Vianočný stromček je dnes neodmysliteľnou súčasťou sviatkov, symbolizujúcim život, prosperitu a slávnostnú atmosféru. Jeho história siaha hlboko do minulosti, spájajúc pohanské zvyky s kresťanskými tradíciami. Spolu so stromčekom sa postupne vyvinula aj tradícia jeho osvetlenia, kde horiace sviečky zohrávali kľúčovú úlohu.
Počiatky a legendy
Jedna z prvých oficiálnych zmienok o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z nemeckého mesta Brémy. Išlo o jedľu ozdobenú datľami, sladkosťami a papierovými kvetinami. Stála v cechovej budove, kam boli pozvané rodiny miestnych cechových majstrov.
Príbeh vianočného stromčeka siaha oveľa ďalej do minulosti, než do čias, kedy sa začal zdobiť. Pôvodom bol pohanský zvyk, pri ktorom sa počas slnovratu vešali jedľové vetvy alebo iné zelené rastliny pred dvere domu. Zelené rastliny, teda aj jedľa, symbolizovali plodnosť a životnú silu. Počas zimného slnovratu mali jedľové vetvy navyše odháňať zlých duchov.
Legendy o pôvode osvetleného stromčeka
O protestanskom pôvode ozdobeného, v tomto prípade osvetleného stromčeka, rozpráva aj legenda súvisiaca s nemeckým cirkevným reformátorom Martinom Lutherom. Ten podľa príbehu údajne ako prvý dal na stromček zapálené sviečky, ktorých svetlo malo symbolizovať narodenie Ježiša Krista. Táto legenda sa datuje niekedy do polovice 18. storočia, kedy nemeckí luteráni vďačia za počiatok tradície osvetlenia vianočného stromčeka.
Vysvetlenie toho, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, ponúkajú viaceré legendy či príbehy siahajúce do ranného kresťanského obdobia, keď si nová viera hľadala svoje miesto medzi pohanmi. V tejto súvislosti koluje napríklad legenda o "vianočnom" stromčeku z roku 573, o ktorý sa zaslúžil írsky mních svätý Kolumbán. Ten sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne a pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal dav poslucháčov.
Jedna z legiend sa viaže aj so svätým Bonifácom, ktorý vyťal posvätný dub boha Thora pred náčelníkmi germánskych kmeňov. Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo.
Ďalšie vysvetlenie ponúka príbeh súvisiaci s Keltmi. Starí keltskí kňazi, druidi, totiž verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch či v ich kôre. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého muža. Na udalosti sa zúčastnil aj legendárny kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.
Šírenie tradície
Tradícia ozdobených vianočných stromčekov sa začala masovejšie šíriť v priebehu 17. storočia. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, na vidieku sa udomácňoval koncom 18. storočia. Do súkromných domov začal vianočný stromček prenikať približne v polovici 17. storočia, ako prví ho mali vysokí štátni úradníci a mešťania. V 18. storočí sa zvyk rozšíril najmä vďaka panovníckym rodom stredoeurópskej šľachty, ktorí si ho prisvojili. V aristokratických domácnostiach, ktoré rady nasledovali príklad panovníckych a kniežacích dvorov, sa udomácnil okolo 2. štvrtiny 19. storočia.
Na územie dnešného Slovenska sa zvyk ozdobeného vianočného stromčeka dostal v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa rozvíjal v mestách, neskôr začal prenikať aj na slovenský vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období.
V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach. V Bratislave napríklad v roku 1896 na dnešnom Hviezdoslavovom námestí postavili strom, ktorý mal aj elektrické osvetlenie.
V Spojenom kráľovstve mala v 19. storočí na popularizáciu vianočného stromčeka veľký vplyv britská kráľovná Viktória a princ Albert, ktorý pochádzal z Nemecka, a práve on dal v roku 1846 postaviť vyzdobený strom v kráľovskej rezidencii vo Windsore.
Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa v Spojených štátoch amerických (USA) objavila v roku 1832 v Pensylvánii. Harvardský profesor s nemeckými koreňmi si v roku 1832 postavil vianočný stromček vo svojej obývačke a preniesol tak tento zvyk do Severnej Ameriky.
Cirkev sa dlho bránila tomuto „nekresťanskému“ zvyku. Až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch. V roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.
Ozdoby a dekorácie
Spočiatku stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhrade. Zdobil sa aj perníkmi, domácim pečivom, sušeným ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z kukuričného šúpolia.
V meštianskom prostredí bol stromček hlavným atribútom vianočných sviatkov. Centrálny stromček, prípadne viacero menších, umiestňovali v salónoch alebo reprezentačných miestnostiach. Veľkosť, počet, ako aj spôsob ich výzdoby ovplyvňoval najmä spoločenský status rodiny. Výzdoba stromčekov bola rôznorodá: horiace sviečky, ozdoby v tvare kvetov alebo hviezd, reťaze zhotovené z pásikov farebného papiera, slamy alebo lesklých korálikov, trvanlivé pečivo (najmä medovníčky), jablká, orechy alebo sušené ovocie. Stromček ozdobovali spravidla 24. decembra.
V polovici 19. storočia sa začali vyrábať ručne fúkané sklenené gule ako dekorácia na stromček. V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr s najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa predávali sklenené hviezdičky, srdiečka či snehové vločky. Obľúbené boli aj duté čokoládové figúrky a plnené vianočné bonbóny na ozdobu stromčeka.
Obyčajní občania používali ovocie alebo orechy či vlastnoručne upečené sušienky. To sa zmenilo, keď sa vianočné gule počas industrializácie začali vyrábať hromadne a zrazu boli dostupné pre všetkých.
V Záhorskom múzeu v Skalici možno zbierkové predmety súvisiace s vianočným stromčekom rozdeliť vzhľadom na ich funkciu na estetické (dekoračné) a praktické. K prvej skupine patrí kolekcia pestrofarebných vianočných ozdôb z fúkaného skla, používaných v Skalici s rôznymi motívmi: vianočné gule, postava Mikuláša, anjel, srdiečko, topánočka a iné. Súčasťou výzdoby bývali aj ozdobné kovové štipce na vianočné sviečky.
Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky ponúkame v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.
Elektrické osvetlenie a sviečky
Vianočný stromček sa spomína už v knihe „Utrpenie mladého Werthera“ od Goetheho z roku 1774. Strom sa začal zdobiť sviečkami.
Pri vianočnom stromčeku ľudia mali vedro s vodou alebo pieskom pre prípad požiaru, keďže sviečky sa zapaľovali len na pár minút.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA, kde ho iba dva dni pred Štedrým dňom predviedol vynálezca Thomas A. Edison, autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Vynálezca žiarovky, Edison, reťaz zo žiaroviek zavesil v exteriéri svojho laboratória, a obdivovať ju tak mohli aj pasažieri blízkej železnice. Edward H. Johnson túto reťaz, ktorú tvorilo 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby sa ovinul okolo vianočného stromčeka, ktorý sa dokonca otáčal, 22. decembra 1882. Ozdoby na stromček však boli stále drahé a zostali vyhradené pre vyššie vrstvy.
V roku 1896 v Bratislave na dnešnom Hviezdoslavovom námestí postavili strom, ktorý mal aj elektrické osvetlenie. Prvé verejné elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa však objavilo pred 142 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson.
V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
Spoločnosť GE (General Electric) prišla s prvým káblovým setom s podrobnými inštrukciami na zapojenie a výmenu žiarovky. Rok 1920 priniesol prevratné použitie termostatových technológií vo vianočnom osvetlení - blikanie.
