Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete. Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Vianočný stromček má za sebou dlhú históriu, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc.
Pôvod a prvé zmienky
Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Spočiatku bol považovaný za súčasť pohanských zvykov a kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia. História vianočných stromčekov siaha až k symbolickému použitiu vždy zelených rastlín v starovekom Egypte a Ríme.
Germánske kmene a zimný slnovrat
Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc. Zima bola vždy tým najobávanejším obdobím. Chladné počasie, nedostatok jedla a svetla dokázali našich predkov občas poriadne vyľakať. Verili ale, že stromy, ktoré ostávali zelené počas celého roka, sú prísľubom skorého návratu slnka a života.
Nemecko - kolíska vianočného stromčeka
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí ako motiváciu pre deti za dodržiavanie pôstu. Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest.
Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku.
Legenda o Martinovi Lutherovi
Dopátrať sa k prvému vianočnému stromčeku znamená ísť hlboko do histórie. Niektoré zdroje uvádzajú ako prvého človeka, ktorý ozdobil vianočný stromček Martina Luthera Kinga. Pravdepodobne legenda hovorí o tom ako sa protestantský reformátor prechádzal v noci po lese, keď sa pripravoval na kázeň a videl v korunách borovice svetlo hviezd. Okamžite sa ponáhľal domov, aby replikoval krásu, ktorú videl. Vo svojej snahe nachystal doma zelený stromček, ktorý ozdobil voskovými sviečkami. Bude to pravdepodobne len legenda, pretože ozdoba domácností zeleňou siaha ešte do čias obdobia Rímskej ríše.
Rozšírenie tradície do Európy a sveta
V 18. storočí preskočil hranice Nemecka a rozšíril sa do celého sveta vrátane Slovenska. V roku 1848 manžel kráľovnej Viktórie priniesol tradíciu vianočných stromčekov do Anglicka zo svojho rodného Nemecka. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku. V Anglicku mala v 19. storočí táto tradícia veľký vplyv. V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku. Tradícia sa však neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí. V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa objavila v roku 1832 v Pensylvánii.
Prečo máme vianočné stromčeky? | KOLOSÁLNE OTÁZKY
Vianočný stromček na Slovensku
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Zvyk sa podľa etnologičky Viery Feglovej postupne udomácnil vo vidieckom prostredí v období od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia.
Pôvodné umiestnenie stromčeka
Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi. Naši predkovia ho vešali, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal. Miestnosť, v ktorej bol stromček umiestnený, bola tou hlavnou, a teda bola zároveň kuchyňou, jedálňou aj obývačkou.
Vývoj vianočných ozdôb a osvetlenia
Pôvodné ozdoby
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky.
Stromčeky pôvodne neboli ozdobované vôbec, ale postupne sa začali ozdobovať ozdobami zo slamy, pretože tú mali ľudia po ruke. V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. Buď to boli živé jabĺčka, orechy, alebo potom sa ako sladkosť vo veľkej miere používalo sušené ovocie, ako jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky. Pôvodne šlo o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len symbolickou ozdobou. Do polovice 19. storočia sa ozdoby na vianočnom stromčeku postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšími.
Elektrické osvetlenie
S spolu so stromčekom a vianočným symbolom sa začala rozmáhať vianočná výzdoba a samozrejme vianočné svetlá. Nemeckí luteráni si zasluhujú vďaku za počiatok tradície osvetlenia vianočného stromčeka. To sa datuje niekedy do polovice 18. storočia. Na vianočné obdobie ľudia okrem klasického zdobenia pridali zdobenie stromčeka sviečkami, ktoré sa prichytávali na vetvičky roztopeným voskom alebo kúskom drôtu.
V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Iba dva dni pred Štedrým dňom 22. decembra 1882 ho predviedol vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Spolu so sviečkami na stromčekoch dávali európski kresťania do okna svojho domu sviečku, čím označili svoj „kresťanský“ dom a ostatní kresťania vedeli, že sú vítaní pri spoločnom oslavovaní ducha Vianoc.
