Vianočný stromček predstavuje neodmysliteľnú súčasť vianočného obdobia, pričom je považovaný za novodobú formu prastarého všeľudského symbolu života, prosperity a zelene. Tento ozdobený stromček je celosvetovo uznávaným symbolom Vianoc.
Historický vývoj a pôvod tradície
Tradícia ozdobovania stromčekov má svoje korene v nemeckých mestách. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromček v interiéri pochádza z brémskej kroniky z roku 1570. Zaujímavosťou je, že stromček sa spočiatku nezdobil sviečkami. Pôvodne sa takéto stromy nachádzali predovšetkým v cechových a remeselníckych domoch, pričom do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia.
V 18. a 19. storočí sa zvyk rozšíril aj do ďalších štátov, pričom najprv sa udomácnil v mestách a až neskôr na vidieku. Prijatie tejto tradície nebolo rovnomerné - spočiatku ju viac preferovali protestanti, zatiaľ čo katolícka cirkev ju dlho považovala za pohanskú. Toto tvrdenie malo čiastočný základ v pravde, keďže germánske kmene mali kedysi vo zvyku počas zimného slnovratu uctievať boha Wotana práve prostredníctvom zelene.
Šírenie tradície na Slovensku
Na Slovensku vianočný stromček nadviazal na starší zvyk ozdobovania príbytkov zelenými vetvičkami a prútmi. Do nášho prostredia sa zvyk šíril od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. Do vidieckej kultúry prenikal postupne v období od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, pričom na severovýchod územia dorazila táto tradícia neskôr.
Do polovice 20. storočia sa v ľudovej tradícii, najmä na východnom Slovensku, zachovali aj staršie obradové predmety, ako boli posledný snop či slamený stromček. Pre vianočný stromček existuje na území Slovenska množstvo regionálnych názvov, napríklad: jezuľan, polazník, kriskindl, podľažnik, krispán, májik, kračúnski strom, drevo, borovka či polažnička.
Význam a darčeky
V roľníckej kultúre sa vianočnému stromčeku v zmysle štedrovečernej obradovosti pripisovala prosperitná a ochranná funkcia. Vetvičky sa zapichovali do hnoja, ukladali sa do siatin alebo podkladali pod sliepky. V mestskom prostredí dominovala najmä estetická funkcia.
Postupnú estetizáciu charakterizovali zmeny v umiestnení - stromček bol najprv pripevnený na hrade nad stolom, neskôr upevňovaný v podstavci. V prvej tretine 20. storočia sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. V obciach, kde chodil farár po kolede na Tri krále, mohli deti oberať sladkosti až z posväteného stromčeka. Stromček sa v domácnostiach spravidla ponecháva do sviatku Troch kráľov.
Výber a starostlivosť o umelý vianočný stromček
V súčasnosti sa mnohí rozhodujú pre kúpu umelého vianočného stromčeka, ktorý je praktickou alternatívou k živému. Pri výbere kvalitného stromčeka je vhodné zamerať sa na tieto aspekty:
| Typ stromčeka | Charakteristika |
|---|---|
| 3D stromčeky | Kombinácia PE vetvičiek po obvode a PVC vnútra pre maximálnu hustotu. |
| Zasnežené modely | Vhodné do moderných, presvetlených interiérov. |
Najmodernejšie technológie zabezpečujú, že z kvalitných stromčekov neopadáva ihličie, vetvičky ani umelý sneh. Pri kúpe je nutné vopred zmerať priestor, kde bude stromček umiestnený, aby zodpovedal nielen výške, ale aj šírke miestnosti. Po vianočných sviatkoch je ideálne stromček skladovať v rozloženom stave, prekrytý tmavým igelitom v suchej a nepoužívanej miestnosti.