Národný vianočný strom pred Bielym domom vo Washingtone sa rozsvecuje každoročne od roku 1923. Až do roku 1903, keď spoločnosť General Electric začala ponúkať vopred zostavené súpravy vianočných svetiel, boli elektrické svetielka napojené na šnúru vyhradené pre elektronicky zdatných alebo bohatých. Ak ich totiž chcel mať na vianočnom stromčeku človek, ktorý sa v elektrine nevyznal, musel zavolať elektrikára. Vianočné svetelné reťaze, ako ich poznáme, začala predávať osvetľovacia spoločnosť rodiny Sadaccov v roku 1917 na podnet Alberta Sadacca. Albert bol v tom čase tínedžer. Zasiahla ho novinová správa o požiari, ktorý spôsobili horiace sviečky na vianočnom stromčeku. Presvedčil rodinu, aby investovali do výroby nového produktu. Neskôr s bratmi založil spoločnosť, ktorá sa venovala výlučne výrobe elektrických vianočných svetiel.
Ich popularitu pozdvihol aj Calvin Coolidge, 33. prezident USA. Bol to prvý prezident USA, ktorý na Štedrý deň roku 1923 rozsvietil na vianočnom strome pred Bielym domom 2 500 bielych, červených a zelených elektrických svetiel.
V Poľsku má pálenie sviečok počas Vianoc dlhú tradíciu. Na štedrovečerný stôl sa kladie štedrovečerná sviečka, najčastejšie zdobená krásnymi vzormi. Je symbolom nádeje, čakania na narodenie Ježiša Krista a radosti. V Taliansku, rovnako ako v Poľsku, má horiace sviečky hlboký náboženský význam. Vo francúzskej tradícii je bežné aj pálenie sviečok počas Vianoc. Tradícia pálenia sviečok počas Vianoc v Nemecku siaha až do stredoveku. V Španielsku je bežné aj pálenie sviečok na Vianoce. Všade tam, kde ľudia oslavujú Vianoce, zohráva dôležitú úlohu tradícia pálenia sviečok. Nielenže osvetľujú tmavé zimné dni, ale symbolizujú aj nádej, vieru a radosť z narodenia Spasiteľa.
Dejiny Ľudstva/Sviatky 09: Vianočný stromček
Moderné trendy a symbolika
Vianočný stromček v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. januára.
Z Nemecka pochádzajú aj prvé umelé vianočné stromčeky. Začali sa vyrábať v 80. rokoch 19. storočia. Ako materiál sa vtedy používalo husacie perie natreté zelenou farbou. V 30. rokoch minulého storočia sa v USA začali na výrobu neživých vianočných stromčekov používať štetiny, ktoré sa používali aj pri výrobe kief. Hliník a plast sa začali využívať na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia.
Živý vianočný stromček si môžete prenajať. Stromček ako jeden zo symbolov Vianoc patrí k typickým dekoráciám interiérov počas týchto sviatkov. Zeleň vianočného stromčeka sa stala novodobou formou symbolu života a prosperity.
Tieto Vianoce opäť stavte na klasiku. Stromček sa často zdobí červenou, zelenou a zlatou farbou. Sú to farby, ktoré v obývačke vykúzlia vianočnú náladu. Červená a zlatá symbolizujú teplo a harmóniu. Pri zelenej farbe je potrebná opatrnosť, keďže gule v tomto odtieni nemusia príliš vyniknúť od samotného vianočného stromčeka.
Od prílišného množstva ozdôb na stromčeku sa v každom prípade odporúča upustiť. Preplnené stromčeky pôsobia neusporiadane a pohlcujú svetlo zo svetielok. Ak chcete náladové osvetlenie, svetelné reťaze nezavesíte len na konce vetiev, ale ich omotáte ďalej vo vnútri okolo kmeňa, čím vznikne mäkké, slávnostné svetlo.
Vianočné sviatky sú plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť. Stromček, jeden z najznámejších symbolov Vianoc, má svoje korene hlboko v dávnych zvykoch. Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu.