Dôležitou súčasťou vianočnej sviatočnej atmosféry je ozdobený vianočný stromček, ktorý sa rozžiari v mnohých domácnostiach. Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si dnes už ani nevieme predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc dokáže v domovoch vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc.
Rané Korene a Pohanské Sviatky
Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský, ale siaha až k dávnym oslavám zimného slnovratu. Na severnej pologuli pripadá najkratší deň a najdlhšia noc v roku na 21. alebo 22. december a nazýva sa zimný slnovrat. Mnoho starovekých ľudí verilo, že Slnko je boh, a že zima prichádza každý rok kvôli tomu, že boh Slnka ochorel a zoslabol. Oslavovali slnovrat, pretože to znamenalo, že boh Slnka sa konečne začína uzdravovať. Borovicové, neopadavé konáre im pripomínali všetky zelené rastliny, ktoré znovu vyrastú, keď bude boh Slnka silný a leto sa vráti.
Symbolika Zelene v Starovekých Kultúrach
V starovekých kultúrach mala zeleň hlboký význam. Starovekí Egypťania, uctievajúci boha Ra, naplnili svoje domovy zelenými palmami, ktoré pre nich symbolizovali víťazstvo života nad smrťou. Starí Rimania slávili slnovrat sviatkom nazývaným Saturnálie, venovaným na počesť boha Saturna. Rimania vedeli, že slnovrat znamená, že farmy a sady budú čoskoro zelené a úrodné, a pri tejto príležitosti svoje domy a chrámy vyzdobili borovicovými konármi. V severnej Európe tajomní Druidi, kňazi starých Keltov, tiež zdobili svoje chrámy týmito vetvami, ktoré boli pre nich symbolom večného svetla. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov, a až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Pôvodné vianočné stromčeky neboli vôbec spojené s kresťanstvom.
Samotné Vianoce sú poslovenčeným názvom pôvodne nemeckého slova wāhnachten (dnes Weihnachten), čo bol starobylý pohanský sviatok sláviaci slnovrat. Pri oslave slnovratu sa ľudia schádzali vonku okolo stále zelených stromov, ktoré pre nich boli symbolom života. Na tieto stromy vešali ovocie a rôzne ich zdobili. Táto tradícia sa preniesla aj do súčasných Vianoc.
Vznik Kresťanskej Tradície a Nemecký Pôvod
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z brémskej kroniky. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Katolícka cirkev spočiatku považovala tento zvyk za pohanský.
Chrámové Divadelné Hry a Rajský Strom
V 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tematikou, ktoré sa zo začiatku hrali v kostoloch, neskôr sa presunuli pred hlavný vchod kostola. Veľký úspech mala hra, ktorá predstavovala pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja. Hra sa končila prísľubom Vykupiteľa. V neskoršej dobe sa tieto chrámové divadlá prestali uvádzať. Rajský strom ale ostal ako symbol Vianoc, teda symbol príchodu Spasiteľa, ktorý očisťuje ľudstvo z nešťastia spôsobeného práve pri tomto rajskom strome.
Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. V domácnostiach sa vlastný vianočný stromček začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. Legenda hovorí, že prvým, kto pridal na stromček zapálené sviečky, bol protestantský reformátor zo 16. storočia Martin Luther. Urobil tak, keď ho očaril lesk hviezd trblietajúcich sa medzi konármi borovíc počas zimného večera.
Rozšírenie v Európe a na Slovensku
Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov Európy, pričom sa najprv ujali v mestách a neskôr na vidieku. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765.
Geografické Šírenie
- V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku.
- V roku 1817 vo Viedni.
- V roku 1819 v Budíne.
- V roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne.
- V roku 1833 v Ríme.
- V roku 1837 v Paríži.
Prenikanie na Slovensko a do Uhorska
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest.
Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Do roľníckej kultúry prenikol medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia, na severovýchodné Slovensko dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.
V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, zatiaľ čo v roľníckej kultúre, v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti, plnil prosperitnú a ochrannú funkciu. Stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Odkiaľ prišli VIANOČNÉ STROMČEKY? #fakty #vianoce
Evolúcia Ozdôb a Osvetlenia
Pôvodné vianočné stromčeky si nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.
Pôvodné a Ľudové Ozdoby
Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby a sviečky. Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku. V niektorých oblastiach symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla liečebná funkcia.
Elektrické Osvetlenie a Vianočné Gule
V roku 1882 bolo v USA predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Iba dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predviedol vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupon dal patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr s najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy. Dnes na stromčekoch nájdeme aj salónky a čokoládové figúrky.
Symbolika a Názvoslovie
Vianočný stromček je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Zdobí sa na Štedrý deň. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme, ale je s nimi spätý veľmi pevne.
Darčeky a Regionálne Názvy
Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky pre členov rodiny. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne. Ozdobené vetvičky rozdávali aj koledníci.
Vianočný stromček má na Slovensku aj rôzne regionálne názvy: vianočný strom, pre ruské prostredie: jolka, nárečovo: jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička a vianočná jedlička. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. januára.