Sviatok Zjavenia Pána, známy aj ako Traja králi, si kresťania pripomínajú 6. januára. Týmto sviatkom sa definitívne uzatvára vianočné obdobie a následne sa začínajú Fašiangy. Je to kresťanský sviatok a v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, aj štátny sviatok. Etnologička Zuzana Beňušková dopĺňa, že v pravoslávnych a gréckokatolíckych obciach na Slovensku, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára, v tento deň slávia narodenie Krista. Súčasne je to aj deň, keď sa v liturgickom kalendári končí vianočný cyklus sviatkov a odkladá sa vianočná výzdoba vrátane vianočného stromčeka a betlehema. Po Troch kráľoch sa zvyčajne oberal vianočný stromček, ktorý sa niekedy zavesil na ovocný strom, najmä na ten, ktorý nechcel zarodiť, s cieľom povzbudiť jeho úrodu.
Pôvod a postavy troch mudrcov
Známa legenda hovorí, že traja múdri králi z Východu putovali za hviezdou, ktorej zjavenie považovali za znamenie narodenia nového židovského kráľa. Traja králi, podľa legendy aj podľa biblického textu traja mudrci, stelesňovali múdrosť vtedajšieho sveta. Bádatelia sa domnievajú, že šlo o perzských učencov a astronómov, ktorí pri pozorovaní úkazov na oblohe zistili, že sa objavila nová žiarivá hviezda. V súhvezdí Rýb v čase Kristovho narodenia nastala konjunkcia planét Jupiter a Saturn, čo sa na nočnej oblohe prejavilo ako veľká hviezda. Etnologička Viera Feglová v elektronickej encyklopédii Centra pre tradičnú ľudovú kultúru vysvetľuje, že Biblia neuvádza presný počet ani mená mudrcov. Až v 14. storočí sa o nich začalo hovoriť ako o Gašparovi, Melicharovi a Baltazárovi.
V našich krajoch sa nespochybňuje kráľovský pôvod mudrcov, ktorí prišli pozdraviť narodeného Ježiška. Najstarší z nich bol nazývaný Caspar alebo Kašpar, prostredný Melkon, Mechior či Melichar. Obaja mali bielu pleť. Ako najmladší bol zobrazovaný Balthazar, Belsazar alebo Balzar, ktorý sa na obrazoch objavoval ako urastený muž tmavej pleti. Traja králi sa často zobrazujú ako muži, ktorí majú odlišnú farbu pleti a rôzny vek, symbolizujúc dovtedy tri známe kontinenty: Áziu, Afriku a Európu. Keď sa teda v Betleheme narodil Ježiš Kristus, prišli k nemu a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Nábožná úcta k trom kráľom siaha do čias prvých kresťanov.
Biblický verš z evanjelia podľa Matúša (Mt 2,11) opisuje túto udalosť: „Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, videli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“
Prelínanie pohanských a kresťanských zvykov
Etnologička Emília Horváthová vysvetľuje, že zvyky tohto dňa sú príkladom prelínania sa staroslovanských a kresťanských obradov. Prívrženci kresťanstva v jeho počiatkoch prevzali mnohé zvyky z pohanských obradov. Niektoré boli v ľuďoch tak silno zakorenené, že proti nim nepomohli ani prísne cirkevné zákazy, a tak mnohé z nich cirkev prijala za svoje, napríklad aj svätenie vody či koledovanie.
Svätenie vody a magická funkcia posvätených predmetov
Na Troch kráľov sa posväcuje voda a domy. Významnú úlohu v tento deň zohrávala voda, ktorá mala v ľudových predstavách magicko-ochrannú funkciu. Svätená voda sa preto nazýva aj trojkráľová. Kňazi východných cirkví - gréckokatolícki a pravoslávni - vykonávali svätenie vody priamo v tečúcich potokoch a riekach za prítomnosti veriacich. Táto tečúca voda, nazývaná jordánska voda, bola svätená gréckokatolíckymi kňazmi ráno na Troch kráľov pred zhromaždenými veriacimi v obciach severovýchodného a severozápadného Slovenska.
