Pôvod a význam mena Matúš
Meno Matúš má hebrejský pôvod a pochádza z mena "Mattatyahu", čo znamená "dar Boží" alebo "dar od Boha". Toto meno symbolizuje veľkorysosť, požehnanie a štedrosť, pričom nositelia mena Matúš bývajú často vnímaní ako láskaví, dobrosrdeční a spoľahliví ľudia, ktorí majú prirodzený talent prinášať radosť a šťastie do života druhých. Matúš má schopnosť byť oporou pre svoje okolie, pričom jeho empatická povaha a ochota pomáhať z neho robia váženého člena rodiny a komunity. Toto meno prináša energiu lásky, požehnania a starostlivosti, ktorá motivuje Matúša byť vždy pripraveným pomôcť a podporovať svojich blízkych.
História a tradícia slovenských vinšov
Zrejme každý z nás sa vo svojom živote stretol s chvíľou, kedy si prial, aby sa mu darilo lepšie. Príhodnou dobou na pozitívne ovplyvnenie našich životov sú okamihy, ktorým v danom spoločenstve pripisujeme zvláštny význam. Kratšie želania s vyjadrením priania zdravia, prosperity v živote i v láske vyslovujeme počas sviatočných príležitostí, ako sú narodeniny, meniny, svadby a podobne.
V minulosti, častejšie ako dnes, sa i dôležité práce nezaobišli bez požehnania a priania ich zdarného priebehu. Krátky slovesný prejav želania v obradoch označujeme ako vinš. Určite najčastejšie ho pre svojich blízkych a priateľov vyslovujeme počas vianočného obdobia.
Vinše majú najčastejšie veršovanú formu a počas obchôdzok skupiny vinšovníkov (pri koledovaní v dedinách z domu do domu) mali magicko-prosperitnú funkciu. Dominuje v nich magický princíp priania prospechu alebo ochrany vyjadrený v piesňach, vinšoch, úkonoch, gestách, v používaných predmetoch, oblečení, maskách či tancoch. Tieto sa vykonávali predovšetkým v predvianočnom, vianočnom, fašiangovom i v jarnom období. Obchôdzky postupne nadobudli i zábavnú podobu s humornými prvkami.
V niektorých prípadoch obsahovali prvky lokálnej etikety a na ich pochopenie bolo potrebné poznať kontext, v ktorom sa používali. Pozostávali obyčajne z troch častí: oslovenia domácich, zo samotného veršovaného textu a u detí, mládeže a služobníctva i z požiadania odmeny. Zaužívané obchôdzky mali pre dané spoločenstvo veľký význam.
Zimné vinše a koledy
„Koledovanie“, „koleda“, „koľada“, hoci boli predošlým režimom zakazované, sa našťastie zachovali a svojím posolstvom tešia aj súčasné vianočné sviatky. Tým, že rodina otvorila koledníkom dvere a pozvala ich do svojho príbytku, vnútro izby nadobudlo nový význam. Verilo sa i v priaznivé pôsobenie vlastností „vinšovníkov“, ktorými boli chlapci (mladí, zdraví, čisto oblečení). V prípade, že chodili koledovať obecní sluhovia, vyplácala sa im za ich služby časť vopred dohodnutej mzdy.
Archaické podoby vinšov vychádzali z metaforického vyjadrenia želania (napríklad: „Koľko máte v plote kolov, aby ste mali na dvore volov!“). Vinš sa v minulosti považoval za dar, za ktorý ich gazdiné skromne odmenili. Po jeho prednesení chlapec podskočil a poklopal o drevený stôl.
Stastia zdravia vinsujeme vam
Vianočné vinše
Približne týždeň pred Vianocami prichádzali s vinšom do domácností deti roznášajúce vianočné oblátky, ktoré v dedine piekol obyčajne „rechtor“, „kántor“.
