Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete a Vianoce bez krásne vyzdobeného stromčeka si nevieme ani predstaviť. Tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Jeho korene siahajú hlboko do minulosti a prešli dlhým vývojom, kým sa stal neodmysliteľnou súčasťou našich sviatkov.
Staroveké korene a symbolika vždyzelených rastlín
História vianočných stromčekov siaha až k symbolickému použitiu vždyzelených rastlín v starovekom Egypte a Ríme. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. Zima bola vždy tým najobávanejším obdobím. Chladné počasie, nedostatok jedla a svetla dokázali našich predkov občas poriadne vyľakať. Verili, že stromy, ktoré ostávali zelené počas celého roka, sú prísľubom skorého návratu slnka a života. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch.
Zrod tradície ozdobeného stromčeka v Nemecku
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z Brém. Predpokladá sa, že v roku 1597 stál v adventnom období v cechu v Brémach ozdobený vianočný stromček. Okrem toho sa predpokladá, že vianočný stromček mohol pochádzať z Alsaska a okolitých oblastí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za jeho vznikom stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Traduje sa, že keď sa známy reformátor Martin Luther za zimného večera vracal domov, očaril ho lesk neba, na ktorom sa čarovne mihotali hviezdy medzi konármi ihličnatých stromov. Podľa nemeckej tradície sa na ihličnatý strom počas vianočného obdobia dávali zažaté sviečky.
Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. storočí sa strom začal zdobiť sviečkami a už v roku 1774 sa vianočný stromček spomína v knihe „Utrpenie mladého Werthera“ od Goetheho. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský.
Rozšírenie vianočného stromčeka do sveta a na Slovensko
V 18. a 19. storočí sa vianočný stromček začal šíriť z Nemecka do celého sveta. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme. Harvardský profesor s nemeckými koreňmi si v roku 1832 postavil vianočný stromček vo svojej obývačke a preniesol tak tento zvyk do Severnej Ameriky. V roku 1848 manžel kráľovnej Viktórie, princ Albert, priniesol tradíciu vianočných stromčekov do Anglicka zo svojho rodného Nemecka.
Príchod tradície na Slovensko
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku (Bratislavy) a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. Na severovýchodné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami.
Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané, najmä na strednom a východnom Slovensku, niektorými kňazmi a rodinami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal.
Evolúcia vianočných ozdôb a osvetlenia
Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. Stromčeky pôvodne neboli ozdobované vôbec, ale postupne sa začali ozdobovať ozdobami zo slamy, pretože tú mali ľudia po ruke. V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. Buď to boli živé jabĺčka, orechy, alebo potom sa ako sladkosť vo veľkej miere používalo sušené ovocie, ako jablká, slivky a hrušky. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky.
Elektrické osvetlenie a sklenené gule
V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Iba dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predviedol vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V Amerike sa vianočný stromček v rovnakom čase prvýkrát osvetlil elektrickým svetlom.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Vytvoril ju Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné gule, neskôr aj rôznofarebné, prizdobované ornamentmi a kresbami. Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby na stromček v rôznych tvaroch, vrátane prvých jemných sklenených srdiečok, hviezdičiek, snehových vločiek či sĺz.
Ozdoby na stromček však boli stále drahé a zostali vyhradené pre vyššie vrstvy. Obyčajní občania používali ovocie alebo orechy či vlastnoručne upečené sušienky. To sa zmenilo, keď sa vianočné gule počas industrializácie začali vyrábať hromadne a zrazu boli dostupné pre všetkých. Zberateľka starých vianočných ozdôb Ľudka Tobiášová hovorí: „Najkrajšie vianočné gule na svete sa vyrábali v Československu. Boli sme jednoducho svetovou špičkou, gule z Čadce či zo Sirku na Gemeri zdobili vianočné stromčeky v desiatkach krajín.“
Vianočný stromček na starých pohľadniciach
Blíži sa obdobie vianočných sviatkov a spolu s ním aj čas zasielania vianočných prianí. Naše staré a prastaré mamy už niekoľko týždňov pred Vianocami popri vypekaní pečiva, písali po večeroch pohľadnice, aby sa včas dostali k ich blízkym a priateľom.
Prvá vianočná a novoročná pohľadnica dnešného typu sa objavila v roku 1843. Vyobrazená bola na nej šťastná rodina, ktorá sedela za štedrovečerným stolom. Obsahovala krátky text: „Veselé Vianoce a šťastný Nový rok.“ S nápadom zasielania prišiel anglický obchodník Henry Cole, ktorý poprosil svojho priateľa o namaľovanie pohľadnice. Následne sa vytlačilo tisíc kópií, spočiatku bolo veľmi drahé, no v roku 1850 boli pohľadnice dostupné všetkým vrstvám.
Zimná zasnežená krajinka, anjelik, prekrásne zdobený vianočný stromček, dáma s boa, ale aj úryvky z kolied zdobili líc vianočných pohľadníc začiatkom 20. storočia. „Už starí Číňania a Egypťania si zvykli na Nový rok posielať krátke texty so zdvorilostným vinšom. Postupne však ľudia prichádzali vianočným pozdravom na chuť a tak sa aj toto odvetvie začalo rozvíjať. V časopise Živena z roku 1910 sa píše, že v Anglicku už vtedy začínal byť predaj a posielanie vianočných pohľadníc výnosným obchodom. Priestor tak dostávajú šikovní návrhári a grafici, ale aj slávni umelci či zruční kresliči, „medzi ktorými vyniká ženské pohlavie, ako vkusom, tak jemnosťou práce,“ uvádza sa v časopise Živena. Na trh tak prichádzajú nové námety. Na niektorých pohľadniciach nájdeme zasnežený stromček, či zasneženú krajinku s kostolíkom, alebo chalúpky učupené pod snehovou prikrývkou, na iných sa stretávame s kresťanskou tématikou a vyobrazením jasličiek, anjelikov či troch kráľov. Priznajme si, že tradičné vianočné pozdravy majú svoje čaro, tak prečo po nich nesiahnuť aj dnes.
Symbolika a význam vianočného stromčeka
Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov. Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Aj keď mnohí stále preferujú živý stromček, väčšina z nás sa prikláňa k jeho dlhotrvácnej verzii.
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. V 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tématikou. Predstavovala pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja. Rajský strom ale ostal ako symbol Vianoc, teda symbol príchodu Spasiteľa, ktorý očisťuje ľudstvo z nešťastia spôsobeného práve pri tomto rajskom strome. Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku. Cirkev sa dlho bránila tomuto „nekresťanskému“ zvyku. Až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch. V roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.
Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí ako motiváciu pre deti za dodržiavanie pôstu. Začiatkom 20. storočia sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Vianočný stromček (iné názvy: vianočný strom, pre ruské prostredie: jolka, nárečovo: jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička aj vianočná jedlička) je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene.
Hoci si dnes Vianoce bez stromčeka nevieme predstaviť, je to zvyk relatívne mladý. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc.
tags: #vianocny #stromcek #pohladniciach