V rímskokatolíckych obciach priniesli ľudia vodu v krčahoch a nádobách do kostola, kde ich kňaz posvätil. Každý veriaci si z nej mohol nabrať pre svoju potrebu. Ľudia do vody namočili čečinu a pokropili sa ňou. Takouto vodou napojili gazdovia aj dobytok. Emília Horváthová hovorí, že ľudia posväteným predmetom pripisovali magicko-ochrannú funkciu, a preto si ich odkladali, aby ich mohli použiť aj v nepriaznivých situáciách počas nasledujúceho roka. Posvätenú vodu si ľudia ukladali do fľaštičiek, kropili ňou obydlia i stajne a dávali ich do domácich sväteničiek.
V minulosti sa svätenej vode pripisovala veľká moc, dokonca sa obradne pila - každý člen rodiny si upil pár glgov, aby bol celý rok zdravý. Svätená voda sa používala v ľudovom liečiteľstve a slúžila aj ako ochrana pred nečistými silami. Od choroby mala pomôcť trojkráľová svätená voda vypitá nalačno. Keďže v tento sviatok sa pripomína i premenenie vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej a Kristov krst, veľa zvykov sa spájalo v tento deň s vodou. Pevné zdravie si mohol zaistiť každý, kto mal odvahu v tento deň ponoriť sa do ľadovej vody v potoku či rieke.
Ďalšie posvätené predmety a ľudové zvyky
Podobné ochranné schopnosti sa pripisovali aj trojkráľovej kriede, takisto posvätenej v tento deň. Ak sa ňou nakreslil kruh, mal magický účinok a chránil pred nečistými a zloprajnými silami. Ak mal niekto pocit, že ho chodí v noci tlačiť (gniaviť) mora, mal si urobiť okolo postele kruh trojkráľovou kriedou. Kriedou kreslili ochranné kruhy a krížiky v stajniach, aby ochránili dobytok pred strigami.
V niektorých regiónoch Slovenska si ľudia dávali posvätiť nielen vodu a kriedu, ale aj soľ a cesnak. Posvätenú soľ primiešali dobytku do krmiva, aby bol chránený pred porobením. Posvätenú sviečku zase zapaľovali pri zomierajúcich alebo počas búrok, aby sa usadlosti a domácim nič nestalo. Posvätený cesnak si brávali na cesty a podľa etnologičky mal byť zaručeným prostriedkom na ochranu pred vodníkmi.
Podobne ako na Štedrý deň, aj na Troch kráľov sa lialo olovo a púšťali sa lodičky z orechových škrupín so zapálenými sviečkami. Mladé dievčence sa ešte pred východom slnka umývali snehom, aby mali v novom roku pleť čistú a bielu ako Panna Mária.
Trojkráľové koledovanie a hry
Deň Troch kráľov bol zároveň aj posledným dňom obchôdzok a kolied novoročného charakteru. S trojkráľovým koledovaním sa spája dôležitý ľudový zvyk. Emília Horváthová vysvetľuje, že termín koleda je odvodený od rímskeho slova kalendae, ktoré označuje sviatočné dni na začiatku juliánskeho kalendára. Slovania ho prevzali a označovali ním slnovratové obrady. Kresťanská cirkev bola spočiatku proti tomuto pohanskému zvyku, no nakoniec tento rozpor vyriešila tým, že s koledou začali chodiť samotní kňazi, aby tak rozšírili predstavu o jej kresťanskom charaktere. Koledovanie kňazov sa tak uchovalo po celé storočia, hoci nie vždy sa stretlo s pochopením zo strany cirkvi ako takej. Viera Feglová uvádza, že kňazskú koledu zakazovala evanjelická cirkev v 16. storočí.