„Pán rechtor vás pekne pozdravuje, posiela vám oplátky a praje vám veselé a šťastlivé Vianoce a nový rok.“ (Oravská Jasenica)
V predvečer dňa svätého Tomáša (21. december) chodili po dedine vinšovať dievčatá popod okná mládencom:
„Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša, a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná.“ (Párnica)
V Štedrý deň (24. december) skoro ráno gazdiné piekli kysnuté koláče, ktoré slúžili aj ako výslužka pre malých vinšovníkov. Malí chlapci pracovali počas roka ako pastieri a do domácností so sebou prinášali tzv. „polazníky“, „boženíky“, ktoré tam nechali. Išlo o konáriky (vŕba, breza) zviazané spolu s obilím (ovos), ktoré gazda položil do kúta izby alebo na hradu povaly. Nasledujúcu jar nimi pošibával dobytok počas prvého výhonu z maštalí. Čerstvo upečené pečivo im bolo odmenou za vinš, ale i poďakovaním a vyjadrením spokojnosti gazdu za pastierove služby.
„Vinšujem vám tieto Vianoce, aby ste mali štyri ovce, dva barany, to je kŕdeľ neslýchaný.“ (Oravská Lesná)
„Vinšujem Vám šťastlivé sviatky, aby vám Pán Boh dal šťastia, zdravia a hodného božského požehnania, na dietkach radosti, na poli hojnosti, na statku brzosti.“
„Nesiem vám tu polazník, Kristu Pána radostník, aby ste boli zdraví a veselí, ako v nebi anjeli.“ „Pochválen Pán Ježiš Kristus!“ (Horná Lehota)
„Vinšujem vám veselé Vianoce, nech sa vám stromček trbliece, aby ste zdraví boli, aby ste mali v maštali pekné voly, koľko máte v šuflíku lyžičiek, toľko gazdinka, aby ste mali v maštali telíčiek, koľko máte v plote kolov, toľko gazdičko, aby ste mali na dvore volov a koľko máte kolo stola reťazí, aby ste mali toľko doma peňazí.“ (Párnica)
Po Štedrej večeri sa dedinou rozliehal spev mladých ľudí. V niektorých oravských lokalitách bolo zaužívané spievanie vianočných piesní mládencov pod oknami dievčat a na nový rok zase opačne, dievky chodili spievať pod okná mládencom.
Mládenci dievčatám:
„Na vašom stole kvitla ruža, vašej Aničke dobrého muža, nie tak krásnieho, ako dobrieho, to vám vinšujem zo srdca svého.“ (Párnica)
„V tomto domčeku švárna dievčina, nech nám naleje zo stola vína. Možná vy mamka perín nemáte, keď vi tie dievky nevydávate. A keď nemáte to požičajte, a staré dievky nenechávajte. Na vašom stole vykvitla ruža, tím vašim dievkam pekného muža. Nie tak pekného, ako dobrého, mi jej prajeme, srdca celého. Srdca celého, celej dušičky, by sa dostala dobrej mamičky. Dobrej mamičky, dobrého otca, by sa vydala len za Polhorca.“ (Oravská Polhora)
„Do toho domu, sviňacú nohu. Tomu mládencu, bohatú ženu. A v tomto dome, švárna dievčina, keby nám dali za pohár vína. Dal by jej Pán Boh dobrého muža, ej Miša, Miša alebo Ondriša.“ (Zábiedovo)
Vinšovanie bolo zaužívané i v nasledujúci deň, na Božie narodenie (25. december). Ráno si v rodinách dávali pozor, aby nezasvietili skôr (nezapálili oheň v peci), kým sa všetci členovia rodiny nepoumývali vo vode. Preto sa gazda alebo niektoré z detí ponáhľali k studni po vodu. Vlial ju do „lavóra“ (nádoby) a vložil do nej mince. Najskôr pofŕkal vodou všetky kúty a nakoniec povedal vinš, ktorý zopakoval trikrát:
„Vinšujem vám v tento slávny deň, prv vodička, než oheň.“ Potom zakričal: „Vstávajte a raňajky dávajte.“
„Prv voda že oheň, Pán Boh daj dobrí deň, narodil sa Kristus pán v tento deň.“
Vo vode sa symbolicky postupne opláchli všetci členovia rodiny. Dievčatá zase vinšovali:
„A já malá panna, vítam Krista Pána, vítam ho ja vítam, koláčik si pýtam, koláčik mi dajte, zbohom ostávajte.“ (Párnica)
„Ja som malý neveličký, pýtam sebe do kapsičky. Kus koláča, kus kabáča, donesiem vám ráno vtáča, ak sa vám to nezvidí, donesiem vám hlavu z ryby.“ „Pochválen Pán Ježiš Kristus.“ (Dlhá nad Oravou)
Druhý sviatok vianočný alebo deň svätého Štefana (26. december) sa niesol v uvoľnenejšej nálade. Do príbytkov s vinšmi vstupovali obyčajne príbuzní. Obsah často prispôsobili konkrétnej rodine.
