Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií.
Vianoce už stáročia patria k najkrajším sviatkom. Tradície oslavy Vianoc sa za posledných 100 rokov výrazne zmenili. Podarilo sa nám v dobovej tlači nájsť zaujímavý článok, ktorý spomína, ktoré zvyky ešte pred 100 rokmi pretrvávali. So vznikom Československa (1918) a nastupujúcou industrializáciou sa miešali aj zvyky a mešťania začali tráviť sviatky inak ako vidiečania, ktorí sa dlhšie držali pôvodných tradícií.
Vianoce v roku 1922
V roku 1922 bol nový spoločný štát Československa v štvrtom roku samostatnosti. Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. „Ako v Česku a na Morave tak aj na Slovensku zachovali sa pekné národné obyčaje ktorých je snáď najviac pripútaných ku najmilšej dobe ročnej - ku Vianociam. Tak ako vynikajú Slováci v pôvodnosti krojovej, premeňujúce jeho podobu, farbu a spôsob nosenia od dediny k dedine, tak odlišujú sa od seba ich zvyky vianočné, hoci sa u všetkých ozýva jednotný, základný prvok. Z obyčajov najclivejších kresťanských sviatkov vianočných tíska sa na povrch často ešte kvet pohanský.“
Východoslovenské tradície
Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp - spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej.
Štedrý deň a jeho zvyky
„Na štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. V poobedňajších hodinách jedli iba pečené zemiaky a surovú kapustu. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oplátky a bobáľky. Keď pratá izbu slobodné dievča, smetie vynesie na dvor a pozoruje, s ktorej strany pes breše. Z tade príde i jej pytač.
V Kokšove (vtedy ležiacom v župe Abovsko-turnianskej) na Štedrý deň nikto nič nemohol požičať z domu, aby sused, ktorý by si požičal, neodbral kravám mlieka. Každý, kto v priebehu dňa prišiel do domu, prial všetkého dobrého: „Vinčujem, vinčujem na toté sväté Hody, že by sme mohli tote prežic a druhé dožic pri ščascu, pri zdraviu, pri božom požehnaniu, že by vás pán Boh požehnal.“ V Barci pri Košiciach sa prialo takto: „Vinčujem, vinčujem, na peci koláče čujem.“
Keď bola rodina hotová s prataním a pečením, chystali sa k večeri. Pod strom priniesli malú viazanku sena, okolo stola rozložili na zem župu slamy a do kúta postavili snop ovsa. V Barci nosili slamu chlapci, ktorí pritom vinšovali gazdovi, gazdinej a deťom a pripomínali, že sa Ježiško narodil v chlieve na slame. Stôl zakryli čistým obrusom a do prostriedku vysypali troška obilia a na obilie položili jednu oblátku. Potom celá rodina lámala oblátky a priala si šťastný a dlhý život. Na obilie, na ktorom je oblátka, stavali misu s jedlami: hubovou polievkou, oblátkami a bobáľkami.
Ďalšie štedrovečerné zvyky
„Keď na Štedrý deň večer jedia bobáľky, dievčina priskočí k mládencovi a vezme mu prvú bobáľku, ktorú položí na stredný oblok. Potom počúva, z ktorej strany pes breše - odtiaľ príde pre ňu pytač. V Barci ku bobáľkam priložia sviečku a po večeri trikrát zapália a trikrát zahasia.
V Nižných Slovinkách (Šarišská župa) sa prestrel stôl a na obrus položili veľký chlieb, aby mali cez celý rok čo jesť. V Košiciach dievča, ktoré bolo na vydaj, šlo na Štedrý deň o polnoci do kuchyne, nabralo si maku a s tým šlo von na cestu. Tam rozsypalo mak, ale tak, aby ju nik nevidel.
K ďalšiemu rozšírenému zvyku patrilo, že o 12. hodine na Štedrý deň sa dievky pozbierali a šli na jarok. Tam si každá z vody do hrsti nabrala drobných kamienkov. V izbe si kamienky sčítala.
Pri Bardejove varili dievčatá na Štedrý deň pirohy. Do každej pirohy položili papierik s menom mládenca. V Košickej Novej Vsi „Po večeri chodia chlapci a cigáni pod obloky, hrajú a spievajú piesne o narodení Kristovom a prajú gazdom všetkého dobrého.“
Kedysi ľudia z Kokšova (dnes Kokšov-Bakša) chodievali do svojho kostola, ktorý bol v susednej dedine „Košickom Mincente“ po kolenách (Kokšov bol od Mincentu - dnes súčasť Valalík vzdialený 2,5 kilometra). „Pravda, teraz už to nerobí nikto.“
V Nováčanoch pri Košiciach: „Keď sa ľudia vrátia z kostola, prvá robota je dať statkom jest. Potom kartajú a na slame sa váľajú.“
Zvyky po Vianociach
A na záver ešte z povianočných zvykov: „Na druhý alebo tretí deň vymetá dievča izbu. Slamu a seno pozbiera a dá statkom. Smetie vysype na smetisko a pozoruje, z ktorej strany vták na smetisko priletí. Z tej strany príde ju vziať mládenec za ženu. Toho dňa chodia jasličkári s veselým Kubom, ktorý všelijaké fígle vystrája a žartmi a spevmi zabáva poslucháčov.“