Na Vianoce v roku 1879 predstavil Thomas Edison prvé verejné vianočné osvetlenie, ktoré umiestnil vonku pred svojím laboratóriom. Stal sa tak oficiálne prvým človekom, ktorý spravil vianočnú výzdobu mimo vianočného stromčeka. Ľudia mohli túto výzdobu vidieť každú noc. Už o 2 roky neskôr vynálezca Edward Johnson, ktorý pracoval u pána Edisona, vytvoril a začal sériovo vyrábať vianočné reťaze. Pozostávali z 80 malých elektrických žiaroviek, z modrej, bielej a červenej žiarovky. Mohli si ich však dovoliť len bohatí ľudia, pretože cena sa pohybovala na úrovni 300 dolárov, čo dnes predstavuje približne 8500 eur. Z tohto dôvodu si ľudia naďalej ozdobovali stromček obyčajnými sviečkami, aj napriek nebezpečenstvu s tým spojeným, pretože elektrické osvetlenie bolo príliš drahé. Sviečky sa zapaľovali len na pár minút, čo je pre dnešné Vianoce len ťažko predstaviteľné. Ľudia mali pri vianočnom stromčeku vedro s vodou alebo pieskom pre prípad požiaru.
Nasledujúce roky sa rôzne spoločnosti predbiehali v súťaži, kto dokáže prispôsobiť a predávať vianočné osvetlenie aj pre obyčajných ľudí. Spoločnosť GE (General Electric) prišla s prvým káblovým setom s podrobnými inštrukciami na zapojenie a výmenu žiarovky. Rok 1920 priniesol prevratné použitie termostatových technológií vo vianočnom osvetlení - blikanie. V žiarovke bol umiestnený malý železný pásik, ktorý, keď sa nahrial, sa ohol a tým sa prerušil elektrický obvod a žiarovka zhasla. Keď sa pásik ochladil, vystrel sa a znova rozsvietil žiarovku.
Vianočné gule
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupon (alebo Pierre du Pont) dal patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy.
Umelé vianočné stromčeky
S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky sa ponúkajú v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.
Umelé vs. živé stromčeky a ekológia
S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
Zaujímavosti o živých vianočných stromčekoch
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Vianočné darčeky
Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Prvé darčeky sa pritom začali dávať pod stromček až začiatkom 20. storočia. Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny.
Vianočné trhy
Tradícia vianočných trhov siaha až ku koncu 13. storočia. V mnohých mestách sa okolo vianočného stromčeka organizujú vianočné trhy. Ich história podľa etnologičky siaha do stredovekej Viedne, kde sa konali už na konci 13. storočia. Vianočné trhy sa postupne rozšírili z nemeckých oblastí do celej Európy, ba i do sveta.
Slovenské vianočné zvyky a tradície
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
Ďalšie obradové predmety
Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. stor. zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne. V podhorských oblastiach gazdovia priniesli z hory vetvičky z ihličnatých stromov a pozapichovali ich nad všetky dvere na gazdovstve. Na severnom a východnom Slovensku ľudia vešali nad stôl zo slamy upletenú „kvočku“ alebo „venček“ s visiacimi klasmi obilia. Slamená ozdoba symbolizovala pokračovanie dobrej úrody. Z toho istého dôvodu sa v niektorých oblastiach dával do kúta izby nevymlátený snop obilia. Táto obyčaj sa zachovala na východnom Slovensku do polovice 20. storočia.
Štedrovečerný stôl
Prestretý vianočný stôl. Veľkú pozornosť gazda a gazdiná venovali úprave stola. Stôl predstavoval v rodinných obradoch dôležitú funkciu. Pod vianočný stôl dal gazda železné nástroje, aby boli členovia rodiny zdraví a v práci sa im darilo. Okolo nôh stola sa obtáčala reťaz, aby bola rodina súdržná. Navrch sa dával biely ľanový obrus. Rozšíreným zvykom bolo umiestnenie vyklíčeného jačmeňa v miske na stôl. Na stole nesmel chýbať chlieb. K sviatočnému stolu museli ísť všetci umytí a v čistom oblečení.
Súčasné vianočné dekorácie
Vianočná výzdoba má aj v súčasnosti svoje špecifiká. Okrem tradičných foriem - čerstvá zeleň v podobe ihličia či imela - sú stále obľúbenejšie svietiace dekorácie a používanie ozdôb z rôznorodých prírodných aj umelých materiálov. Mestské a obecné samosprávy zabezpečujú svetelnú výzdobu v obciach. V slovenských mestách sa centrálne verejné vianočné stromčeky stavali už od začiatku 20. storočia.