„Vinšujem vám tohto svätého Štefana, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojné Božie požehnanie a po smrti slávu nebeskú a radosť večnú. Amen“ „Pochválen buď Ježiš Kristus.“
Novoročné vinše a Trojkráľové koledovanie
Nový rok (1. január) začínal opäť vinšmi, ktoré do domácností „prinášali“ malí chlapci.
„Vinšujem vám nový rok, aby vám vypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby bola Anča na takto rok hrubá.“
„Vinšujem vám na tento nový rok: na šťastie, na zdravie, na hojné božie požehnanie. V stodole hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe mier ducha svätého i do srdca vašeho, aby ste boli takí zdraví, ako anjeli v nebi.“
„Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik, pri jasenskej škole, hneď som pri kostole, tam ma ľudia znajú, peniažtek mi dajú. Sláva je veliká, na stole jablká, dajte mi zo dve, aj to bude dobre.“
„Vinšujem smele všetkým vesele, sedliakom vrece plné na plece, pastierom kaše a kravám paše, sviniam žaludí, nech tučné budú.“
„Vinšu, vinšu, ale neviem inšu, ja vinšovať neprestanem, kým korunku nedostanem. Poslúchajte málo, čo sa ešte stalo. Stala sa novina, veľmi neslýchaná, že Panna Mária synka porodila. Do jasličiek vložila, prišli pastuškovia, pekne ho vítali. Vitaj Ježiško malý, sme ťa od dávna čakali.“ (Oravská Jesenica)
„Za kolende džinkujime, ščenšče zdravje vinsujime, abi šče nam zdrovi bili a na rok še polepsili. Dže je Jezus i Marijo, tam še šecko zle pomijo. Pomiji žle na dobre nastavajo roki šťodre.“ (Oravská Polhora)
„Vinsujem vam vins, mate f pjecu mis. A na pjecu kohuta, mate chlopca (ďiefca) huncuta.“
V prvých dňoch nového roka „z domu do domu“ začali chodiť „po kolade“ farár, kostolník, rechtor (kantor) a miništranti - kňazská koleda. Kňaz posväcoval domácnosti, prial rodinám požehnané vianočné sviatky, dvere označil iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. Pôvodne sa uvádzali iniciály C+M+B (z latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus požehnávaj tento dom). V minulosti pri tejto príležitosti odovzdávali veriaci kňazovi tzv. „zvôsyp“, niektoré dopestované plodiny (ovos, jačmeň, žito).
Veľkým zážitkom všetkých členov rodiny býval príchod betlehemcov. Malí chlapci - koledníci niesli so sebou prenosný vyrezávaný betlehem. Boli oblečení ako valasi, mali súkenné nohavice, plátenné košele so širokými rukávmi, naopak prevrátené kožuchy a na hlavách plstené klobúky. Známe postavy Fedor, Stacho, bača, anjel nesúci betlehem a Kubo prerozprávali príbeh o narodení Ježiša Krista. Texty hry sa chlapci učili počas adventu. Hovorový text sa zároveň spájal so spevom a tancom. Na záver obvykle spievali koledy a prednášali vinše. Koledníkov gazdiné odmenili koláčom, ovocím a neskôr aj drobným peniazom.
Na Troch kráľov (Zjavenie Pána) navštevovali domácnosti za účelom vinšovania chlapci - Traja králi, oblečení v dlhých bielych plátenných košieľ. Na hlavách mali papierové čapice „čákoli“ valcovitého tvaru ozdobené hviezdičkami, kolieskami a pod. V rukách niesli hviezdu zhotovenú zo staniolu a „ozembuchy“ (palice s plechovými plieškami a krúžkami), ktorými udierali o zem, čím zároveň oznamovali svoj príchod. Za vystúpenie dostali zrno (ovos, jačmeň), zemiaky a neskôr aj peniaze.
