Slovensko bolo v minulosti najmä vidieckou krajinou, kde väčšina ľudí žila na dedinách. Tomu zodpovedali aj ich tradície a vianočné zvyky, ktoré boli pre ľudí magické dni, v priebehu ktorých hrala symbolika ústrednú rolu. Mnoho z týchto zvykov, ktoré poznali už ľudia v 12. storočí, prežilo až do prvej polovice 20. storočia.
Prípravy na Štedrý deň
V minulosti sa prípravy na Štedrý deň začínali už skoro v noci. O jednej či druhej hodine sa ženy budili a púšťali sa do prípravy jedla. Dôvodom bolo, že pred svitaním už museli mať všetko napečené a navarené, aby mali dostatok času na upratanie domácnosti. Muži v tom čase narúbali drevo a nanosili vodu na celý deň. Počas obdobia Vianoc totiž platil nepísaný zákaz ťažkej fyzickej práce. Dokonca aj počas vianočnej večere mohol obsluhovať iba jeden človek, zvyčajne pani domáca.
Na Štedrý deň mala dôležitú symboliku aj studená voda z potoka či riečky. Dievčatá si v nej ráno umývali tvár, lebo verili, že vďaka živej vode budú pekné a zdravé. Rovnako túto vodu dávali piť starým ľuďom, aby boli čo najdlhšie zdraví.
Štedrovečerný stôl: Prestieranie a symbolika
V prvom rade musel byť štedrovečerný stôl poriadne poumývaný. Nechýbal na ňom ani tanier pre nečakaného hosťa - pocestného, čo symbolizovalo pohostinnosť a spolupatričnosť s blížnymi. Symbolickú úlohu zohrával aj vianočný obrus, často biely s červenou vzorkou a červeným vyšívaním. Červená farba sa na ňom nezjavovala náhodou - je to symbol ohňa, ktorý tiež znamenal očistu či ochranu.
Pri štedrovečernom stole sa tiež krájalo jablko. Ak bolo jadro zhnité či napadnuté, predpovedalo chorobu či smrť. V prípade, že bolo zdravé, taká mala byť i rodina. Neskôr, najmä v druhej polovici 19. storočia, sa rozšíril zvyk dávať pod obrus šupiny z kapra, ktoré mali symbolizovať peniaze a hojnosť, aby v nasledujúcom roku nechýbali. V tomto období na vidieku dávali pod obrus skôr strukoviny, ktoré im mali priniesť bohatstvo.
Zaujímavosťou bolo tiež obviazanie nôh štedrovečerného stola reťazami. Počas Vianoc nesmela chýbať pri stole ani sekera, tá mala zas pre členov domácnosti zabezpečiť železné zdravie.
V domácnosti bola počas Vianoc uložená slama, zväčša pod stolom alebo v rohu miestnosti. Symbolizovala Ježišovo narodenie na slame medzi dobytkom. Ľudia tiež verili, že ak niečo bude visieť na klinci, v rodine sa počas roka niekto obesí, preto sa klincom v tomto období darovalo zvýšené pozornosť.
Tradičné vianočné jedlá a nápoje
Keďže Slovensko bolo dlhé storočia najmä vidieckou krajinou, peňazí tu veľa nebolo, čomu zodpovedali aj jedlá. Samozrejmosťou každého štedrovečerného stola boli oblátky, med a cesnak. Oblátky sú symbolom tela Ježiša Krista, aj preto ich v minulosti piekli iba v kláštoroch, neskôr túto výsadu získali učitelia.
Samotné jedlá záviseli tiež od vierovyznania. V rímsko-katolíckych domácnostiach musela byť večera pôstna - bez mäsa. Naopak, v protestantských bolo povolené aj mäso. Samozrejmosťou bola polievka, no nebola to vždy iba kapustnica. V rímsko-katolíckych rodinách bol počet chodov symbolický: 7 alebo 12, ako počet dní v týždni, resp. počet mesiacov v roku.
Rybu na štedrovečernom stole mali zväčša katolíci, opäť symbolicky. Nebýval to však vždy ortodoxne iba kapor, pokojne to mohol byť pstruh, úhor či vyza. Veľa chodov však bolo pripravených z obilnín a strukovín - rôzne pšenové, ovsené či cícerové kaše. Pri strukovinách ostali aj pri servírovaní tradičných prívarkov: najčastejšie fazuľový a šošovicový.
Pred štedrou večerou sa tradične dodržiaval pôst, ktorý mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe. Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať; všetko, čo je potrebné, malo byť na stole prichystané vopred. Na štedrovečernom stole mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
Cesnak ako symbol zdravia a jeden z najúčinnejších prírodných liekov, mal zabezpečiť pevné zdravie celej rodiny a chrániť pred nečistými silami počas budúceho roka. Narezaný cesnak spolu s medom sa pred večerou dáva na vianočné oblátky. Väčšinou otec rodiny natrie oblátku medom a cesnakom, potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina.
Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu a motivovať k tomu, aby všetci budúci rok boli dobrí a milí voči iným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty.
Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť. Jablko sa potom nakrája na toľko kúskov, koľko členov rodiny je pri štedrej večeri, čo symbolizuje celistvosť rodiny.
Orechy tiež nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu.
Vianočný stromček: Pôvod a výzdoba
Prekvapením môže byť, že vianočný stromček je pomerne nová vianočná tradícia. Síce už starí Slovania počas Vianoc používali pár vetvičiek z ihličnatého stromu, no stromček v podobe, ako ho poznáme dnes, prichádza do našich končín až okolo 19. storočia, najmä z Nemecka, a tak je súčasťou najmä šľachtických a meštianskych rodín. Na Orave či Kysuciach sa tradícia vianočného stromčeka rozšírila až do 30. rokov 20. storočia.
Starí Slovania verili, že všetko pichľavé - ako aj ihličky - ich ochráni pred zlými silami. V počiatkoch bola výzdoba vianočného stromčeka veľmi prostá: bol ozdobený najmä slamou. Neskôr pribudli orechy, sušené jablká a šúpoľové alebo slamené ozdoby sa objavujú až v prvej polovici 20. storočia.
Ak mala rodina na vidieku vianočný stromček, zväčša visel zo stropu miestnosti. Dôvod bol prozaický: kvôli praktickosti, keďže vtedajšie obydlia boli skutočne stiesnené.
Vianočné tradície v rôznych regiónoch a ich význam
Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný - niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté.
Čo sa týka polievok, býva to rôzne. Môžeme sa stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.
Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky.
Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Ide o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere.
Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievkou so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát.
V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi.
Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.
Kresťanský rozmer Vianoc a duchovná podstata
Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by preto nemala chýbať modlitba. Modlitba predstavuje spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Modlitbou začína aj vianočná večera. Niektorí kňazi rozdávajú do rodín vytlačené texty, teda modlitby a čítania z Biblie, ktoré je potrebné prečítať pri spoločnom vianočnom stolovaní. Jednotlivé čítania si môžu členovia rodiny rozdeliť medzi seba a postupne ich nahlas čítať.
Mnohé spomínané zvyky historici zaraďujú medzi pohanské, i keď niektoré z nich postupne preberali aj prvky kresťanských zvykov. Príchodom svätých vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorí na naše územie priniesli vieru, by v kresťanskej rodine nemali pohanské zvyky miesto. Napriek tomu sa mnohé tradície zmiešali a dodnes sa zachovávajú.
Dôležité je, aby sme Vianoce prežívali hlavne srdcom. Srdcom Vianoc sú Vianoce v srdci, a to vtedy, keď je tam Ježiš. Počas štedrej večere je vhodné vymeniť pohanské zvyky za kresťanské. Veď ich nie je málo. Medzi základné kresťanské zvyky patria čítanie zo Svätého písma, delenie oblátok, koledovanie a požehnanie.
V súčasnosti sa od niektorých starých zvykov postupne upúšťa. Ich prázdne miesto však nevyplnili kresťanské zvyky, ale konzumný spôsob života. Namiesto povier a magických úkonov riešime, akú budeme mať výzdobu, koľko darčekov kúpime, aké menu pripravíme alebo čo si pozrieme v televízii. Ježiš Kristus nás predraho vykúpil vlastnou krvou a obetoval sa za naše hriechy. Len on je „garantom“ požehnania pre nás a pre našu rodinu. Ak budú naše Vianoce o živej viere, dostaneme všetko, o čo ho prosíme. Musíme mať však živú vieru.
Pretrvávajúce tradície a ich moderné poňatie
Nasledujúce zvyky dodržiavali ľudia nielen v minulosti, ale niektoré z nich dodržujú v mnohých rodinách aj dnes:
- Modlitba na začiatku večere.
- Vkladanie šupín z kapra pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky.
- Cesnak ako symbol zdravia, ktorý mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie po celý nasledujúci rok.
- Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu a milosť. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty.
- Krájanie jablka. Ak jadrovník bol v tvare hviezdy, rodinu čakalo šťastie a zdravie. Keď bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba či smrť.
- Orechy na štedrovečernom stole, ktoré sa otvárajú kvôli zdraviu.
- Jeden tanier navyše prestretý pre náhodného hosťa, čo je symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.
- Počas večere svietia sviečky, ktoré sú tiež symbolom Vianoc.
- Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
Dnes sa tradície často kombinujú s modernými prvkami. Okrem tradičných súčastí vianočného stola môže váš sviatočný stôl obsahovať aj niečo nové, originálne, napríklad hrnček s vlastnou potlačou s fotografiou z minuloročných Vianoc alebo prestieranie s vlastnou potlačou. Tieto drobnosti dodajú stolu jedinečný charakter a urobia ho ešte osobnejším. Hlavné je, aby ste vy cítili tú pravú vianočnú atmosféru vo vašej domácnosti.