Vianočný stromček je jeden z najvýraznejších symbolov Vianoc, ktorý sa neodmysliteľne spája so sviatočnou atmosférou a radosťou. Historicky je známy pod rôznymi názvami, napríklad vianočný strom, pre ruské prostredie jolka, nárečovo jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, a na severných Kysuciach aj polažnička či vianočná jedlička. Tento ozdobený strom sa zdobí tradične na Štedrý deň a predstavuje novodobú formu prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky.
Pôvod a rozšírenie tradície vianočného stromčeka
Tradícia ozdobovania stromčekov má svoje korene v nemeckých mestách. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Najstaršia zmienka o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti pochádza z brémskej kroniky z roku 1570.
Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov, pričom sa najprv ujali v mestách a neskôr na vidieku. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský, čo bolo čiastočne založené na pravde, keďže germánske kmene vraj kedysi týmto spôsobom uctievali boha Wotana pri zimnom slnovrate.
Vianočný stromček na Slovensku
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a zvyk sa rozšíril do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) prenikali do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska.
Do roľníckej kultúry prenikali od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. V roľníckej kultúre, v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti, mal vianočný stromček prosperitnú a ochrannú funkciu. Napríklad sa zapichoval do hnoja, ihličie sa ukladalo do siatin alebo podkladalo pod sliepky. Do polovice 20. storočia sa v tradícii na východnom Slovensku zachovali aj staršie obradové predmety, ako napríklad posledný snop alebo slamený stromček.
V časoch prvej Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané, najmä na strednom a východnom Slovensku, niektorými kňazmi a rodinami. Postupnú estetizáciu charakterizujú zmeny v umiestnení (pripevnený na hrade nad stolom, neskôr upevnený v podstavci), veľkosti a výzdobe stromčeka.
Evolúcia zdobenia a vianočných darčekov
Pôvodné vianočné stromčeky mali skromné zdobenie. Najprv sa nezdobil sviečkami, neskôr ich zdobili iba sviečky, papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Začiatkom 20. storočia sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny, pričom aj túto tradíciu priniesli protestanti.
Trendy vo vianočných ozdobách sa postupom času menili. V roku 1882 bolo v USA predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu a zostalo základom výzdoby dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, fúkaných z jemného skla. Vianočné gule boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Mnohí si dodnes uchovávajú vianočné ozdoby po rodičoch alebo prarodičoch, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie a vešajú sa na stromček s láskou a spomienkami.
Vianočné ozdoby sa vo všeobecnosti líšia v závislosti od preferencií, módy a dostupných finančných prostriedkov. Stromčeky sa zdobia guľami, svetielkami, ručne vyrobenými ozdobami, drevenými prvkami, reťazami a medovníkmi. Dôležité je zapojiť celú rodinu, najmä tých najmenších, do príprav na sviatky, pretože spoločne strávený čas je to najdôležitejšie.
Kedy zdobiť a kedy odzdobovať vianočný stromček
Na Slovensku, v Česku a Poľsku má tradícia zdobenia vianočného stromčeka konkrétny dátum, ktorý má hlboký symbolický význam. Stredoeurópskou tradíciou je zdobenie vianočných stromčekov deň pred Štedrým dňom alebo ráno v tento najkrajší deň roka. Za socializmu sa stromček zdobil 24. decembra, aby sa deti zamestnali niečím zmysluplným a nehľadali po zásuvkách ukryté darčeky. Iná tradícia hovorí, že vianočný stromček by sa mal zdobiť prvú adventnú nedeľu.
V súčasnosti sa pod vplyvom uponáhľaného životného štýlu a hollywoodskych filmov začína tento zvyk meniť a v mnohých domácnostiach sa stromček zdobí skôr. Najdôležitejšie je však ozdobiť stromček spolu s blízkymi a venovať tejto činnosti dostatok času, aby všetko prebiehalo v príjemnej rodinnej atmosfére.
Tradične sa vianočný stromček odzdobuje 6. januára, teda na Troch kráľov. V obciach, kde chodil farár po kolede na Tri krále, mohli deti oberať sladkosti až z posväteného stromčeka. Akonáhle začnú konáre smerovať k zemi a ihličie opadávať, je to znamenie, že je pravý čas na odzdobenie.
Zdobenie Vianočného stromčeka na sídlisku Západ 1
Výber a starostlivosť o živý vianočný stromček
Výber vianočného stromčeka je malý rituál, ktorý k sviatkom jednoducho patrí. Mnohí ľudia riešia každoročne otázku, či si zaobstarať živý alebo umelý vianočný stromček. Na Slovensku sa tradične zdobia ihličnaté stromčeky, dlhé roky to boli borovica a smrek, neskôr aj jedľa. Módnymi sa v ostatných rokoch stali Normanská a Kaukazská jedľa.
Typy živých vianočných stromčekov
- Smrek obyčajný: Je klasika s nádhernou vôňou detstva a zväčša má najlepšiu cenu, no aj rýchlejšie opadáva.