Kňazská koleda
K trojkráľovému večeru patrila aj „kňazská koleda“, či „vysvácka“, keď z domu do domu chodili kňaz, kostolník, organista, rechtor, miništranti ako speváci a dvaja „mechonošci“, ktorí zbierali dary do vreca. Počas obchôdzok kňaz žehnal príbytky, kropil ich svätenou vodou, ofukoval dymom z kadidla a nad dvere písal letopočet a iniciály C+M+B. Etnologička vysvetľuje, že tento nápis pochádza z latinčiny (Christus mansionem benedicat) a znamená „Kristus nech žehná tento dom“. Nejedná sa teda o prvé písmená mien kráľov, ale o iniciály tohto výroku. Iniciály však tiež symbolizujú mená troch mudrcov. S kňazom zvykli chodiť i rechtor, kostolník, speváci a miništranti. Za koledu boli obdarovaní naturáliami. Obyčaj kňazskej koledy prebiehala na dedinách aj v mestách.
Detské koledovanie a trojkráľové hry
Koledníci sú zväčša deti, ktoré sa oblečú za troch kráľov a chodia z domu do domu. Spievajú koledy (ľudové vianočné piesne) a vinšujú, čiže prichádzajú do domov so želaním zdravia, šťastia a hojnosti. Tento sviatok sa dodržiava nielen na dedinách, ale aj v mestách. V súčasnej dobe je tiež spojený s charitatívnou činnosťou. Už v stredoveku chodili 6. januára chlapci s hviezdou a spievali náboženské pesničky s vianočnými témami. V Nemecku je tento zvyk stále živý a nakoniec aj u nás, najmä na vidieku, často vidno chlapcov s papierovými korunami.
K tomuto dňu sa viazali aj trojkráľové hry. Etnológ Daniel Luther vysvetľuje, že išlo o ľudovú hru zobrazujúcu biblických mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť Ježiškovi. Predvádzali ju chlapci prezlečení za Gašpara, Melichara, Baltazára, štvrtou postavou bol Hviezdonos alebo Anjel. Mohli s nimi vystupovať aj postavy pastierov, Márie a Jozefa, pričom v niektorých lokalitách nosili i hviezdu. Chodili z domu do domu, aby domácim zaspievali a zavinšovali. Keďže za svoje vystúpenia dostávali aj odmeny, hry predstavovali tiež možnosť, ako si privyrobiť.
Trojkráľové hry sa konali už v stredoveku, kedy ich hrávali učitelia, študenti, žiaci a nemajetní obyvatelia. Neskôr ich prevzala roľnícka aj remeselnícka mládež. Popoludní na Tri krále sa koledovanie a vinšovanie končilo. Starší chlapci sa poobliekali za troch kráľov, nosili so sebou betlehem a vinšovali alebo predvádzali trojkráľovú hru, ktorej obsahom bola návšteva troch mudrcov v Betleheme. Keďže podľa legendy jeden z nich bol černoch, jeden z chlapcov mal sadzami začiernenú tvár.
Prví dvaja králi Gašpar a Melicher mali oblečené spravidla biele dlhé košele, na hlavách mali okrúhle vysoké papierové čapice, oblepené zlatými papierovými hviezdičkami alebo lesklým farebným papierom. Gašpar väčšinou niesol malý drevený betlehem v podobe kostolíka. Čierny kráľ s tvárou načierno natretou sadzami - Baltazár, šiel v rade posledný. Králi držali dlhé palice a búchali nimi o zem alebo aj štrngali na nich pripevnenými plieškami do rytmu. Tak sa ohlásili pred vstupom do každého domu. Potom zaklopali na dvere a začali spievať. „My Tri krále prišli sme k vám, ščastí, zdraví neseme vám. Ščastí, zdraví, dlhé léta, my zme Tri Krále zdaleka."
