Tradícia betlehemu, alebo jasličiek, predstavuje zobrazenie biblického príbehu o narodení Ježiša Krista a je neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv po celom svete, ako aj na Slovensku. Okrem jeho historického a umeleckého významu sa s betlehemom spájajú aj rôzne vianočné programy, ktoré oživujú tento prastarý zvyk.
Pôvod a historický vývoj tradície Betlehemu
Tradíciu betlehemov alebo jasličiek zaviedol svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet.
V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Predobraz výjavu sa viaže k vianočnej omši, ktorú slúžil svätý František z Assisi (1182 - 1226) pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni v Umbrii.
Stavanie samostatných kostolných betlehemov rozšírili v 16. storočí v Európe františkáni a jezuiti. Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia, kde sa ako symbol Vianoc objavujú v ranokresťanských nástenných maľbách a v zdramatizovanej podobe ako kulisa ranostredovekých liturgických vianočných hier s postavami dieťaťa ležiaceho v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa, klaňajúcich sa pastierov a Troch kráľov. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali a k svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá.
Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Obľuba stavania betlehemov sa vtedy preniesla do šľachtických, meštianskych a ľudových domácností, kde sa betlehemy v čase Vianoc kládli do kultového kúta izby. Figúry sa prechodom od kostolných betlehemov k betlehemom v domácnostiach zmenšovali od postáv v životnej veľkosti až k malým soškám.
Typy a materiály slovenských betlehemov
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Na Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy.
Na stavbu betlehemov sa používali rozmanité techniky a materiály: figúrky z drevených pomaľovaných dosiek (kostolné betlehemy na Orave); vystrihnuté z farebných papierových archov (sériovo vyrábané v Rakúsku, Morave, Čechách a dovážané na Slovensko); plastické polychrómované drevené figúrky, ktorých neprofesionálna rezbárska výroba bola rozšírená a živá v okolí Banskej Štiavnice, Novej Bane; sadrové, voskové, obliekané a pohyblivé mechanické figúrky (dodnes sa vyskytujú v kostolných betlehemoch). Sporadicky sa vyrábali keramické betlehemy (Pukanec).
Osobitým typom boli prenosné betlehemy, prispôsobené koledovým obchôdzkam. Veľký betlehem nosilo viac koledníkov (Prešov, Čičmany), častejšie boli betlehemy menšie, ktoré nosil jeden koledník. S miniatúrnymi betlehemami, zavesenými na krku, chodili koledovať slovenskí drotári.
V procese zľudovenia sa betlehemské výjavy sekularizovali, dopĺňali postavami z domáceho prostredia (pastieri, muzikanti, figúrky v kroji) a architektonickými prvkami. Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline. Toto dielo tento rok oslavuje presne 10. výročie posvätenia.
Jeruzalem: Ako Vzniklo Najposvätnejšie Miesto na Svete Podľa Biblie – Dokumentárny Film
Vianočné oslavy v biblickom Betleheme
V meste Betlehem sa po prvýkrát za viac ako dva roky konali vianočné oslavy. Počas vojny v Pásme Gazy medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, ktorá začala v októbri 2023, panovala v tomto biblickom mieste narodenia Ježiša Krista počas Vianoc pochmúrna atmosféra. Vďaka krehkému prímeriu si však miestni obyvatelia mohli Vianoce tento rok opäť viac pripomenúť. Betlehem naplnil zvuk vianočných kolied a kresťania všetkých vekových kategórií zamierili do centra mesta. Mesto Betlehem na Západnom brehu Jordánu sa rozhodlo zmierniť vianočné oslavy počas vojny v Pásme Gazy. Prímerie medzi Izraelom a Hamasom, ktoré sprostredkovali USA, vstúpilo do platnosti v októbri.