- Normandská jedľa: Oveľa trvácnejšia, má luxusný vzhľad a husté vetvy.
- Borovica lesná: Skvelá voľba s dlhým ihličím, výraznou vôňou a dlho vydrží čerstvá. Má originálny a menej tradičný vzhľad.
- Smrek pichľavý: Pre dychberúci stromček s nádherným modrasto-strieborným odtieňom, ktorý okamžite nastolí sviatočnú atmosféru.
Ako vybrať a starať sa o živý stromček
Pred odchodom do predajne si určite zmerajte výšku aj šírku miesta, kde bude stromček stáť. Čerstvosť je základ, ak chcete, aby stromček vydržal zelený a krásny až do Troch kráľov. Overíte si ju za pár sekúnd: ohmatajte si niekoľko vetvičiek, aby ste zistili, či sú pružné. Dôležitú úlohu hrá aj ihličie - keď prejdete rukou po vetvičke, nemalo by vám ostávať v ruke. Skontrolujte si aj rez kmeňa: ak má svetlú farbu a je jemne vlhký, je naozaj čerstvý.
Ak uprednostňujete živý stromček, je dobré ho kúpiť čo najneskôr. Ak máte balkón alebo možnosť mať stromček vonku, môžete ho kúpiť napríklad tri týždne pred Vianocami a skladovať v chlade. Keď si stromček kupujete, nechajte si odrezať kmeň a zabaliť ho do sieťovaného obalu, vďaka ktorému si udrží tvar a vydrží čo najdlhšie.
Pre "živý" stromček platí, že čím vyššia bude teplota v miestnosti, tým kratšie vydrží. Stromček, ktorý je zaťažený, potrebuje stálu vlhkosť. Do stojana nalejte dostatok vody a nezabudnite ju každý deň dolievať. Nie je na škodu aj vetvičky stromčeka postriekať vodou pomocou rozprašovača. Odporúča sa ho umiestniť k oknu a čas od času ho otvoriť, a vyhnúť sa umiestneniu blízko radiátorov alebo krbov, ktoré ho rýchlo vysušia.
Rodiny, ktoré myslia ekologicky, často investujú do umelých stromčekov, ktoré vydržia roky a po Troch kráľoch putujú do pivnice. Inou možnosťou sú živé stromčeky v črepníku, ktoré majú atmosféru Vianoc a môžu sa použiť viackrát. Ak sa rozhodnete pre črepníkový stromček, nezabudnite, že nesmie byť v interiéri dlhšie ako desať dní. Na izbovú teplotu ho musíte postupne privykať a potom zas postupne odvykať.
Vianočný stromček vo svete - regionálne tradície
Kanada
Nemeckí osadníci migrovali do Kanady zo Spojených štátov v 18. storočí a priniesli so sebou mnohé vianočné zvyky, vrátane vianočných stromčekov. Keď nemecký manžel kráľovnej Viktórie, princ Albert, v roku 1848 postavil vianočný stromček na zámku Windsor, stala sa táto tradícia populárnou v celom Anglicku, Spojených štátoch a Kanade.
Veľká Británia
Smrek obyčajný je tradičný druh, ktorý sa v Británii používa na zdobenie domov. Bol pôvodným druhom na Britských ostrovoch pred poslednou dobou ľadovou a bol tam znova zavlečený pred rokom 1500.
Írsko
Vianočné stromčeky sa kupujú kedykoľvek v decembri a zdobia sa farebnými svetielkami, pozlátkami a guličkami. Niektorí ľudia uprednostňujú anjela na vrchole stromu, iní hviezdu. Okrem stromčeka je dom zdobený sviečkami a na dverách sú zavesené vence a imelo.
Švédsko
Väčšina ľudí kupuje vianočné stromčeky dlho pred Štedrým večerom, no nie je bežné, že stromček zoberú do domu a ozdobia ho len pár dní pred Vianocami. Vždyzelené stromy sú zdobené hviezdami, slnečnými lúčmi a snehovými vločkami vyrobenými zo slamy.
Nórsko
V Nórsku je v súčasnosti tradíciou, že ľudia chodia po vianočné stromčeky priamo do lesa. Vianočný stromček bol do Nórska dovezený z Nemecka až v druhej polovici 19. storočia. Na Štedrý večer nasleduje zdobenie stromčeka, ktoré zvyčajne robia rodičia za zatvorenými dverami, zatiaľ čo deti s napätím čakajú vonku. Potom nasleduje nórsky rituál známy ako "obkľúčenie vianočného stromčeka", kde sa všetci spoja rukami, aby vytvorili kruh okolo stromčeka, chodia okolo neho a spievajú koledy. Následne sa rozdávajú darčeky.
Ukrajina
Vianoce, ktoré katolíci slávia 25. decembra a pravoslávni kresťania 7. januára, sú najobľúbenejším sviatkom na Ukrajine. Počas vianočného obdobia, ku ktorému patrí aj Nový rok, ľudia zdobia jedle a organizujú večierky.