Vianočný stromček je obľúbený po celom svete a počas Vianoc sa nachádza takmer v každej domácnosti. Zelené vetvičky vianočného stromčeka mali v minulosti neraz obetný i magický význam.
Pôvod a symbolika zeleného stromčeka
Ihličnatý strom si za symbol Vianoc ľudia nezvolili náhodne. Zelená farba pre našich predkov predstavovala život - ihličnany si túto sviežu farbu zachovávali aj v zime, keď z listnatých stromov zostali len holé konáre.
Zvyk vyzdobiť si príbytky halúzkami s ihličím pochádza z pohanských čias. V predkresťanskom období Slovania slávili zimný slnovrat, teda kult slnka. Predstavoval pre nich život, teplo a radosť. Prinášali mu medovinu a medovníky ako obetné dary a príbytky si zdobili vetvičkami z ihličnanov, šiškami a sviečkami. Tieto mali chrániť pred zlými duchmi a chorobami.
Aj v Rímskej ríši si chrámy a kostoly v čase saturnálií zdobili jedličkami. Saturnálie sa usporadúvali na počesť boha Saturna, začínali sa 21. decembra a trvali 10 dní. Počas týchto sviatkov Rimania nepracovali, ľud sa veselil, hodoval a vzdával vďaku Saturnovi, bohovi roľníctva, úrody, hojnosti a majetku. Pokladali ho za stvoriteľa ľudí, ktorým vdýchol život. Predstavoval pre nich múdrosť, mágiu, víťazstvo a lov, ale aj vojnu a smrť. Aby si ho nepohnevali, konali sa v decembri oslavy a hlavným symbolom bol ihličnatý strom.
V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. Tieto praktiky sú však späté skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol až neskôr.
Kresťanská cirkev prijala ozdobený stromček neskôr ako symbol Vianoc, ktorý má obrazne predstavovať biblický rajský strom poznania. Táto tradícia môže mať korene v stredovekých mystériách predvádzaných na sviatok Adama a Evy. Vianoce sa v kresťanskej cirkvi oficiálne slávia už od 4. storočia, no stromček sa k nim pridal oveľa neskôr.
Pôvod tradície zdobenia ihličnatých stromov siaha až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Germáni zasa oslavovali boha Wotana. V ľudovom prostredí sa stromček zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia.
Prvé zmienky a súťaž o najstarší stromček
O tom, kto prvý postavil a ozdobil vianočný strom na verejnom priestranstve, sa dodnes sporia dve mestá - Tallinn a Riga. V oficiálnych záznamoch stál v Talline na námestí už v roku 1441 a v Rige o 70 rokov neskôr, v roku 1511. Oba sa však svojou výzdobou, ale najmä atmosférou okolo nich značne líšili od neskorších vianočných osláv. Ľudia pri nich tancovali a nakoniec stromy zapálili.
Prvé zmienky o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádzajú z nemeckých Brém, približne z roku 1570. Jednalo sa o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len symbolickou ozdobou. Ozdobené vianočné stromčeky sa najprv nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia.
V kronike mesta Brémy sa zachovala správa z roku 1570 o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti. V budove miestnych cechov postavili jedľu so sladkosťami a papierovými kvetmi a pozvali tam na oslavu Vianoc deti remeselníckych majstrov. Táto tradícia sa zakrátko rozšírila aj do iných nemeckých, ale i švajčiarskych miest.
Pravdepodobným kandidátom na prvý zdokumentovaný vianočný stromček je ten, ktorý stál v roku 1510 na Radničnom námestí v Rige pred budovou Bratstva čiernohlavcov. Kapitula v Talline si robí rovnaké nároky na tie isté Vianoce. Vzhľadom na priateľské vzťahy medzi týmito dvoma kapitulami nie je vylúčené, že svoje stromčeky rozsvietili súčasne.
Rozšírenie tradície vianočného stromčeka
Prvopočiatky vianočného stromčeka, ako ho poznáme dnes, siahajú do Nemecka. Spojené sú s menom protestantského kazateľa Martina Luthera. Bol to údajne on, kto v 16. storočí priniesol do príbytkov ozdobený vianočný stromček. Podľa legendy šiel v noci, deň pred Vianocami po lese a zahľadel sa na oblohu. Uvidel jagavé hviezdy a ako neskôr doma deťom povedal, pripomenuli mu Ježiša, ktorý opustil nebeské hviezdy a prišiel na Vianoce na zem, medzi ľudí. Tento výjav Luthera natoľko uchvátil, že si ho chcel pripomenúť aj vo svojom dome stromčekom so svetielkami.
