Ľudia si často myslia, že o Vianociach vedia všetko. No to, čo dnes nazývame Vianocami, je niekedy len povrchné pozlátko. Skutočný príbeh narodenia Ježiša Krista, ktorý je ich podstatou, sme postupne prestali počúvať. Tento článok odhaľuje teologický, historický a duchovný význam Vianoc a narodenia Ježiša Krista.
Historické súvislosti narodenia Ježiša Krista
Dátum narodenia: Skutočnosť a tradícia
Vianoce, sviatok oslavujúci narodenie Ježiša Krista, sú jedným z najvýznamnejších sviatkov v kresťanskom kalendári. Tento sviatok pripadá na 25. december podľa gregoriánskeho kalendára. Kresťania si na Vianoce pripomínajú narodenie Ježiša Krista, Spasiteľa sveta. Hoci sa tento sviatok oslavuje 25. decembra, nejde o jeho skutočný dátum narodenia. Ježiš sa stal osobnosťou, ktorá rozčesala svetové dejiny na „pred Kristom“ a „po Kristovi“, a vytvorila náš letopočet.
Vedci však hovoria, že sa narodil ešte pred naším letopočtom, do obdobia roku 6 až 4 pnl. Historici netušia konkrétny deň či mesiac narodenia. Všetko nasvedčuje tomu, že Ježiš sa nenarodil v decembri, keďže evanjelisti spomínajú pri narodení pastierov a ich stáda, ktorí spolu nocujú pod holým nebom. Keďže december je veľmi studený mesiac, je vysoko nepravdepodobné, žeby zostávali v takej zime vonku. Pravdepodobným mesiacom narodenia sa preto zdá byť september alebo október. Aj dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. pripustil, že „skutočný dátum narodenia Ježiša bol niekoľko rokov predtým“ a v Biblii nie je žiadna zmienka o presnom dátume narodenia.
Dnešný definovaný dátum narodenia Krista pôvodne stanovil v 6. storočí po Kr. skýtsky mních Dionysius Exiguus nepresne ako udalosť z roku 753 rímskeho letopočtu a priradil jej dátum 25. decembra. Podľa evanjelií pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa I., teda pred rok 4 pred Kr. Viac sa s istotou nedá povedať, pretože histórie detstva nie sú historickými prameňmi. Astronomické výpočty o hviezde mudrcov rovnako nevedú k cieľu, a biblickí vedci dnes takéto výklady posudzujú s veľkou rezervou.
Cisársky súpis ľudu a cesta do Betlehema
Narodenie Ježiša Krista sa datuje do obdobia, keď Judea bola pod rímskou okupáciou. Rímsky cisár Augustus vydal nariadenie o sčítaní ľudu po celom svete, ktoré malo za cieľ získať presné údaje o populácii a majetku v rímskej ríši. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod.
Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť - po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní, a to v čase, keď Mária bola v požehnanom stave a čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké.
Miesto narodenia: Betlehem
Evanjelisti Matúš a Lukáš píšu, že sa Ježiš narodil v Betleheme. Betlehem leží asi 10 kilometrov južne od Jeruzalema a bol významným mestom už v staroveku. Jaskyňa narodenia, kde sa podľa tradície narodil Ježiš, je dnes miestom Chrámu Narodenia Pána, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO. Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie, ktorý okolo roku 550 opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes a hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia.
Biblický príbeh narodenia
Zvestovanie Márii a Jozefovi
Podľa Evanjelia podľa Lukáša dostala Panna Mária zvestovanie od anjela Gabriela v galilejskom meste Nazaret. Anjel jej oznámil: „Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký. Bude sa volať synom Najvyššieho a Pán, Boh mu dá trón jeho otca Dávida. Bude kráľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária odpovedala anjelovi: „Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a obopne ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude nazvané ‚Boží Syn‘.“
Keď sa Mária, zasnúbená s Jozefom, ukázala, že počala z Ducha Svätého, Jozef bol spravodlivý a nechcel ju verejne vystaviť hanbe. Rozhodol sa teda tajne ju prepustiť. Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov.“ Keď Jozef precitol zo spánku, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Narodenie v jasliach a pastieri
Po nariadení o súpise ľudu sa Mária a Jozef museli presunúť do Betlehema. Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas Máriinho pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, ktoré zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Keď anjeli odišli od pastierov do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. Všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
Návšteva mudrcov z Východu
Podľa Evanjelia podľa Matúša, keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. Pýtali sa: „Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“ Títo králi (tradične nazývaní Melichár, Gašpar a Baltazár) boli známi svojou múdrosťou a pozoruhodnými znalosťami hviezd. O narodení Ježiša sa dozvedeli práve vďaka tomu, že pozorovali hviezdy.
Hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Nežidovský mudrc prichádza zďaleka, aby sa stretol s „kráľom Židov“. Medzitým vládnucu židovskú elitu na čele s Herodesom Veľkým „znepokojuje“ správa o narodení ich kráľa.