Regionálne varianty obchôdzok a vinšovačiek
Všelijako, každý región mal nejaké svoje formulky a vinšovačky. Chlapci vždy želali dobré veci, zdravie, hojnosť na poli i v rodine, napríklad ovčiarom kaše a kravám paše, aby ste mali toľko teličiek, ako v lese jedličiek.
- V obci Stráňavy sa vinšovalo: „Daj nám pane matka koľadu, že by vam išiol plug za plugom, skiba za skibom, že by vam pan Bog požehnali teľo mandľikov, keľo ste nam dali vivsikov.“
- Vo Veľkej Frankovej zaspievali: „Kom, chlapci, kom kolinde vom dom. Po jablecku, po orzešku, odžejim še do kozusku. Bude žima mraz, bude lepši čas. Naša pani vesolo, najedla še kisolo. Višla na bunt, spadla z buntu na šano, rozbila še koláno. Nagodžul jej Bug sina, na švintego Blažeja. Poslala go do skoli, biv š nego kšonc goli. Uvionzala go u slupa, mala š nego biskupa. Uvionzala go u pulki, zjod jej gornek šmietonki.“
- Vo Važci priebeh koledovania zahŕňal dialóg:
Prvý kráľ: „Panboh daj večer vždy vesely, vždy vesely, najprv panu hospodarovi, potom tiež i gazdinke, i čeliadke vždy jeho milej.“
Druhý kráľ: „Ja som z mesta Arabie kral, mam od slnka spalenu tvar, slnko tam prehorko pali, bo tam zima nikdy neni.“
Všetci: „Ked sme sa mi vedno zišli, budme že mi jednej mysli, jednu piesen zaspievajme, jeden tanec zatancujme. My sme chuapci zverbovanci, husari, husari, nas nezmuožu žiadni pani cisari, cisari!“
Po obdarovaní všetci spievali: „Djakujeme vam za vaše dary, za vaše dary, ktore ste nam oferovali. Djakujeme vam za vašu pomoc, za vašu pomoc a vinšujeme vam dobru noc.“
Ďalší vinš zo Važca: „Veľmi sa tešíme a radujeme, že sme sa mohli Troch králóv štástní a zdraví dožit: Vinšujeme vám smele, všetkým vesele, sedliakom vrece na plece, ovčiarom kašea kravám paše. Vinšujeme vám husi pierace a kúdeľ práce, barany s krivými rohami, capov s veľkými nohami, aby ste mali tolko teličiek, ako v lese jedličiek. Povinšoval som už všetky vinše, namôjveru neviem inšiea vinšovať neprestanem, dokiaľ dačo nedostanem.“
- Vinš Gašpara z trojkráľovej hry v Or. Lesnej znel: „Koledička, koleda, dajte nám ju chytro, aby näs objala zvečera do rána.“
- V Lubine sa spievalo:
„Idú tré krále od východu, idú tré krále od východu, klanajú sa tomuto hodu. Tré krále, tré krále, pane Bože vám prihládam.
Kolko máte na stene taniérov, taniérov, aby ste mali tolko frajérov, fŕajérov, pane Bože vám prihládam.
Kolko máte na stene klinkov, klinkov, aby ste mali do roka tolko synkov, synkov, pane Bože vám prihládam.
Kolko rnáte v kuchyni smecí, smecí, aby ste mali tolko dzecí, dzecí, pane Bože vám prihládam.“
- Z Tajova pochádza vinš: „Či pustíte s tríma králi? Daj Pán Boh večer vždy veselý, po nejprve pánu hospodárovi potom jest také hospodine. Byla jest matka Ježišova Jozefovi zasľúbená. Chcel Jozef nahať Máriu pannu a ju z dieťatkom zanahať samú. Prišli tri králi od východu, klaňati sa tomuto rodu: prišli sme sa i my klaňati dary jemu darovati, jednou cestou sa preč brati Pána Krista si poznati.“
- Zo Štrby je známy vinš: „My tri krále ideme k vám, štástie, zdravie prajenze vám, štástia zdravia dlhé letá, my snze prišli k vánz zdáleka. Zd áleka je cesta zzaša, do Betlema zn salaša. Do Betlema pospiechajnze Ježiškovi dary dajme. A ty, starý, z toho radu nevystrkuj na nás bradu. A ja starý vystrkujem, štástlivý rok vám vinšujenz.“
- V koledách sa často objavoval aj Čierny kráľ:
My tri krále prišli sme k vám, zdravia, šťastia, zdravia, šťastia vinšovať vám. Zdravia, šťastia, dlhé letá, my sme prišli, my sme prišli k vám zďaleka.
