Zelené vetvičky vianočného stromčeka mali v minulosti neraz obetný i magický význam. Ihličnatý strom si za symbol Vianoc nezvolili ľudia náhodne. V súčasnosti je obľúbený na celom svete a počas Vianoc sa nachádza takmer v každej domácnosti. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene.
Predkresťanské korene a symbolika
Zvyk vyzdobiť si príbytky halúzkami s ihličím pochádza z pohanských čias. Zima bola vždy tým najobávanejším obdobím. Chladné počasie, nedostatok jedla a svetla dokázali našich predkov občas poriadne vyľakať. Severná pologuľa prežíva svoj najkratší deň a najdlhšiu noc 21. alebo 22. decembra, čo sa nazýva zimný slnovrat. Pre našich predkov zelená farba predstavovala život - ihličnany túto sviežu farbu nemenili ani v zime, keď z listnatých stromov zostali len holé konáre. Verili, že stromy, ktoré ostávali zelené počas celého roka, sú prísľubom skorého návratu slnka a života.
Mnoho starovekých ľudí verilo, že Slnko je boh, a že zima prichádza každý rok kvôli tomu, že boh Slnka ochorel a zoslabol. Oslavovali slnovrat, pretože to znamenalo, že boh Slnka sa konečne začína uzdravovať. Borovicové, neopadavé konáre im pripomínali všetky zelené rastliny, ktoré znovu vyrastú, keď bude boh Slnka silný a leto sa vráti.
Symbolika u starovekých civilizácií
- Starovekí Egypťania uctievali boha nazývaného Ra, ktorý mal hlavu jastraba a nosil Slnko vo svojej korune. Na slnovrat, keď sa Ra začal z choroby zotavovať, Egypťania naplnili svoje domovy zelenými palmami, ktoré pre nich symbolizovali víťazstvo života nad smrťou.
- Starí Rimania slávili slnovrat sviatkom nazývaným Saturnálie, ktorý bol venovaný na počesť boha Saturna, boha poľnohospodárstva. Saturnálie sa usporadúvali na počesť Boha Saturna, začínali sa 21. decembra a trvali 10 dní. Počas týchto sviatkov Rimania nepracovali, ľud sa veselil, hodoval a vzdával vďaku Saturnovi, bohovi roľníctva, úrody, hojnosti a majetku. Rimania vedeli, že slnovrat znamená, že farmy a sady budú čoskoro zelené a úrodné. Pri tejto príležitosti svoje domy a chrámy taktiež vyzdobili borovicovými konármi.
- V severnej Európe tajomní Druidi, kňazi starých Keltov, tiež zdobili svoje chrámy týmito vetvami. Bol to pre nich symbol večného svetla.
Nemecko ako kolíska moderného vianočného stromčeka
Prvopočiatky vianočného stromčeka, ako ho poznáme dnes, siahajú do Nemecka. História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Za vzniku vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Pôvod vianočného stromčeka nie je biblický ani kresťanský - siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša "Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa".
Legendy a prvé zmienky
Tradícia zdobenia vianočného stromčeka, ako ho dnes poznáme, sa pripisuje Nemecku. Všetko začalo v 16. storočí, keď si oddaní kresťania priniesli ozdobené stromčeky do svojich domovov. Tí, ktorí stromčeky nemali, si stavanie vianočného stromčeka vyriešili po svojom. Namiesto stromčeka si urobili pyramídu z drevených dosiek a tú následne ozdobili ihličnatými konármi, prípadne sviečkami, ak bolo dreva málo.
Legenda hovorí, že prvým, kto pridal na stromček zapálené sviečky, bol protestantský reformátor zo 16. storočia Martin Luther. Údajne šiel v noci, deň pred Vianocami po lese a zahľadel sa na oblohu. Uvidel jagavé hviezdy a ako neskôr doma deťom povedal, pripomenuli mu Ježiša, ktorý opustil nebeské hviezdy a prišiel na Vianoce na zem, medzi ľudí. Tento výjav Luthera natoľko uchvátil, že si ho chcel pripomenúť aj vo svojom dome stromčekom so svetielkami. Iná povesť, rovnako z Nemecka, hovorí o chudobnom chlapčati, ktoré v chladnej noci na Vianoce zaklopalo na dvere rodiny horára. Premrznutého ho nakŕmili a uložili do postele. Ráno ich čakalo prekvapenie. Zobudil ich spev anjelov a malý chlapec sa zmenil na Ježiša. Na znak vďaky im podaroval vetvičku z jedle. Od tých čias si ľudia na Vianoce pripomínali tento zázrak jedličkami.
Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. V kronike mesta Brémy sa zachovala správa z roku 1570 o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti. V budove miestnych cechov postavili jedľu so sladkosťami a papierovými kvetmi a pozvali tam na oslavu Vianoc deti remeselníckych majstrov. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia.
Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. V Nemecku sa spočiatku stromčeky zdobili drobnými jabĺčkami, sušeným ovocím, perníkmi, až neskôr sklenenými ozdobami a horeli na nich voskové sviečky.
Šírenie tradície do sveta
V 18. a 19. storočí sa tradícia vianočného stromčeka rozšírila aj do ďalších štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. Spočiatku zdobenie vianočných stromčekov prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský.
Rozšírenie v Európe a vo svete
- V Rusku ho nazývajú jolka, v nemeckom christkindl, u nás nárečovo krispán, poľažnička, borovka alebo kračúnsky strom.
- Do ďalších štátov Európy sa tradícia vianočného stromčeka dostala na prelome 18. a 19. storočia. A nielen do domácností, ale stavali ho aj na hlavných námestiach.
- O tom, kto prvý postavil a ozdobil vianočný strom na verejnom priestranstve, súperia dve mestá - Tallinn a Riga. V oficiálnych záznamoch stál v Taline na námestí už v roku 1441 a v Rige o 70 rokov neskôr, v roku 1511. Oba sa však svojou výzdobou, ale najmä atmosférou okolo nich značne líšili od neskorších vianočných osláv. Ľudia pri nich tancovali a nakoniec stromy zapálili.
- V poľskom Gdansku sa prvýkrát spomína stromček v roku 1815.
- V Rakúsko-Uhorsku sa vianočný stromček dostal na územie Uhorska v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. V roku 1817 zdobil vianočné domácnosti vo Viedni.
- Z Viedne tradícia pokračovala do Paríža (1837).
- V roku 1848 manžel kráľovnej Viktórie, princ Albert, pôvodom z Nemecka, priniesol tradíciu vianočných stromčekov do Anglicka. V roku 1828 zavítala i do Westminsterského paláca v Londýne. Angličanov stromček uchvátil natoľko, že sa veľmi rýchlo stal obľúbeným, hoci skromným symbolom Vianoc aj v bežných domácnostiach. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku.
- Jeho púť pokračovala do Ameriky, a tam sa v roku 1882 objavili na ňom prvé elektrické žiarovky. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra, ich v Menlo Parku v Kalifornii predviedol Thomas Alva Edison. Autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson.
- Pokiaľ ide o Rusko, tam vianočný stromček začiatkom 20. storočia zakázali, pretože ho považovali za symbol kresťanských sviatkov.
Vianočný stromček na Slovensku
Na Slovensko, kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi, začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. V Bratislave sa objavil v roku 1896 pred mestským divadlom a mal elektrické osvetlenie. Vianoce so stromčekom sa tradujú od začiatku 19. storočia. Najprv sa udomácnil v mestských domácnostiach a až takmer po sto rokoch aj na vidieku. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami.
Tam ho ešte v čase prvej Československej republiky odmietali kňazi a katolícke rodiny, pretože ozdobená vetvička či celý stromček pre nich predstavoval pohanskú symboliku. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Tradičná výzdoba a zvyklosti
Na dedinách prevládali malé stromčeky, ktoré viseli z drevených hrád. Spočiatku na ne dávali domáci slamené ozdoby. Kým neprijali na vidieku stromček, jeho predchodcom boli slamené vence. Počas celých vianočných sviatkov viseli nad stolom ozdobené mašličkami alebo farebným papierom. Slamu využívali aj v tejto forme, pretože jej bolo dostatok na každom gazdovstve. Slamené ozdoby sa na stromčeky dávali i neskôr, no pribudli k nim papierové hviezdičky, drobné červené jabĺčka, sušené ovocie, medovníčky, orechy a v 20. storočí kockový cukor zabalený do zlatého alebo strieborného staniolu.
Staniol mal aj inú funkciu, strihal sa na dlhé, tenké prúžky a značil betlehemskú slamu, na ktorej sa narodil Ježiš Kristus. Vianočný stromček v mestách sa kupoval na trhoch a jeho výška závisela od toho, v akej veľkej miestnosti mal stáť. Buď ho domáci umiestnili doprostred izby, alebo ho postavili na stolček do kúta. Na oboch miestach sa vynímal vyšší ihličnan.
