Vianočný stromček je jedným z najvýraznejších symbolov Vianoc. Jeho zdobenie spája rodiny, vytvára atmosféru tepla a radosti a pripomína nám tradície, ktoré pretrvávajú stáročia. Hoci si dnes Vianoce bez tohto symbolu nevieme predstaviť, jeho cesta do našich obývačiek bola dlhá a zaujímavá.
História a pôvod vianočného stromčeka
Ozdobený stromček nebol od počiatku spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Germánske kmene vraj kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana.
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Kronika mesta Brémy opisuje jedľu vyzdobenú ďatľami, sladkosťami a papierovými ozdobami, ktorú postavili v cechovej budove pre deti remeselníckych majstrov. Prvý človek, ktorý ozdobil stromček svetlami, bol pravdepodobne Martin Luther, ktorého uchvátilo, ako presvitajú hviezdy pomedzi konáre.
Cesta na Slovensko
Na územie dnešného Slovenska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Najprv prenikol do šľachtického prostredia a bohatších mestských domov, odkiaľ sa postupne šíril do ostatných vrstiev spoločnosti. Do roľníckej kultúry prenikli vianočné stromčeky až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. Na strednom a východnom Slovensku boli v čase 1. Československej republiky niektorými kňazmi a rodinami stále odmietané.
Tradičné vianočné zvyky
Pred príchodom stromčekov bol hlavným symbolom Vianoc Betlehem, ktorý prirodzene ostal aj naďalej. V niektorých oblastiach Slovenska sa stromček nazýval aj „jezuleň“ a jeho úlohou bolo zabezpečiť prosperitu do budúceho roka. Na severnom a východnom Slovensku sa umiestňoval v rohu izby na hradu (brvno) nad stolom. Vešali sa na neho ozdoby zhotovené zo slamy, ktorým sa hovorilo Muší raj, kvočka, pavúk alebo polaznik.
Samotné zdobenie stromčeka bolo v minulosti rodinnou udalosťou. Stromček zdobili rodičia s deťmi, neskôr deti samé, až na Štedrý deň popoludní. Ozdobovalo sa tým, čo bolo doma: slamou, papierom, sušeným ovocím či orechmi. Až neskôr ich nahradili takzvané salónky.
Živý verzus umelý stromček: Čo si vybrať?
Každoročne mnohí riešia otázku, či si zaobstarať živý alebo umelý stromček. Oba druhy majú svoje špecifiká.
| Typ stromčeka | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Živý | Nenahraditeľná vôňa lesa, ekologická stopa pri pestovaní | Kratšia životnosť, opadávanie ihličia, nutnosť každoročnej kúpy |
| Umelý | Dlhá životnosť (7-10 rokov), žiadne opadávanie, praktickosť | Zaťaženie životného prostredia pri výrobe, vyššia uhlíková stopa pri transporte |
Starostlivosť o živý stromček
Ak ste sa rozhodli pre živý stromček, vyberajte čo najzdravší kus s hustým zeleným ihličím. Aby vám vydržal čo najdlhšie:
- Odrežte časť kmeňa: Odstráňte aspoň 3 cm, aby sa otvorilo lyko a stromček mohol prijímať vodu.
- Umiestnenie: Nedávajte stromček k zdrojom tepla.
- Pravidelná zálievka: V stojisku musí byť voda neustále; prvé dva dni stromček vypije najviac.
História umelých stromčekov
História umelých vianočných stromčekov siaha do 30. rokov 19. storočia do Nemecka, kde vznikli prvé kusy z husacích pierok. S technologickým pokrokom prišli hliníkové stromčeky v 50. rokoch a neskôr realistickejšie modely z PVC. Podľa štúdií sa uhlíková stopa umelého stromčeka vyrovná tej živému po približne štyroch až piatich rokoch používania.