrovských zápasov hráči dostávali na stravovanie 18 korún.“
Toto želanie sa nenaplnilo aj preto, lebo problémy pretrvávali aj napriek podpore podniku ZVL. Mužstvo už nemohlo hrať na provizórnom kúpalisku na Delni a stratilo výhody domáceho prostredia. O ligové body bojovalo v Košiciach. Celkom zákonite prišiel ďalší pád do nižšej súťaže a s ním aj rôzne organizačné zmeny. Zmenil sa hráčsky kolektív a postupne prichádzali noví tréneri ako A. Oríšek, L. Benko, J. Hricišák a ďalší. Čas konsolidácie trval nesmierne dlho.
Po pätnástich rokoch si konečne tím Slávie UPJŠ Slovšport Prešov vybojoval účasť v najvyššej súťaži. Stalo sa tak v bazéne v Košiciach. Prvoligový krst Prešovčania absolvovali 16. apríla 1987. Príprava na boje v najvyššej súťaži bola pomerne náročná. Hráči absolvovali mnoho zápasov so súpermi rôznych kvalít, ale dlhoročný problém sa nepodarilo vyriešiť - veľmi chýbal vyhovujúci bazén. Domáce prostredie našli až v Humennom. Aj preto bol celý priebeh súťažného ročníka veľmi náročný. Slávia podávala striedavé výkony a o jej zostupe sa rozhodlo v poslednom turnaji v Novákoch. Práve tam Prešovčania z ligy vypadli. Sklamaný tréner Imrich Hricišák pre Prešovské noviny okrem iného povedal: „Veľmi ťažko sa hrá o záchranu, keď najskúsenejší hráči robia neuveriteľné chyby v situáciách, v ktorých sa láme výsledok.“ Na prekvapenie sa po roku do najvyššej súťaže vrátili. Darilo sa im aj v sezóne 1990, keď v silnej konkurencii obsadili lichotivé šieste miesto pred celkami z Piešťan, Prahy, Brna a Plzne. Tréner Ľubomír Oríšek bol celkom spokojný a vysoko ocenil obetavé výkony hráčov.
Kľúčové osobnosti prešovského vodného póla
PhDr. Milan Kručay, PhD. - Tréner a legenda
K najvýraznejším postavám slovenského plávania a vodnopólového športu bez zveličovania patrí PhDr. Milan Kručay, PhD., bývalý dlhoročný vysokoškolský pedagóg. Je úspešným reprezentantom v plávaní, majstrom Československej republiky v šprinte na 100 m voľný spôsob a popredným hráčom vodného póla desaťnásobného majstra republiky Slávie Bratislava i Lokomotívy Prešov. Vyše sedemnásť rokov pôsobil ako tréner v mužstvách dospelých aj mládeže. Po roku 1990 pôsobil v rôznych funkciách. Je nositeľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy a mnohých ďalších ocenení a čestných uznaní. V súčasnosti sa venuje výchove mladej generácie v Akadémii plávania v Prešove.
Kruhové roky 1980 a 1990 charakterizovali rôzne organizačné aj generačné zmeny. Hráčsky káder sa výrazne zmenil, pribudli vlastní odchovanci z radov starších dorastencov, ktorí hrali prvoligovú súťaž. Pod vedením Milana Kručaya vyrástli mnohí kvalitní hráči, ku ktorým určite patria Novosad, Mikita, Výrostko, Koncový, bratia Krišovci, Urban, Timko, Petraník, Wittner, Imrich, Kalina a Magda. Na trénerských stoličkách sa v tom čase vystriedali A. Oríšek, Ľ. Oríšek a I. Hricišák. Štvrtý návrat do Československej prvoligovej súťaže napriek vynaloženému úsiliu prišiel až po pätnástich rokoch.
Peter Novosad - Svedok a aktér histórie
Nestor prešovského vodného póla, Peter Novosad, sa tomuto športu venuje vyše štyroch desaťročí. Najprv ako hráč a v súčasnosti ako tréner starších žiakov a kadetov. V rozhovore priblížil svoje začiatky a pôsobenie vo vodnom póle:
Ako si spomínate na svoje prvé kontakty s vodným pólom? Kedy a kde to bolo?
„Ako žiak som chodil na ZŠ Konštantínova č. 2 a plával som žiacku ligu, kde som dosahoval dobré výsledky. Potom prišiel nábor do vodnopólovej prípravky, kde si ma všimla trojica trénerov, vodnopóloví odborníci - páni Kručay, Tomič, Oravec a zaradili ma do výberu žiakov vodného póla vtedajšej Slávie ZVL Prešov. Bolo to v rokoch 1969 - 1970 na mestskom krytom kúpalisku v Prešove.“
Čím vás vodné pólo zaujalo?