Bohaté šľachtické a meštianske rodiny zdobili stromčeky girlandami a sklenenými guľôčkami, ktoré si mohli kúpiť v obchodoch. Vďaka dostatku financií na stromček vešali aj drobné hračky a dokonca čokoládové ozdoby. A po celom obvode stromčeka sa tiahla reťaz z lesklých farebných korálikov. V mnohých domácnostiach plnili papierové košíčky mandľami obaľovanými v cukre. To bola tradičná vianočná maškrta u tých majetnejších. Aristokracia v Rakúsko-Uhorsku dávala prednosť stromčekom s krátkym ihličím. Ich paláce zdobili jedličky, smreky a araukárie. Boli zvyčajne v salóne a v niekoľkých ďalších miestnostiach, v ktorých sa domáci zdržiavali cez deň.
V sídle cisára Františka Jozefa I. jednu komnatu skrášľovali štyri vysvietené vianočné jedle ozdobené čokoládou, orechmi, pomarančmi, kandizovaným ovocím a postavičkami anjelov. Stáli na stoloch prikrytých sviatočnými obrusmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia.
Evolúcia ozdôb a moderný stromček
Postupom času sa na vianočný stromček dostávali sklenené, drevené, textilné, keramické a drôtené ozdoby. Neskôr sa pridali háčkované i paličkované. Mali tvary baránka, anjela, betlehemskej hviezdy, vtákov a kvetov. Najmä vtáčiky boli častým motívom Vianoc. Ľudia na dedinách verili, že keď budú mať v zime dostatok stravy, v lete nespôsobia žiadnu škodu na úrode. V domácnostiach ich preto v podobe ozdôb kládli zvyčajne vedľa slamených dekorácií. K tradičným okrasám Vianoc patrili hojdacie koníky rôznych veľkostí a materiálov. Najčastejšie boli ručne vyrezávané z dreva, upečené z medovníkového cesta alebo ušité z látky v tradičných vianočných farbách. Nezastupiteľnú úlohu medzi vianočnými symbolmi mala sviečka. Z jej plameňa a dymu sa veštili život i smrť, svetlo sviece ochraňovalo domy pred nebezpečnými silami zvonka, na sviatočnom stole bola spolu s modlitbou útechou v smútku za zosnulými a počas zimného slnovratu jej svetlo predstavovalo slnko.
Sklenené gule a elektrické svetlá
K najobľúbenejším ozdobám Vianoc patrili, a platí to i v súčasnosti, fúkané gule z jemného skla. V roku 1889 si túto novinku dal patentovať Francúz Pierre Dupont. Aj k ich vzniku sa viaže príhoda: prví ich vraj vytvorili fúkači skla v sklárňach v oblasti Durínska. Pre vysokú teplotu sálajúcu z pecí aj počas fúkania veľmi často a v hojnej miere popíjali pivo. V povznesenej nálade na konci zmeny súťažili, kto z nich čo najskôr vyfúkne najväčšiu guľu. Ak im nepraskla, priniesli ju domov ženám ako cennú trofej. Tým sa veľmi páčili, čo podnietilo viacerých fúkačov s obchodným duchom, aby vnútro gulí potreli dusičnanom strieborným. Tie razom získali prepychový vzhľad a na vianočných trhoch bol o ne mimoriadny záujem. Pre ľudí predstavovali talizman, ktorý ich mal chrániť pred zlom. Spočiatku sa vyrábali jednofarebné vianočné gule, ale ľudia si žiadali aj farebné. Výrobcovia im vyhoveli a prizdobili ich ešte rôznymi kresbami alebo ornamentmi. Koncom 19. storočia a začiatkom minulého storočia sa v sklárňach začali tvoriť aj sklenené hviezdičky, srdiečka, snehové vločky, šišky. Okrem týchto okrás sa na stromčekoch objavili anjelské vlasy, jeho vrchol zdobili malý anjel alebo špic.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA a po počiatočnej nedôvere si získalo veľkú obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
Umelé stromčeky a darčeky
Ani umelý stromček nie je novinkou nášho veku. Prvé sa objavili na začiatku 20. storočia a hneď sa stali veľmi populárne. Na trh s nimi prišli firmy, ktoré vyrábali štetce a kefy. Ihličie na umelých stromčekoch bolo z prasacích štetín. Tie farbili nazeleno, ale nebránili sa ani ďalším farebným inováciám. Stojan, do ktorého sa stromček upevňuje, má svoj pôvod v Taliansku. Vianočné stromčeky stáli v jasličkách pod holým nebom a aby jedličky či iné ihličnany mohli byť ich súčasťou, umiestnili ich ľudia do kovových stojanov.
Darčeky sa pod stromček začali dávať až na začiatku 20. storočia. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v domácnostiach do 6. januára. Dnes je vysvietený stromček akousi stálicou v našich domácnostiach.