Vincent Lukáč, prostredný zo slávneho hokejového tria bratov Lukáčovcov, je osobnosťou, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v histórii československého a slovenského hokeja. Jeho kariéra, plná gólov, ocenení a nezabudnuteľných momentov, je dodnes inšpiráciou pre mnohých. Okrem svojich hokejových úspechov je známy aj svojím šoumenstvom, zmyslom pre humor a otvorenosťou, s ktorou sa delí o svoje názory.
Počiatky a rodinné zázemie
Vincent Lukáč sa narodil 14. februára 1954 v Košiciach. Je prostredným z troch bratov - Imricha, Jozefa a Vincenta, pričom bratia Imrich a Jozef boli tiež jeho spoluhráčmi v rodných Košiciach. Táto súrodenecká hokejová dynastia sa stala neoddeliteľnou súčasťou histórie košického hokeja.
Málokto vie, že Vincent Lukáč mal pôvodne blízko k futbalu. Ako sám spomína, v mladosti bol do futbalu zbláznený a dokonca v ňom bol dobrý. Bol rýchlym útočníkom s dobrou pravačkou aj ľavačkou. Popri futbale sa však venoval aj hokeju. Rozhodnutie pre hokej padlo po zlomenine nohy, kedy zistil, že bolesť po údere do futbalovej lopty bola intenzívnejšia ako pri korčuľovaní. V tom čase mal 14 rokov.
Kariéra v československej lige
Vincent Lukáč je neodmysliteľne spojený s klubom VSŽ Košice, kde strávil 13 sezón. V drese Košíc odohral 513 zápasov a strelil neuveriteľných 393 gólov. Stal sa tak najlepším strelcom spomedzi slovenských hráčov v najvyššej súťaži. Dvakrát sa stal najlepším strelcom ligy, a to v sezónach 1979/80 (43 gólov) a 1982/83 (49 gólov). V roku 1983 získal ocenenie Zlatá hokejka pre najlepšieho československého hokejistu sezóny.
Jednu sezónu (1981/82) strávil na vojenskej službe v Dukle Jihlava, s ktorou okamžite získal majstrovský titul. Paradoxne, v Košiciach sa mu titul nepodarilo získať počas jeho dlhoročného pôsobenia.
Úspechy v reprezentácii
Vincent Lukáč reprezentoval Československo v 146 zápasoch, v ktorých strelil 70 gólov. Jeho účasť na vrcholných podujatiach bola vždy spojená s úspechom. Z majstrovstiev sveta si priniesol:
- Zlato: MS 1977, MS 1985
- Striebro: MS 1982, MS 1983
Na Zimných olympijských hrách v Sarajeve 1984 bol členom tímu, ktorý získal striebornú medailu. ZOH 1980 v Lake Placid, kde skončil tím na 5. mieste, bolo jedinou vrcholnou súťažou, z ktorej sa vrátil bez medaily.
Vytvoril legendárne útočné trio s Dáriusom Rusnákom a Igorom Libom pod vedením trénera Luděka Bukača. Toto trio bolo považované za jedno z najlepších na svete.
Hviezdne útoky a rivalita
V Košiciach hrával Vincent Lukáč často v jednom útoku so svojimi bratmi Jozefom a Imrichom. V tomto období bola v československom hokeji výrazná rivalita medzi košickým VSŽ a bratislavským Slovanom, kde dominovala trojica bratov Šťastných (Marián, Peter, Anton). Hoci útok Šťastných bol celkovo produktívnejší a viedol Slovan k historickému titulu v roku 1979, práve Vincent Lukáč bol najlepším strelcom z celej tejto generácie.
Súrodenecká rivalita bola silná, a hoci sa bratia Šťastní v roku 1980 rozhodli emigrovať do Kanady, Vincent Lukáč sa k tomuto kroku neodhodlal. Ponuky z NHL síce dostával, ale jeho manželka mala obavy z odlúčenia od rodiny. Neskôr, po prestupe do nemeckého Rosenheimu, dostal ponuku z Quebec Nordiques, no ani vtedy neprekonal obavy svojej ženy.
Pôsobenie v zahraničí a trénerská kariéra
Po odchode z Československa v roku 1985 hral Vincent Lukáč šesť sezón v zahraničí. Pôsobil v nemeckom Starbulls Rosenheim, rakúskom Wiener EV (Viedeň) a britských kluboch Fife Flyers, Streatham Redskins a Glen Rothers Glasgow.
Po ukončení hráčskej kariéry sa venoval trénerskej práci. Ako asistent hlavného trénera priviedol v sezóne 1994/95 HC Košice k prvému titulu majstra SR. V sezóne 1996/97 bol hlavným trénerom Košíc a zároveň pôsobil ako asistent trénera slovenskej reprezentácie na Svetovom pohári 1996 a majstrovstvách sveta 1997. Neskôr viedol aj MsHK Žilina.
Politická a verejná činnosť
Vincent Lukáč sa v roku 2010 stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu (SNS). Pôsobil aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva pre Staré Mesto v Košiciach.
V roku 2010 sa verejne vyjadril o svojich vzťahoch s mafiou po incidente, kedy mu neznámy páchateľ zapálil automobil. Neskôr svoje vyjadrenia označil za žart.
Osobné jubileá a životné postoje
Vincent Lukáč oslávil v posledných rokoch dve významné jubileá: v roku 2014 to bolo 60. narodeniny a v roku 2024 okrúhle 70. narodeniny. Pri tejto príležitosti často zdôrazňuje, že si neželá nič iné, len pokojný, kľudný život, lásku od blízkych, zdravie a úprimnosť.
Často sa vyjadruje k súčasnému stavu hokeja a spoločnosti. Kritizuje rozdelenú spoločnosť, extrémne názory a „nehorázne sumy“, ktoré dnes niektorí športovci zarábajú „za nič“. Jeho generácia športovcov, ktorá niečo dokázala, sa podľa neho cíti smutná, pretože o nich nie je dostatočne postarané, na rozdiel od iných krajín.
Napriek pesimizmu v niektorých oblastiach si zachováva bojovného ducha. „My sme zvyknutí, máme iné myslenie. Inak sme vyrastali, musíme bojovať,“ vyhlásil. Upozorňuje na stratu bojovnosti a hokejového umenia u súčasných hráčov.
V roku 2014, pri príležitosti svojich 60. narodenín, mu bola udelená cena Kríž prezidenta SR I. stupňa.
Vinco Lukáč sa vrátil zo Sarajeva (1984)
Vincent Lukáč je aj po skončení aktívnej kariéry aktívny. Sleduje dianie na hokejovej scéne, komentuje zápasy a je uznávaným športovým odborníkom. Jeho životná cesta je príkladom oddanosti športu, húževnatosti a statočnosti v presadzovaní vlastných názorov.
tags: #vincent #lukac #narodeniny