„Vodné pólo ma od začiatku bavilo, lebo to nie je len plávanie od steny po stenu, ale aj plavecká príprava, všeobecná vodnopólová príprava a hra s loptou, čo ma fascinovalo najviac.“
Ako prebiehali roky vašej aktívnej činnosti?
„Mojou športovou aktívnou činnosťou som obetoval jednému klubu - Slávii PU Prešov. Od žiakov cez dorast, juniorov a mužov. Z toho som sa trikrát zúčastnil ako víťaz Slovenskej národnej ligy zápasov s víťazom českej ligy, trikrát kvalifikácie o prvú mužskú celoštátnu ligu, kde sme aj postúpili a zastával som pritom aj funkciu kapitána mužstva mužov. Hrával som aj proti družstvám vtedajšieho Československa - VŠ Praha, Dukla Plzeň, RH Brno, VŠ Olomouc, Ústí nad Labem.“
Kedy ste sa začali venovať trénovaniu?
„Vtedy, keď sa môj syn takisto začal venovať trénovaniu vodného póla, bolo to v roku 1994. Vtedy si ma zavolal vtedajší prezident vodnopólového oddielu, pán Gábor, aby som začal trénovať prípravku žiakov, kde sme do troch rokov dosiahli prvé umiestnenie v rámci oddielu Slávia PU Prešov - tretie miesto na MS SR starších žiakov. Vychoval som reprezentantov SR, najznámejším je Lukáš Seman, hráč Splitu a maďarských družstiev Pécs a BVSC Budapešť. Mnoho hráčov odišlo do košických klubov hrať a trénovať, pretože Prešov nemá regulárny 50-metrový bazén.“
Ktorej vekovej kategórii vodných pólistov sa venujete?
„Trénujem starších žiakov a kadetov, kde pracujem so 14- až 17-ročnými hráčmi.“
Aké úspechy ste dosiahli počas svojej trénerskej kariéry?
„Slávia PU Prešov získala počas mojej trénerskej kariéry veľa ocenení, druhé a tretie miesta. V rokoch 2015 a 2016 sa žiaci prípravky stali majstrami Slovenska. Avšak vyvrcholením mojej trénerskej kariéry boli roky 2006 a 2007, kde som bol navrhnutý Slovenským vodnopólovým zväzom ako asistent trénera pána Bottlika, niekdajšieho reprezentanta a trénera ČH Košice, a spolu sme pripravovali družstvo na ME kadetov na Malte.“
Majú mladí ľudia v súčasnosti záujem o vodné pólo?
„Aj mladí ľudia prejavujú o tento šport záujem, ale nie je ich veľa, lebo tento šport je kontaktný a tréningová záťaž na vysokej úrovni si vyžaduje celého človeka.“
Súčasná situácia a mládežnícky rozvoj
Vodné pólo patrí k tradičným športom mesta Prešov, pričom jeho modernú históriu a súčasnú podobu možno datovať do obdobia rokov 1996/1997, kedy došlo k výraznej zmene a oddiel vodného póla Telovýchovnej jednoty Slávie PU Prešov svoju činnosť zameral na budovanie mládežníckych kategórií. Do tohto obdobia pôsobil oddiel vodného póla väčšinou v dorasteneckých súťažiach a druhej najvyššej mužskej lige. Zameranie na mládežnícke kategórie a výchovu mládežníckej základne prinieslo prvé úspechy v roku 1999, kedy sa vodní pólisti z Prešova umiestnili na 3. mieste v rámci majstrovstiev Slovenska v kategórii mladších žiakov.
Od tohto obdobia sa oddiel vodného póla pravidelne umiestňuje v rámci mládeže na popredných miestach vo vodnopólových súťažiach organizovaných Slovenským zväzom vodného póla a neskôr Slovenskou plaveckou federáciou. Medzi najväčšie úspechy patrí zisk Slovenského majstrovského titulu v kategórii jedenásťročných žiakov v sezóne 2016/2017.
