Vianočný stromček patrí nespochybniteľne k najkrajším symbolom Vianoc. Počas sviatkov sa v mestách celého sveta na námestiach stavajú a rozsvecujú krásne a mohutné vianočné stromy, ktoré vytvárajú nezameniteľnú atmosféru. Hoci si dnes Vianoce bez tohto symbolu nevieme predstaviť, ide o zvyk, ktorý má za sebou dlhú a fascinujúcu históriu.
Pôvod a rozšírenie vianočného stromčeka
Pôvod vianočného stromčeka nespochybniteľne nachádzame v Nemecku. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. V čase zimného slnovratu si ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, ktoré boli symbolom života a mali odháňať zlé sily. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z Brém, kde išlo o jedľu ozdobenú datľami, sladkosťami a kvetinami v cechovej budove.
Za rozvojom tejto tradície stáli pôvodne protestanti a luteráni. Legenda hovorí, že cirkevný reformátor Martin Luther ako prvý dal na stromček zapálené sviečky, ktorých svetlo malo symbolizovať narodenie Ježiša Krista. Z Nemecka sa zvyk postupne šíril do ďalších krajín, pričom do 17. storočia prenikal aj do bežných domácností. V 19. storočí získal stromček celosvetovú popularitu, k čomu výrazne prispela britská kráľovská rodina a vplyv nemeckých zvykov v zahraničí.
Vianočný stromček na Slovensku
Na naše územie sa tradícia zdobenia vianočného stromčeka dostala v priebehu 18. a 19. storočia z Nemecka a Rakúska. Spočiatku sa udomácnil najmä v bohatých meštianskych a šľachtických rodinách. Do roľníckej kultúry prenikal postupne, najmä medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. Na východné Slovensko sa tento zvyk dostal až v medzivojnovom období.
Predtým sa v domovoch na Vianoce vešali iné predmety: zelené vetvičky, snopy obilia, slamené ozdoby či imelo. Zaujímavosťou je, že v minulosti sa často používal iba vrcholec stromu, ktorý sa zavesil v izbe vrcholom k zemi. Až neskôr, začiatkom 20. storočia, sa v našich končinách začali pod stromček klásť vianočné darčeky pre členov rodiny.
Strom republiky a verejné vianočné stromy
Tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach sa v európskych mestách naplno rozvinula v 19. a 20. storočí. Celkom prvý verejný vianočný strom rozsvietili v roku 1912 v New Yorku, v Európe o dva roky neskôr v Kodani.
Veľmi silný príbeh sa spája s tradíciou v Brne. V roku 1919 našiel básnik Rudolf Těsnohlídek v lese opustené dievčatko. Tento zážitok ho inšpiroval k vybudovaniu detského domova, na čo potreboval financie. Inšpirovaný dánskou tradíciou zbierok pod stromčekom, inicioval rozsvietenie „Vianočného stromu republiky“ 13. decembra 1924 v Brne. Pod stromčekom bola umiestnená pokladnička, do ktorej ľudia prispievali na siroty. Táto tradícia sa čoskoro rozšírila aj do ďalších miest, vrátane Košíc (1926) a Bratislavy.
Evolúcia ozdôb a moderné trendy
Spôsob, akým stromčeky zdobíme, prešiel výraznými zmenami:
- Pôvodné ozdoby: Domáce pečivo, perníky, sušené ovocie, orechy, slamené figúrky a papierové ozdoby.
- Sklenené ozdoby: V roku 1889 si Francúz Pierre du Pont patentoval výrobu fúkaných vianočných gúľ z jemného skla.
- Elektrické osvetlenie: Prvý vianočný stromček s elektrickými svetielkami predstavil Thomas Alva Edison v roku 1882 v USA.
V posledných desaťročiach sa čoraz častejšie rieši dilema medzi živým a umelým stromčekom. Podľa štúdií je uhlíková stopa živých stromčekov z lokálnych plantáží často nižšia, keďže umelé stromčeky z PVC predstavujú energeticky náročnú výrobu a sú environmentálnou záťažou z hľadiska rozkladu materiálov.