Význam a symbolika Vianoc
Duchovný a teologický význam
Narodenie Ježiša Krista nie je len historickým faktom, ale aj teologickým základom kresťanskej viery. Je to jeden z najdôležitejších a najvýznamnejších momentov v histórii kresťanstva, ktorý formoval nielen kresťanskú vieru, ale aj západnú históriu a kultúru. Narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha, no už v raji Boh prisľúbil, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí.
Ježišovo narodenie má pre kresťanov hlboký duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc, ktoré každoročne 25. decembra oslavujú miliardy ľudí po celom svete. Narodenie Krista pripomína dôležitosť lásky, pokoja a pomoci druhým. Je to čas, kedy sa kresťania sústredia na duchovné hodnoty, rodinné putá a konanie dobrých skutkov. Len týmto príbehom, touto skutočnosťou, odhalíme stratený zmysel vianočných sviatkov a darčekov. Najcennejším a najvzácnejším darom je Ježiš Kristus, jeho pokoj a láska.
Pôvod dátumu 25. decembra a pohanské korene
Slávenie 25. decembra ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sväté omše. Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu.
Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra.
Symboly Vianoc
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v roku 1223. Pre vyobrazenie si vybral jaskynku na vrchu kopca pri dedinke Greccio, ktorú upravil ako kaplnku a usporiadal v nej výjav narodenia Pána. V jaskyni boli jasle, oslík a teliatko, slúžil kňaz omšu a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia.
V Betleheme, čo v preklade znamená „dom chleba“, je narodený Ježiško uložený v kŕmidle pre zvieratá. Toto vyobrazenie symbolizuje obživu, a teda náš každodenný chlieb. Dnes naše mestá a obce sú plné symbolov. Všade vidíme rozžaté vianočné stromčeky, zvončeky, vločky, vetvičky, hviezdy, ktoré doslova hýria pestrými farbami. Vianoce sú časom rodiny a lásky. Vďaka tomuto príbehu máme možnosť deťom porozprávať o dôležitých hodnotách, ako je láska, úcta a darovanie.
Vianočná oktáva a dôležité dátumy
Slávnosť Narodenia Pána má svoju osobitnú oktávu (osemdňové obdobie osláv). V nedeľu počas oktávy, alebo, ak nedele niet, 30. decembra je sviatok Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa. Dôležité dátumy vianočného obdobia sú:
- 24. december: Štedrý večer
- 25. december: Narodenie Pána - Vianoce
- 26. december: Sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka
- 1. január: Slávnosť Panny Márie Bohorodičky
- 6. január: Zjavenie Pána (Traja králi)
Ako prežiť Vianoce duchovne
Vianočný príbeh by sme mali najprv vyrozprávať sami sebe, ako sa v našom prostredí, v našom svete, ktorý bol často znehodnotený a opustený, zrodil nový život. Potom by sme ho mali vyrozprávať tým, ktorí žijú okolo nás a dať im nádej, ktorú tak veľmi potrebujú. Zvlášť by tento príbeh mali vyrozprávať rodičia deťom, lebo je to najkrajší príbeh na svete, príbeh o tom, ako Boh začal nový život uprostred nás. Len týmto príbehom, touto skutočnosťou, odhalíme stratený zmysel vianočných sviatkov a darčekov. Najcennejším a najvzácnejším darom je Ježiš Kristus, jeho pokoj a láska.
Hostinský neurobil miesto pre Spasiteľa, ale my túto chybu nemusíme urobiť. Môžeme si pre Spasiteľa urobiť miesto vo svojom srdci tým, že urobíme miesto pre našich bratov a sestry pri našom stole, v našom domove a v našich tradíciách. Mnohé rodinné tradície môžu byť milšie a dokonca nezabudnuteľnejšie, keď do nich zahrnieme druhých ľudí. Spôsob, akým zväčšíme ducha Vianoc je, keď sa obrátime k tým okolo nás a dáme niečo zo seba. Zdieľajte to svetlo tým, že pozvete druhých, aby s vami slúžili! Môžete spoločne pripraviť svoje obľúbené jedlo alebo niekoho prekvapiť malým darčekom alebo odkazom.
Ako všetky príbehy o Kristovi je aj príbeh o Jeho narodení naplnený lekciami, ktoré sa môžeme naučiť o inšpirovanej službe a o zdieľaní Jeho svetla so svetom. Zdieľanie dobrej správy o Spasiteľovi je veľkou témou príbehu o narodení Pána. Svoje hlasy môžeme k vianočnému príbehu pridať tým, že sa podelíme o dobrú správu a budeme svedčiť o Spasiteľovi. Aby sme si skutočne vážili príchod Ježiša Krista na svet, musíme konať tak, ako konal On, a obrátiť sa k našim blížnym so súcitom a milosťou.