V dňoch 22-26.6.2016 sa uskutočnili v Piešťanoch Majstrovstvá SR 11-ročných za účasti 10 družstiev zo Slovenska. Na týchto MS SR sa zúčastnili aj vodní pólisti TJ Slávia PU Prešov v kategória U11, kde pod trénermi Hrubý, Džurný a Horváth, ktorí družstvo na tieto MS SR dobre pripravili po plaveckej a vodnopólovej príprave, dosiahlo titul Majstra Slovenska. Z 8 zápasov vyhrali 7 a prehrali len raz o gól, čím dosiahli prvý titul pre vodné pólo v Prešove. Veľmi dobré výkony podal mladý brankár Adam Lokaj, ktorý bol najlepší na turnaji, ako aj hráči v poli Švec, Rokošný, Jusko, Mesík, Dnysterijan. V družstve nevynikali jednotlivci, ale kolektívny duch a výkon, najmä v súbojoch s Novákmi, Košicami, Bratislavou a Komárnom. Družstvo potvrdilo, aj keď Prešov nemá regulárny 50m bazén, že sa dobre pracuje s mládežou vďaka podmienkam, ktoré vytvára TJ Slávia PU Prešov a ZŠ M. Nešpora, a počas leta vďaka poskytnutiu letného bazéna na prípravu. Predstihli družstvá s omnoho lepším zázemím a podmienkami, ale napriek tomu úspešne reprezentovali TJ Slávia PU Prešov a mesto.
V súčasnosti Slávia PU Prešov dlhodobo pôsobí hlavne v mládežníckych kategóriách. Z týchto kategórií vzišlo aj množstvo reprezentantov ako Lukáš Seman, momentálne hrajúci za Mickolci VLC, Samuel Baran, Tomáš Grivalský a Martin Horváth, ktorí pôsobia v družstvách Košíc, a Bruno Rešovský, hrajúci za Piešťany. Klub v súčasnosti vykonáva tréningový proces na bazéne ZŠ M. Nešpora a Prešovskej Univerzity, ktorá jeho činnosť zastrešuje. Nádej do budúcna dávajú kategórie 11-ročných pod vedením trénera Tomáša Grivalského. Kategóriu mladších žiakov vychováva tréner Peter Novosad, ktorý je zároveň predsedom klubu. Tieto kategórie sa umiestňujú vo svojich súťažiach na popredných miestach, pričom sa v sezóne 2015/2016 tešili z titulu majstrov Slovenska. O mládež sa starajú aj Peter Liška a Marek Kaliňák.
Trvalý problém: Nedostatok vhodných bazénov
Ako uviedol Milan Kručay, „Najväčším problémom nášho populárneho športu vždy bolo a stále je kúpalisko s vyhovujúcim bazénom. Veľmi ma mrzí, že striedajúci sa otcovia mesta neustále sľubovali výstavbu regulárneho plaveckého bazéna pre vodné pólo aj pre plávanie. Nič nesplnili. Práve naopak. Všetci prispeli k likvidácii plavární. Za 25 rokov sa v našom meste zlikvidovalo 5 plaveckých zariadení.“
Prvým bol bazén na Sídlisku II., ktorý slúžil aj ako protipožiarna nádrž a kde neskôr vybudovali garáže. Druhý, vybetónovaný 50-metrový bazén, bol zasypaný pri bývalom bitúnku v rámci areálu Prešovskej univerzity pri Toryse. Za neodpustiteľné Milan Kručay považuje likvidáciu 25-metrového bazéna v mestskom kúpalisku, ktorý vybudovali po II. svetovej vojne a dnes slúži ako ázijská predajňa rôznych tovarov. Plavecký areál pod Kmeťovým stromoradím padol za obeť plánovanej kultúrnej zóne. Poslednou obeťou likvidácie bazénov sa stal jediný regulárny pri Strednej škole so športovými triedami na Podjavorinskej ulici. Predali ho pre silové športy podnikateľom. Predstavitelia mesta argumentovali, že na Delni sa postaví Aquacentrum s regulárnym bazénom, avšak skutočnosť je taká, že nespĺňa parametre pre športové plávanie. Kompetentní nekompetentnými rozhodnutiami tak urobili posledný krok k zániku populárneho športu.
zastrešenie bazénov
Jedno je však isté, že po roku 1990 sa celková situácia v telovýchovnom hnutí začala radikálne meniť. Z vrcholového prešovského športu sa postupne vytratili basketbalisti, basketbalistky, hádzanárky, kolkári a aj vodní pólisti. Trápia sa futbalisti. Dobré meno prešovskému vrcholovému športu robia už len hádzanári a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Nádej do budúcna dávajú mládežnícke kategórie pod vedením trénera a zároveň predsedu vodnopólového klubu Petra Novosada staršieho a jeho asistenta Petra Novosada mladšieho.