Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Aj keď sa v kalendári takýto deň objaví, nemusí ísť automaticky o deň pracovného pokoja. Zákon č. 241/1993 Z. z. definuje sviatky, ktoré sú v zásade dňami pracovného pokoja. Pre väčšinu zamestnancov to znamená, že v tieto dni nepracujú.
Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu počas sviatkov. Povolené sú iba práce špecifikované v § 94 Zákonníka práce. Medzi takéto práce patria napríklad tie v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne. Z tohto pravidla existujú výnimky týkajúce sa 1. septembra a 28. októbra.
Napriek tomu, že 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného československého štátu) sú podľa zákona o štátnych sviatkoch zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky sa preto tieto dni považujú za bežné pracovné dni. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja.
Od roku 2024 už 1. september nie je považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce, hoci je stále uvedený v zákone o štátnych sviatkoch. Vďaka upravenej výnimke v § 2 ods. 3 tohto zákona môžu byť v tento deň otvorené aj obchody. Rovnaký status má aj 28. október.
Rozlíšenie sviatkov a ich vplyv na pracovné povinnosti
Jednotlivé „sviatky“ môžu mať pre spracovanie miezd rôzny status a tým aj rôzne dopady na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov. Je dôležité rozlišovať medzi štátnymi sviatkami, dňami pracovného pokoja a inými pamätnými dňami.
Štátne sviatky a dni pracovného pokoja
Zákonník práce upravuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ nariadiť prácu vo sviatok a v dňoch pracovného pokoja. Práca v tieto dni je možná len pri splnení zákonných podmienok (napr. nevyhnutné služby, naliehavé opravy, nepretržitá prevádzka) a spravidla na základe rozvrhu alebo príkazu.
V dňoch definovaných ako dni pracovného pokoja, ktoré zahŕňajú aj sviatky, nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, vrátane s ním súvisiacich prác. Existujú však výnimky, napríklad predaj na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch, v doprave a v nemocniciach, ako aj predaj cestovných lístkov, suvenírov, kvetov (v konkrétne dni) a predmetov na výzdobu hrobových miest (1. novembra).
Zoznam dní pracovného pokoja zahŕňa:
- 1. január
- 6. január
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj
- 8. máj
- 5. júl
- 29. august
- 1. september
- 15. september
- 1. november
- 17. november
- 24. december (po 12:00 hodine)
- 25. december
- 26. december
Výnimky a špecifické sviatky
Ako bolo spomenuté, 1. september a 28. október nie sú z pohľadu Zákonníka práce dňami pracovného pokoja, hoci sú štátnymi sviatkami. V tieto dni môžu byť obchody otvorené a zamestnanci nemajú nárok na príplatok za prácu vo sviatok, ak pracujú v bežný pracovný deň.
15. september (Sedembolestná Panna Mária) je štátnym sviatkom a zároveň dňom pracovného pokoja. Pri výpočte mzdy sa v tomto prípade postupuje rovnako ako pri iných tradičných sviatkoch, ktoré sú dňami pracovného pokoja.
Práca počas víkendov
Zákonník práce upravuje aj prácu počas víkendov. Pravidlo, že zamestnávateľ nemôže prideliť prácu cez víkend, neexistuje explicitne. Zamestnávateľ však môže mať prácu cez víkend upravenú vo svojich interných smerniciach alebo predpisoch.
Sobota
Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (§ 122a Zákonníka práce). Existuje možnosť dohody o nižšej sume mzdového zvýhodnenia (najmenej 45 %) pre zamestnávateľov, u ktorých nepôsobí odborová organizácia a ktorí zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov.
S účinnosťou od 1. januára 2026 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,6295 eura za hodinu (s výnimkou najmenej 2,36655 eura za hodinu).
Nedeľa
Za prácu v nedeľu má zamestnanec okrem mzdy nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (§ 122b Zákonníka práce). Možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie, najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
S účinnosťou od 1. januára 2026 patrí zamestnancovi za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 5,259 eura za hodinu (s výnimkou najmenej 4,7331 eura za hodinu).
Práca nadčas
Práca nadčas je definovaná ako práca vykonávaná na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec určeného týždenného pracovného času. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem.
Limity práce nadčas
V kalendárnom roku možno zamestnancovi nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, alebo zdravotníckemu pracovníkovi nad 50 rokov, nemožno prácu nadčas nariadiť.
Priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 8 hodín v období najviac štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov. Celkový pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 12 hodín denne.
Odmeňovanie za prácu nadčas
Za výkon práce nadčas patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri rizikovej práci je to najmenej 35 % priemerného zárobku.
Namiesto mzdového zvýhodnenia sa zamestnanec so zamestnávateľom môže dohodnúť na čerpaní náhradného voľna v rozsahu vykonanej práce nadčas.
Práca nadčas, ktorá je nariadená v súlade so zákonom a v rámci stanovených limitov, nie je možné odmietnuť. Jej odmietnutie by mohlo byť považované za porušenie pracovnej disciplíny.
Kedy zamestnávateľ nemôže nariadiť prácu nadčas
Zamestnávateľ nemôže nariadiť prácu nadčas v nasledujúcich prípadoch:
- Ak zamestnanec už odpracoval zákonom stanovený limit hodín nadčasu za kalendárny rok (150, 250 alebo 400 hodín).
- Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce.
- Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a dovŕšil vek 50 rokov.
- Ak by sa prekročil zákonom prípustný priemer práce nadčas (8 hodín týždenne).
- Zamestnancovi pracujúcemu na kratší pracovný čas.
- Tehotnej žene, žene alebo mužovi trvale sa starajúcemu o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej žene alebo osamelému mužovi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov.
- Mladistvému zamestnancovi.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
Zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času pripravený na výkon práce a využívať pracovný čas na prácu až do jeho skončenia. Ak zamestnávateľ na základe rozvrhu práce vyžaduje prítomnosť zamestnanca na pracovisku pred začiatkom alebo po skončení pracovnej doby, tento čas sa považuje za pracovný čas, pokiaľ zamestnanec vykonáva pracovné úlohy.
Správna evidencia pracovného času a nadčasov je kľúčová pre dodržiavanie zákonných pravidiel. Zamestnávateľ musí viesť presnú evidenciu, aby bolo možné preukázať oprávnenosť nadčasov. V prípade sporov je dôležité mať písomný doklad o nariadení nadčasu.
Odmeňovanie za prácu vo sviatok
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Zamestnanec má v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu plus mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % svojho priemerného zárobku. Alternatívou je dohoda so zamestnávateľom o čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok.
Výška mzdového zvýhodnenia je minimálna; v kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna, ale nemôže ho nariadiť. Zamestnanec si vyčerpaním náhradného voľna stráca nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie, ale nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu ostáva zachovaný.
Sviatok pripadajúci na bežný pracovný deň
Ak sviatok pripadne na bežný pracovný deň zamestnanca a ten v tento deň z dôvodu sviatku nepracuje, postupuje sa nasledovne:
- Pri mesačnej mzde: Sviatok sa považuje za odpracovaný deň. Zamestnancovi patrí nekrátená mesačná mzda, aj keď v tento deň nepracoval. Ak zamestnanec odpracuje plný fond pracovného času znížený o dni sviatkov, patrí mu mesačná mzda v plnej výške. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť krátenie mzdy podľa neodpracovaných hodín.
- Pri hodinovej mzde: Zamestnancovi patrí náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku, ak ide o neodpracovaný sviatok.
Sviatok pripadajúci na deň nepretržitého odpočinku
Ak sviatok pripadne na deň, kedy zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať (napr. deň nepretržitého odpočinku v týždni, alebo sobotu/nedeľu pri nerovnomernom rozvrhnutí času), nemohla mu z dôvodu sviatku ujsť mzda, a preto nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy za sviatok.
Špecifické prípady zamestnancov
U vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce, je možné v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V takom prípade vedúci zamestnanec nemá nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok ani na náhradné voľno. Zamestnancom, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, patrí za prácu vo sviatok mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % priemerného zárobku.
Negatívne dôsledky nadmerného využívania práce nadčas
Práca nadčas môže prinášať výhody, no jej nadmerné využívanie má vážne negatívne dôsledky na fyzické, psychické a sociálne zdravie zamestnancov. Štúdie ukazujú, že práca nad 10 hodín denne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb, dlhodobá práca nad 40 hodín týždenne vedie k nezdravým návykom a práce nad 50 až 60 hodín týždenne spôsobujú vážne vzťahové problémy.