Čierny kráľ: „A ja čierny vystupujem, svoju briadku, svoju briadku vystrkujem. Slnko svieti z vysokosti, opaľuje, opaľuje moje kosti.“
Traja králi: „Vy gazdíčko, vy gazdíčkoudeľte nám, udeľte nám po trošíčko. A čo vy nám udelíte, z toho biedni, z toho biedni nebudete.“
Rôzne typy trojkráľových obchôdzok
Oko sviatku Troch kráľov chodievali po obci Buková v Malých Karpatoch betlehemci v zložení traja pastieri, bača a anjel. Oblečení boli v bielych košeliach, na hlave mali koruny z papiera a v rukách palice. V Rudine na Dolných Kysuciach sa na Tri krále piekol pletenec z kysnutého cesta, ktorý sa dával aj ako výslužka koledníkom. Konávala sa obchôdzka troch kráľov aj posväcovanie domácností kňazom.
Trojkráľovú hru predvádzali zvyčajne väčší chlapci. Mali na sebe biele košele a kožúšky naruby, na hlavách papierové koruny. Jeden niesol betlehem a dvaja mali v rukách palice. V Súči chodil s tromi kráľmi ako štvrtý aj Kubo. Jeden z kráľov predstavoval černocha, druhý bol natretý žltou farbou a tretí bol biely. Na hlavách mali papierové koruny, oblečené mali zimné gate z miestneho kroja, rubáše a papierové ornáty. Každý držal ozembuch.
Iným druhom trojkráľového koledovania bolo chodenie s hviezdou. Čierny kráľ alebo štvrtý člen skupinky koledníkov, nazývaný Hviezdonoš (Hviezdonos) alebo Anjel, niesol papierovú hviezdu na palici. V okolí Banskej Bystrice bola začiatkom 20. storočia rozšírená dievčenská obchôdzka nazývaná chodenie s belčovom. V belčove (kolíske) bola uložená vyzdobená bábika. Pochôdzka predstavovala Máriu s Ježiškom, ako si hľadajú prístrešok.
Len pre zaujímavosť: Betlehem neoznačuje iba významnú biblickú lokalitu, ale aj umelecké zobrazenie Ježišovho narodenia s Pannou Máriou a Jozefom v chlieve (hospodárska budova pre zvieratá) alebo v jaskyni.
Ekumenický rozmer sviatku
To, že sa králi, aj keď boli pohania, predsa klaňajú narodenému Ježišovi, ako aj to, že sa narodený Ježiš najprv zjavil (dal vidieť) ľuďom iného náboženského presvedčenia, pohanom, ktorí vyznávajú mnohobožstvo, alebo si uctievajú modly, nás vskutku nabáda k ekumenizmu. Nezáleží teda na vierovyznaní, treba byť Človekom a vážiť si blížneho.
Trojkráľové pranostiky
- Pranostika hovorí, že „Na Tri krále zima stále.“
- „Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více...“ Táto pranostika stále platí a naznačuje postupné predlžovanie dní. Aj keď sa na Tri krále posúvame „o krok dále“, večery sú ešte dosť dlhé, vonku robiť nemožno a to treba využiť na zimné radovánky.
- „Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica.“
- „Trojkrálóvu zimu vlk nezožerie.“