„My tri králi prišli sme k vám, zdravie, šťastie vinšovať vám. Zdravie, šťastie dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema myseľ naša, my sme hviezdu uvideli, pri tom božskom narodení. S pánom Bohom ostávajte a dobre sa tu mávajte.“
Zimné dni aj vďaka vinšom a malým vinšovníkom nadobúdali čarovnú atmosféru, ktorá v ľuďoch zanechávala nezabudnuteľné zážitky na celé roky. (PhDr. Erika Kulášová, Etnografka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava)
Meninové vinše špeciálne pre Matúša
Tu nájdete výber srdečných blahoželaní a vinšov, ktoré sú špeciálne určené pre nositeľov mena Matúš, aby ste im mohli popriať všetko najlepšie k ich sviatku.
Meniny Matúš blahoželanie č. 1
Milý Matúš! Prajeme ti, aby si žil v zdraví, splnili sa ti všetky tvoje priania a žil dlhé roky v šťastí.
Meniny Matúš blahoželanie č. 2
Matúš, dnes tvoje meno v kalendári svieti, nech ti radosť a šťastie život letí. K tvojim meninám ti prajeme úsmev a smiech, nech ťa sprevádza pohoda na každom kroku vždy nech.
Meniny Matúš blahoželanie č. 3
Matúš, dnes je tvoj sviatok vzácny, nech ťa šťastie a láska sprevádza jasný. Prajeme ti zdravie, pokoj a smiech, nech máš život plný radosti a úspechov všetkých.
Meniny Matúš blahoželanie č. 4
Matúš, tvoje meno dnes žiari, nech ti život len to najlepšie darí. Prajeme ti lásku, pokoj a smiech, nech sú tvoje dni naplnené dobrotou a smiechom.
Meniny Matúš blahoželanie č. 5
K tvojim meninám, Matúš drahý, nech máš srdce vždy šťastím blahý. Nech ti život prinesie všetko, čo chceš, a nech každý tvoj deň šťastím prekvitne ešte viac než dnes.
Všeobecné meninové vinše a blahoželania
Okrem špecifických vinšov pre Matúša existuje aj široká škála všeobecných meninových prianí, ktoré môžete použiť pre svojich blízkych. Vybrali sme pre vás niekoľko z nich:
Meniny vinš č. 1
K meninám Vám želáme veľa šťastia, zdravia, nech Vás všetci nepriatelia miesto sporov zdravia, správnu duše pohodu, dobré vínko, nie vodu, vtáčie spevy, krásne kvety, dobré jedlá bez diéty, veľa krásnych spevu tónov, radosť z práce, šťastný domov.
Meniny vinš č. 3
Vysoko si cením, že sa môžem na deň menín, ako býva dobrým zvykom, pridať k tvojim vinšovníkom a tak, ako srdce cíti, zaželať Ti v ďalšom žití veľa šťastia, zdravia, sily. Ži nám dlho, milý!
Meniny vinš č. 12
Dnes na liste v kalendári Tvoje číslo jasne žiari. To nič iné neznamená, iba že máš sviatok mena. Preto Tebe náš vinš patrí: koľko majú štítov Tatry, koľko má len mráčkov nebe, toľko zdravia daj Boh Tebe!
Meniny vinš č. 47
Prajem Ti veľa zdravia, lebo je vzácne, veľa šťastia, lebo je krásne, veľa lásky, lebo je jej málo a všetko naj, aby žiť za to stálo. K meninám všetko najlepšie praje ...
Meniny vinš č. 55
Snívaj o tom, o čom chceš, choď tam, kam ísť chceš. Buď tým, kým byť chceš, pretože život je len jeden a jedna šanca robiť veci, ktoré chceš. Všetko naj...
Meniny vinš č. 75
Želám ti k tvojmu sviatku plné vrece šťastia, mora lásky a zdravie, čo nikdy nepozná hraníc. Krásne meniny!