Vianočné tradície a zvyky na Štedrý deň

Štedrý deň, známy aj pod nárečovými názvami ako Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračún, je dňom 24. decembra, ktorý je v kresťanskom kalendári dňom pôstu pred narodením Ježiša Krista. U gréckokatolíkov je tento deň nazývaný Predvečer Narodenia Pána a predstavuje posledný deň Filipovky - Pôstu pred Narodením Pána. Obyčaje spojené so Štedrým dňom mali za cieľ zabezpečiť šťastie a hojnosť v nadchádzajúcom roku prostredníctvom sústredenia všetkých dôležitých prvkov spokojného a blahobytného života. Celý Štedrý deň bol prípravou na Štedrý večer, tak po stránke duchovnej, ako aj materiálnej.

Štedrý večer: vyvrcholenie adventu a začiatok Vianoc

Štedrý večer (Badňak, Dohviezdny večer, Kračún, Posviat hvizdy, Pôstny večer, Svätý večer) je večer Štedrého dňa. U niektorých kresťanov, napríklad rímskokatolíkov, je vyvrcholením adventu a zároveň začiatkom vianočných sviatkov. Po západe slnka sa začína vigília Pánovho narodenia. V minulosti sa dokonca konala aj omša na vigíliu, ktorá má vlastné liturgické čítania a modlitby. V gréckokatolíckej cirkvi sa až do večera zachováva prísny pôst, ktorý sa, ak pripadne 24. december na sobotu alebo nedeľu, presúva na predchádzajúci piatok.

Slávnostná večera a rané zvyky

Ešte pred samotným veľkým povečerím sa koná slávnostná večera. Tradične by mala obsahovať len pôstne jedlá, hoci rozmanité a početné. Po večeri sa rozdávajú darčeky a niekde na dedinách sa stále chodí koledovať od domu k domu. Neskoro večer sa potom slávi veľké povečerie, na konci ktorého sa koná litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja. Tie sa potom rozdávajú veriacim na utierni alebo po liturgii. Charakteristickým spevom veľkého povečeria je „S nami Boh!“, vybrané verše z knihy proroka Izaiáša. Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň, inde sa utiereň slávi až 25. decembra.

Historické a magické rituály pred štedrou večerou

Naši predkovia vykonávali na Štedrý deň množstvo činností, veriac, že to, čo urobia v tento deň, sa bude diať celý nasledujúci rok. Zvyky pred a počas večere sa týkali hlavne tajomných úkonov okolo hospodárstva a obydlia, s cieľom zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine.

• Ochrana dobytka: V maštali vložili dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila.
• Celodenný pôst: Až do východu prvých hviezd sa držal prísny pôst, jedlo sa striedmo alebo vôbec, a nesmelo sa jesť mäso.
• Obrady proti zlým duchom: Pred večerou sa vykonávali obrady, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili.
• Zabezpečenie zdravia a bohatstva: Muži išli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo.
• Pravidlá návštev a pôžičiek: Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, a požičané bolo treba vrátiť.

Symbolika vianočnej výzdoby a stromčeka

Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy, prípadne sa používal slamený venček.

Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. Zámožnejší gazdovia ho prinášali z hory a následne zavesili na hrazdu nad štedrovečerný stôl. V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny. Pod stromček kládli drevené alebo papierové betlehemy.

Štedrovečerná hostina a jej význam

Štedrá večera bola odjakživa rodinnou záležitosťou. Po prípitku urobila gazdiná každému medom na čelo krížik, ktorý mal chrániť od zlého. Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Čím bohatší bol stôl, tým bohatší mal byť budúci rok.

Tradičné jedlá a nápoje

Na slávnostnom štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak a jablko. Tradičné štedrovečerné hodovanie sa začínalo jedením oblátky s medom, niekedy aj s cesnakom. Nechýbal prípitok a kapustnica, prípadne šošovicová, či hrachová polievka.

• Pôstne jedlá: Kým katolíci sa celý Štedrý deň postili a aj na večeru mali bezmäsité jedlá, u evanjelikov bolo bežné jesť na večeru klobásy a pečené mäso.
• Polievky: V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hríbami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Evanjelici si mohli do polievok dovoliť pridať klobásku, údené alebo čerstvé mäso. Kde sa nejedávali strukovinové polievky, tam sa varili strukovinové kaše, najmä hrachová.
• Hlavné jedlá: Pôstnym vianočným jedlom je ryba, symbol Ježiša Krista. Zvyčajne sa jedávala s majonézovým šalátom. Niekde robili zemiakovo-cibuľový šalát alebo len opekané zemiaky.
• Dezerty a pečivo: Na záver večere sa jedol kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Hlavne na strednom Slovensku sa jedávali aj opekance s makom - špecialita konzumovaná výlučne počas štedrovečernej večere.
• Nápoje: Počas večere sa nepila voda, ale dospelí konzumovali pálenku alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia.

Z každého jedla odložili domáci časť zvieratám, aby sa v budúcom roku darilo aj im. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.

Regionálne rozdiely v štedrovečerných zvykoch

Hoci Slovensko je malé, zvyky počas štedrej večere sa v mnohých regiónoch líšia. Dokonca čo dom, to iné zvyklosti. Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami, ale spôsob ich konzumácie je odlišný - s medom, s cesnakom alebo len čisté.

• Polievky: Môžeme sa stretnúť s typickou kapustnicou (s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou), šošovicovou, hríbovou, hrachovou či rybacou polievkou. Netradičná je hŕstková, pripravovaná zo zmesi fazule, hrachu a šošovice.
• Kysuce: V tomto regióne sa neje nič mäsové. Namiesto kapustnice sa uspokojujú s hrachovou polievkou so slivkami, po ktorej nasleduje ryba a majonézový šalát.
• Južné Slovensko (okolie Levíc): Po oblátke sa podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi.
• Orava: Obľúbená je kapustnica s hubami, údenou rybou, smotanou a zemiakmi, podávaná so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nesmie chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.