Iná povesť, rovnako z Nemecka, hovorí o chudobnom chlapčati, ktoré v chladnej noci na Vianoce zaklopalo na dvere rodiny horára. Premrznutého ho nakŕmili a uložili do postele. Ráno ich čakalo prekvapenie. Zobudil ich spev anjelov a malý chlapec sa zmenil na Ježiša. Na znak vďaky im podaroval vetvičku z jedle. Od tých čias si ľudia na Vianoce pripomínali tento zázrak jedličkami.
V Nemecku sa spočiatku stromčeky zdobili drobnými jabĺčkami, sušeným ovocím, perníkmi, až neskôr sklenenými ozdobami a horeli na nich voskové sviečky. Vianočné stromčeky si do domov prinášali najmä rodiny mešťanov a vysokých úradníkov. Aj básnik a dramatik Johann Wolfgang von Goethe opisuje pohodu pri vianočnom stromčeku u svojho strýka.
Do ďalších štátov Európy sa tradícia vianočného stromčeka dostala na prelome 18. a 19. storočia. A nielen do domácností, ale stavali ho aj na hlavných námestiach. V Bratislave sa objavil v roku 1896 pred mestským divadlom a mal elektrické osvetlenie. V poľskom Gdansku sa prvýkrát spomína stromček v roku 1815, o dva roky už zdobil aj vianočné domácnosti vo Viedni, odtiaľ tradícia pokračovala do Paríža a v roku 1828 na podnet princa Alberta, pôvodom z Nemecka, zavítala i do Westminsterského paláca v Londýne.
Angličanov stromček uchvátil natoľko, že sa veľmi rýchlo stal obľúbeným, hoci skromným symbolom Vianoc aj v bežných domácnostiach. Jeho púť pokračovala do Ameriky a tam sa v roku 1882 objavili na ňom prvé elektrické žiarovky. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra, ich v Menlo Parku v Kalifornii predviedol Thomas Alva Edison.
V Rusku ho začiatkom 20. storočia zakázali, pretože ho považovali za symbol kresťanských sviatkov.
Vianočný stromček na Slovensku
Na Slovensku sa Vianoce so stromčekom tradujú od začiatku 19. storočia. Najprv sa ujal v mestských domácnostiach a až takmer po sto rokoch aj na vidieku. Tam ho ešte v čase prvej Československej republiky odmietali kňazi a katolícke rodiny, pretože ozdobená vetvička či celý stromček pre nich predstavoval pohanskú symboliku.
V mestách sa stromček kupoval na trhoch a jeho výška závisela od toho, v akej veľkej miestnosti mal stáť. Buď ho domáci umiestnili doprostred izby, alebo ho postavili na stolček do kúta. Na oboch miestach sa vynímal vyšší ihličnan. Na dedinách to bolo naopak. Prevládali tam malé stromčeky, ktoré viseli z drevených hrád.
Spočiatku na ne dávali domáci slamené ozdoby. Kým neprijali na vidieku stromček, jeho predchodcom boli slamené vence. Počas celých vianočných sviatkov viseli nad stolom ozdobené mašličkami alebo farebným papierom. Aj iné miestnosti domu zdobila slama. Ľudia ju pospájali niťou do rôznych tvarov, ozdobili farebnými bavlnkami, kúskami látok a rozvešali po príbytku. Bola aj na zemi a predstavovala narodenie Ježiša Krista v chudobnej maštali. Slamu využívali aj v tejto forme, pretože jej bolo dostatok na každom gazdovstve.
Slamené ozdoby sa na stromčeky dávali i neskôr, no pribudli k nim papierové hviezdičky, drobné červené jabĺčka, sušené ovocie, medovníčky, orechy a v 20. storočí kockový cukor zabalený do zlatého alebo strieborného staniolu. Staniol mal aj inú funkciu, strihal sa na dlhé, tenké prúžky a značil betlehemskú slamu, na ktorej sa narodil Ježiš Kristus.
Bohaté šľachtické a meštianske rodiny zdobili stromčeky girlandami a sklenenými guľôčkami, ktoré si mohli kúpiť v obchodoch. Vďaka dostatku financií na stromček vešali aj drobné hračky a dokonca čokoládové ozdoby. Po celom obvode stromčeka sa tiahla reťaz z lesklých farebných korálikov.
Ale i v prostredí bohatých ľudí vyrábali najmä deti ozdoby samy, a to z tradičných materiálov - slamy a papiera. Dievčatá dávali prednosť šitiu malých meštekov, na vločky a hviezdičky z látok vyšívali ornamenty, kvety, vtáčiky. V mnohých domácnostiach plnili papierové košíčky mandľami obaľovanými v cukre. To bola tradičná vianočná maškrta u tých majetnejších.
