Vianočné trhy sú pouličné trhy spojené s oslavou Vianoc počas adventu, hlavne štyri týždne pred Štedrým dňom. História týchto podujatí siaha do neskorého stredoveku v nemecky hovoriacich krajinách. Dnes sa v mnohých mestách sveta stali cestovateľským lákadlom a obľúbenou destináciou predvianočnej turistiky, pričom tradícia prenikla aj do Ameriky, Ázie a Oceánie.
Počiatky v stredovekej Európe
V nemecky hovoriacich krajinách sa prvé zimné trhy začali organizovať už na konci 13. storočia. Korene vianočných trhov siahajú do Viedne v roku 1296, keď vojvoda Albrecht I. povolil v decembri štrnásťdňové jarmoky. Napriek načasovaniu tieto slávnosti spočiatku neboli priamo spojené s Vianocami a nemali vyslovene náboženský charakter. V roku 1310 sa uskutočnili vianočné trhy v Mníchove a v roku 1384 dal nemecký kráľ Václav IV. povolenie na adventný trh v Budyšíne.
Odborníci sa často zdráhajú definovať prvý oficiálny vianočný trh, no nepretržite fungujúce ročné trhy sú doložené od 15. storočia. Príkladom je drážďanský Striezelmarkt, ktorý bol založený v roku 1434. V tomto období sa oslavy rozšírili aj do miest a lákali čoraz viac ľudí.
Evolúcia tradícií a komercializácia
V 16. storočí sa v Nemecku začala tradícia stavania vianočného stromčeka. Pôvodne bolo dávanie darčekov spojené so 6. decembrom, dňom svätého Mikuláša. Myšlienka obdarúvať sa až 25. decembra sa pripisuje nemeckému kňazovi Martinovi Lutherovi, ktorý chcel presunúť dôraz od uctievania svätých k vianočným sviatkom.
Komercializácia Vianoc v 17. a 18. storočí pomohla trhom získať na popularite ako miestam na nákup mäsa a pečiva. S rastúcim významom prišla aj regulácia. Napríklad v Berlíne v roku 1750 rozhodli o umiestnení trhov a dĺžke ich trvania, zatiaľ čo frankfurtská polícia v roku 1869 určila, že sa počas vianočných omší 25. a 26. decembra nesmie uskutočňovať žiaden predaj.
Moderné dejiny a vplyv 20. storočia
V 19. storočí museli trhy čeliť konkurencii obchodných domov, čo viedlo k ich dočasnému úpadku. Tradíciu v 30. rokoch 20. storočia oživil nacistický režim, ktorý trhy využil ako propagandistický symbol. V roku 1934 prilákal berlínsky trh rekordných 1,5 milióna návštevníkov. Po druhej svetovej vojne a následnom náraste konzumnej spoločnosti v 60. a 70. rokoch sa trhy opäť rozrástli a ich začiatok sa posunul na koniec novembra.
Vianočné trhy na Slovensku
Bratislavské vianočné trhy v dnešnej podobe nemajú priamy historický základ v stredovekých vianočných trhoch, hoci tradícia trhov v meste je veľmi stará. Už v najstarších privilégiách bol občanom Prešporka povolený trh raz týždenne. Zaujímavou kapitolou bola organizácia predvianočného predaja v 50. rokoch 20. storočia, kedy sa v halách, ako boli Dunajské veľtrhy, sústredil predaj tovaru pre pracujúcich v rámci vtedajších plánovaných hospodárstiev.
Súčasná ponuka a atmosféra
Dnešné vianočné trhy sú definované najmä gastronómiou a kultúrnym programom. Podľa etnologičky Zuzany Beňuškovej zo SAV medzi tradičné slovenské špeciality patria:
- Plnené lokše
- Cigánska pečienka a klobásky
- Husacina
- Vianočný punč, medovina a varené víno
V súčasnosti sa predvianočná atmosféra prenáša aj do nákupných centier, ktoré využívajú komerčný potenciál obdobia a ponúkajú podobný sortiment ako mestské trhy na námestiach, vrátane dekorácií, medu, oblátok či adventných vencov.