Zachované zvyky a ich symbolika v súčasnosti

Množstvo zvykov, ktoré historici zaraďujú medzi pohanské, postupne preberali aj prvky kresťanských tradícií. Nasledujúce zvyky dodržiavali ľudia nielen v minulosti, ale niektoré z nich pretrvávajú v mnohých rodinách aj dnes, hoci každá rodina si ich prispôsobuje podľa seba:

• Modlitba: Predstavuje spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Modlitbou začína aj vianočná večera.
• Kapor a jeho šupiny: Šupiny z kapra sa vkladali pod obrus na štedrovečernom stole, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili. Mnoho ľudí si šupinu z kapra dáva aj do peňaženky, najmä v ekonomicky náročných časoch.
• Cesnak: Symbol zdravia a jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Mal zabezpečiť celej rodine pevné zdravie po celý rok. Narezaný cesnak spolu s medom sa pred večerou dáva na vianočné oblátky.
• Med: Má zabezpečiť ľudskú dobrotu a motivovať k tomu, aby všetci boli dobrí a milí voči iným ľuďom v budúcom roku. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty.
• Jablko: Jablko sa vyberie z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť. Prekrojené jabĺčko symbolizovalo zdravie - ak bolo zdravé a ukázala sa hviezdička, choroby mali rodinu obchádzať.
• Orechy: Nesmú chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu. Hrach spolu s orechmi zvykli domáci rozsýpať po kútoch, aby mali čo jesť aj duše mŕtvych.
• Tanier navyše: Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov, ktorý sa dodržiava i dnes. Prestiera sa pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.
• Sviečky: Počas večere svietia sviečky, ktoré sú tiež symbolom Vianoc. V niektorých rodinách bola zvykom vianočná veštba s plávajúcimi sviečkami v orechovej škrupinke, umiestnenými do misky s vodou.
• Mince pod obrusom: Pod obrusom štedrovečerného stola nesmeli chýbať drobné mince, ktoré mali zabezpečiť bohatstvo v nasledujúcom roku.
• Rodinná súdržnosť: Aby rodina držala pohromade, stôl sa obmotával železnou reťazou. Od stola sa navyše nesmelo vstávať, preto gazdiná priniesla všetky jedlá na stôl naraz. Na stôl nepatril nôž, aby nevznikali hádky.
• Betlehemské svetlo: Iným zvykom bolo a veru na mnohých miestach je aj dodnes - priniesť z kostola betlehemské svetlo.

Po štedrej večeri sa spievali koledy a rozdávali darčeky. Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19. storočia. Dnes je zvykom aj to, že deti, ktoré vedia hrať na hudobné nástroje, hrajú a spievajú koledy.

Duchovný rozmer Štedrého dňa a modlitby

Vianoce sa v našej kultúre nesú predovšetkým v kresťanskom duchu. Spolu s Veľkou nocou patria k najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Jeho narodenie oslavujeme v zimnom období, aby sa zvýraznili jeho slová o tom, že on je svetlo sveta, ktoré bude od dnes pomaly premáhať tmu a predlžovať dni.

Modlitba pred štedrou večerou

Štedrá večera sa zvyčajne začína spoločnou modlitbou, požehnaním a čítaním Svätého písma. Prinášame Vám príklad modlitby, ktorou môžete začať štedrovečerné stolovanie:

Otec: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. Dnes oslavujeme Vianoce - sviatky narodenia nášho Pána Ježiša. Ježiš sa narodil, aby priniesol dobro, lásku a pokoj do našej rodiny. V túto chvíľu zavítal aj k nám. Mária, Ty si matkou narodeného Božieho Syna.

Čítanie z Evanjelia podľa sv. Lukáša (Lk 2, 1 - 14)

„V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Všetci: Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.

Prosby a poďakovanie

Otec: Pane, v dnešnú noc tvojho narodenia ťa prosíme:

• Člen rodiny: Za všetkých ľudí dobrej vôle, aby s tebou vytvárali jednu ľudskú rodinu.
• Všetci: Prosíme ťa, vyslyš nás.
• Člen rodiny: Za opustených, hladujúcich, chorých a trpiacich, aby v týchto dňoch našli oporu v tebe i v nás.
• Všetci: Prosíme ťa, vyslyš nás.
• Člen rodiny: Za nás všetkých (možno vymenovať), aby sme v novom roku pociťovali tvoju pomoc a ochranu.
• Všetci: Prosíme ťa, vyslyš nás.

Otec: A ďakujeme Ti:

• Člen rodiny: Za prežitý rok, že si nás sprevádzal a že môžeme byť teraz pri dnešnej Štedrej večeri spolu.
• Všetci: Ďakujeme Ti Pane.
• Člen rodiny: Za všetky dary, ktorými sa v dnešný večer môžeme obdarovať a za to, že najväčším darom pre nás si Ty.
• Všetci: Ďakujeme Ti Pane.
• Člen rodiny: Za svätého Otca, biskupov a našich kňazov, ktorí sú pre nás Tvojimi zástupcami.
• Všetci: Ďakujeme ti Pane.

Záverečné požehnanie

Otec: Pane, požehnaj toto jedlo, buď častým hosťom v našom dome a daj svoj pokoj, ktorý zvestoval anjel v Betleheme, každému človeku. Skrze Krista nášho Pána.Všetci: Amen.

Otec: Ďakujeme ti, všemohúci Bože, za všetky tvoje dobrodenia, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.Všetci: Amen.

tags: #vins #pred #vianocnou #vecerou