Aristokracia v Rakúsko-Uhorsku dávala prednosť stromčekom s krátkym ihličím. Ich paláce zdobili jedličky, smreky a araukárie. Boli zvyčajne v salóne a v niekoľkých ďalších miestnostiach, v ktorých sa domáci zdržiavali cez deň. V sídle cisára Františka Jozefa I. jednu komnatu skrášľovali štyri vysvietené vianočné jedle ozdobené čokoládou, orechmi, pomarančmi, kandizovaným ovocím a postavičkami anjelov. Stáli na stoloch prikrytých sviatočnými obrusmi.
Postupom času sa na vianočný stromček dostávali sklenené, drevené, textilné, keramické a drôtené ozdoby. Neskôr sa pridali háčkované i paličkované. Mali tvary baránka, anjela, betlehemskej hviezdy, vtákov a kvetov. Najmä vtáčiky boli častým motívom Vianoc.
Ľudia na dedinách verili, že keď budú mať v zime dostatok stravy, v lete nespôsobia žiadnu škodu na úrode. V domácnostiach ich preto v podobe ozdôb kládli zvyčajne vedľa slamených dekorácií. K tradičným okrasám Vianoc patrili hojdacie koníky rôznych veľkostí a materiálov. Najčastejšie boli ručne vyrezávané z dreva, upečené z medovníkového cesta alebo ušité z látky v tradičných vianočných farbách.
Pokiaľ ide o látky, aj tie mali svoju symboliku. Napríklad červená pretkávaná zlatou alebo striebornou niťou vraj dokázala obdarovanému zabezpečiť silu, lásku a rodinnú pohodu.
Nezastupiteľnú úlohu medzi vianočnými symbolmi mala sviečka. Z jej plameňa a dymu sa veštili život i smrť, svetlo sviece ochraňovalo domy pred nebezpečnými silami zvonka, na sviatočnom stole bola spolu s modlitbou útechou v smútku za zosnulými a počas zimného slnovratu jej svetlo predstavovalo slnko.
Vývoj ozdôb a moderné trendy
K najobľúbenejším ozdobám Vianoc patrili, a platí to i v súčasnosti, fúkané gule z jemného skla. V roku 1889 si túto novinku dal patentovať Francúz Pierre Dupont. Aj k ich vzniku sa viaže príhoda: prví ich vraj vytvorili fúkači skla v sklárňach v oblasti Durínska. Pre vysokú teplotu sálajúcu z pecí aj počas fúkania veľmi často a v hojnej miere popíjali pivo.
V povznesenej nálade na konci zmeny súťažili, kto z nich čo najskôr vyfúkne najväčšiu guľu. Ak im nepraskla, priniesli ju domov ženám ako cennú trofej. Tým sa veľmi páčili, čo podnietilo viacerých fúkačov s obchodným duchom, aby vnútro gulí potreli dusičnanom strieborným. Tie razom získali prepychový vzhľad a na vianočných trhoch bol o ne mimoriadny záujem.
Pre ľudí predstavovali talizman, ktorý ich mal chrániť pred zlom. Najmä v čase Vianoc verili, že strigy a zlí duchovia sa častejšie pohybujú v blízkosti ich obydlí. Spočiatku sa vyrábali jednofarebné vianočné gule, ale ľudia si žiadali aj farebné. Výrobcovia im vyhoveli a prizdobili ich ešte rôznymi kresbami alebo ornamentmi.
Koncom 19. storočia, keď sa sklárne plynofikovali, rozšíril sa vývoz sklenených gúľ do Anglicka i Ameriky. Začiatkom minulého storočia sa v sklárňach začali tvoriť aj sklenené hviezdičky, srdiečka, snehové vločky, šišky. Okrem týchto okrás sa na stromčekoch objavili anjelské vlasy, jeho vrchol zdobili malý anjel alebo špic. Súčasťou vianočnej výzdoby sa stali kolekcie s čokoládovými figúrkami s rôznymi náplňami a fondánové salónky.
Aj vlastenectvo v napätých dejinných obdobiach sa prejavilo pri ozdobovaní stromčekov. Na vrchole sa namiesto špica objavila napríklad v čase druhej svetovej vojny anglická vlajka s vlajkami Spojencov.
Ani umelý stromček nie je novinkou nášho veku. Prvé sa objavili na začiatku 20. storočia a hneď sa stali veľmi populárne. Na trh s nimi prišli firmy, ktoré vyrábali štetce a kefy. Ihličie na umelých stromčekoch bolo z prasacích štetín. Tie farbili nazeleno, ale nebránili sa ani ďalším farebným inováciám.
A stojan, do ktorého sa stromček upevňuje, má svoj pôvod v Taliansku. Vianočné stromčeky stáli v jasličkách pod holým nebom a aby jedličky či iné ihličnany mohli byť ich súčasťou, umiestnili ich ľudia do kovových stojanov.
Darčeky sa pod stromček začali dávať až na začiatku 20. storočia. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v domácnostiach do 6. januára.
Výber a starostlivosť o vianočný stromček
Vianočné stromčeky rôznej výšky a rozmerov pred Vianocami nájdete na každom kroku. Živé, či umelé. Vyberte si podľa toho, koľko priestoru na neho doma máte a kam vás s jeho výškou pustí strop. Vianočný stromček by mal byť od stropu o 15 - 20 cm nižšie.
Stromčeky sa merajú od zeme, až po ich najvyšší vrchol. Malý vianočný stromček meria 60 až 120 cm a ani priestorovo nezaberie veľa miesta. Vianočný stromček vysoký 210 až 220 cm patrí medzi najpredávanejšie, pretože spolu so špicom pokryje priestor od podlahy až po strop. Vyššie stromčeky (240 cm a viac) sú vhodné do väčších miestností s vyšším stropom a do veľkých vstupných hál a nákupných centier.
Tvar stromčeka vám prezradí, koľko miesta vám stromček zaberie. Pri menšom priestore sa orientujte na užšie stromčeky, keď máte väčší priestor, môžete si dovoliť širší stromček. V byte ho budete mať minimálne 2 týždne a každý deň budete okolo neho chodiť. Keď vám bude zavadzať, poriadne si ho neužijete. Priemer vianočného stromčeka vysokého 210 až 220 cm má cca 125 cm. Čím je stromček vyšší, tým je širší.
Živý alebo umelý stromček?
Ťažko povedať, ktorý je lepší. Obidva majú svoje výhody aj nevýhody. Keď sa rozhodnete pre živý, myslite na to, že stromčeky zrezávajú niekoľko týždňov predtým, ako ich kúpite a trošku si ho otestujte. Stlačte vetvičku a keď vám ihličie ostane v ruke, stromček neberte. Ihličie musí byť mäkké a pružné, lesklé a zdravé.
Živý vianočný stromček a vôňa ihličia má svoje čaro a pomáha navodiť tú správnu vianočnú atmosféru, ale treba počítať s tým, že po čase začne opadávať a vysávaniu počas sviatkov sa nevyhnete. Vianočný stromček by mal vydržať minimálne do Troch kráľov. Živý vianočný stromček je každoročnou investíciou, umelý stromček vám vydrží roky.
Hustotu a tvar umelého stromčeka vďaka odoberateľným a ohybným vetvičkám prispôsobíte. Niekomu sa páči hustý stromček, niekto radšej nechá vyniknúť vianočné ozdoby. Umelý stromček po Vianociach zložíte a odložíte.
Aký druh stromčeka vybrať?
Jedľa, borovica alebo smrek? Najobľúbenejším vianočným stromčekom je u nás jedľa normandská, aj preto sa pestuje najmä preto, že sa z neho v decembri stane vianočný stromček. Je odolná a pekná, vydrží aj niekoľko týždňov. Druhú priečku si v rebríčku obľúbenosti vianočných stromčekov drží smrek. Je cenovo dostupnejší, ale ihličie z neho môže rýchlo opadávať.
Rozmer vianočného stromčeka prispôsobte veľkosti svojho bytu a ozdobte ho tak, ako sa vám páči. Živý alebo umelý. Najkrajší je, keď sa pri ňom stretne celá rodina a pokojne aj pri zdobení.
Symbolika a význam vianočného stromčeka
Vianočný stromček je dnes pevnou súčasťou Vianoc a je takmer nepredstaviteľné oslavovať ich bez neho. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, v roľníckej kultúre v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu.
Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu.
Vianočný stromček (iné názvy: vianočný strom, pre ruské prostredie: jolka, nárečovo: jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička aj vianočná jedlička) je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc.
Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Viete však ako tradícia vianočného stromčeka vlastne vznikla a kde siahajú korene tejto vianočnej dominanty? Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky ponúkame v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.
Pri prílišnom množstve ozdôb na stromčeku sa odporúča upustiť, pretože preplnené stromčeky pôsobia neusporiadane a pohlcujú svetlo. Pre mäkké, slávnostné osvetlenie sa odporúča zavesiť svetelné reťaze nielen na konce vetiev, ale omotať ich aj okolo kmeňa.
Vianočný stromček je dnes neodmysliteľnou súčasťou Vianoc a je takmer nepredstaviteľné oslavovať ich bez neho. Krásne vyzdobený a osvetlený stromček v obývačke s darčekmi pod ním tvorí dominantu sviatočnej atmosféry.