Ekonomika mesta závisí takmer výlučne od cestovného ruchu. Kresťania veria, že Ježiš sa narodil v Betleheme, ktorý leží na palestínskom Západnom brehu Jordánu a susedí s Jeruzalemom. Mesto zažíva napätie už roky a obyvatelia preto návrat osláv privítali ako chvíľu úľavy po ťažkom období. Starosta Betlehemu však pripustil, že obnovenie osláv neprijali s nadšením všetci, najmä preto, že utrpenie obyvateľov zdevastovaného Pásma Gazy sa ani prímerím neskončilo. Pred Chrámom Narodenia Pána v Betleheme opäť rozsvietili vianočný stromček. Počas trvania izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy boli všetky oslavy v meste zrušené. Súčasné prímerie však obyvatelia využili na to, aby opäť oslávili vianočné sviatky aj s ich tradičnou symbolikou. Vianočné stromčeky sa chystajú rozsvietiť aj ďalšie mestečká v okolí.
Vianočný program "Narodil sa Kristus Pán" na Námestí SNP
Advent na banskobystrickom Námestí SNP vyvrcholí sviatočným programom "Narodil sa Kristus Pán". Živý biblický výjav o narodení Ježiša Krista v Betleheme, tak ako ho všetci poznáme, uvidia návštevníci v podaní Spoločenstva veselých šermiarov Cassanova.
Komunitné programy Betlehem na Slovensku
V Petržalke sa pre deti v centre Betlehem u sestier Matky Terezy pripravil vianočný program. Malá skupina animátorov spolu s otcom Štefanom prichystala pre deti divadelné vystúpenie, kde hrali príbeh o narodení Ježiška. Po záverečnom potlesku sa deťom predstavili animátori a všetci sa rozdelili do skupiniek. V jednej sa kreslilo a lepilo, v druhej sa hralo puzzle a maľovalo na tvár a v tretej boli kreatívne dielne a vianočný kvíz. Popri tom bol otec Štefan k dispozícii rodičom detí, či už na spoveď alebo rozhovor. Neskôr sa všetci usadili ku stolom a najedli sa obeda, ktorý navarili milé sestričky.
Betlehemská scéna a vianočný koncert vo Vatikáne
Tradičné symboly Vianoc - jasličková betlehemská scéna i vianočný strom boli na Vatikánskom námestí inaugurované 5. decembra. Inaugurácia symbolov Vianoc na Námestí svätého Petra sa uskutočnila o 16:30 hod. Betlehem tento rok priviezli z náhornej planiny Asiago nad mestom Vicenza v severotalianskom regióne Benátsko. Táto horská oblasť hraničiaca s regiónom Tridentsko bola v minulom roku postihnutá ničivou víchricou „Vaia“. Betlehemská scéna je celá z dreva - tvoria ju dva typické drevené prístrešky z vysokohorského regiónu s vyše dvadsiatkou farebne zdobených drevených sôch v životnej veľkosti. Scénu dotvárajú rastliny a stromy. Ďalší umelecký betlehem menších rozmerov zo spomenutej severotalianskej oblasti bol vystavený v Aule Pavla VI. Jeho sochy vyrezávané v gotickom štýle sú vysoké 120 cm. Tento rok Svätý Otec František venoval dôležitosti uchovávania vianočnej tradície betlehemu osobitný apoštolský list s názvom Admirabile signum.
Už onedlho sa uskutoční aj Vatikánsky vianočný koncert, na ktorom vystúpia aj viaceré hviezdy medzinárodnej hudobnej scény. Výťažok benefičného koncertu, ktorý organizuje Kongregácia pre katolícku výchovu v Aule Pavla VI., tento rok poputuje na pomoc amazonskému regiónu, na ktorý sa zamerala aj nedávna biskupská synoda. V poradí už 27. ročník benefičného koncertu podporí projekty dvoch dobročinných organizácií: Misií Dona Bosca a pápežskej nadácie Scholas Occurrentes. Saleziánska organizácia Misie Dona Bosca sa chce zamerať na pomoc pôvodným obyvateľom severozápadnej časti brazílskej Amazónie v oblasti Lauaretê pri hranici s Kolumbiou, kde ľudia žijú vo veľmi nepriaznivých sociálnych a zdravotných podmienkach. Plánom Nadácie Scholas Occurrentes je šíriť osvetu medzi 450 tisíc študentmi škôl zapojených po celom svete do projektu Scholas social a viesť ich k opätovnému zalesňovaniu vytypovaných území.