Vianoce sú časom radosti a obdarovávania, pričom tradície spojené s donáškou darčekov sa líšia v závislosti od kultúry a krajiny. Hoci mnohí poznajú predovšetkým Santa Clausa alebo Ježiška, svet je plný fascinujúcich vianočných postáv, ktoré prinášajú darčeky deťom i dospelým. V každej krajine sa o donášku vianočných darčekov stará niekto iný, a ak by ste na Vianoce zavítali do inej krajiny, mohla by vás táto zmena prekvapiť. Je dobré vedieť niečo málo o zvykoch a tradíciách z iných kútov sveta, aby ste mali všeobecný prehľad. Pozrime sa na niektoré z nich, so zvláštnym dôrazom na severské tradície a vianočného kozlíka Jultomtena.
Severské vianočné tradície: Kozlíky, škriatkovia a trpaslíci
Severské krajiny sú domovom jedinečných vianočných tradícií, ktoré často kombinujú predkresťanské zvyky s vplyvmi kresťanstva a regionálnych kultúr. Medzi najvýznamnejšie postavy patria tie spojené s kozlíkmi a škriatkami.
Pôvod a tradícia vianočného kozla (Julbukk)
Vianočný kozel, známy ako julebukk v nórčine a julbock vo švédčine, je významnou škandinávskou vianočnou postavou. Nórske Vianoce sú známe svojimi bohatými tradíciami, ktoré kombinujú staré pohanské zvyky s vplyvmi kresťanstva a nórskej kultúry. Tento zvyk má korene v predkresťanských tradíciách a pôvodne sa spájal s úrodou a plodnosťou. S príchodom kresťanstva sa tradícia Vianočného kozlíka transformovala. Jeho pôvod sa často hľadá v staroseverskom zimnom sviatku jól, ktorého meno bolo po christianizácii prevzaté ako označenie pre Vianoce. Podľa niektorých badateľov jeho meno odkazuje na dávny kult plodnosti a porážku kozla vo vianočnej dobe. William D. Crump ho spája s Thórovými kozami Tanngrisnirom a Tanngnjóstrom a tvrdí, že Thór ako ich pán nosil darčeky. Počas slávností na počesť zimného slnovratu sa kedysi ľudia obliekali do kozích koží alebo sa nimi prikrývali na noc, čo bol podobný zvyk ako vo Švédsku, kde predkovia verili na mýtického capa symbolizujúceho priazeň pohanských božstiev, ktorého nazývali nuuttipukki.
V Nórsku sa s vianočným kozlom spája aj koledovanie, označované ako „gå julebukke“ (chodenie julebukkovat), ktorého sa zúčastňujú spravidla deti prezlečené po domácnostiach. Spievajú koledy a sú obdarovávané sladkosťami a ovocím. Koledovanie môže zahŕňať aj človeka prezlečeného za kozu, ktorý sprevádza deti. Preoblečený dospelý niekedy rozpráva zábavné príbehy a ľudia hádajú, kto sa pod maskou skrýva. Kedysi obľúbeným vianočným žartíkom bolo umiestniť slamenú figúru kozla do susedovho domu bez toho, aby si to všimli. Rodina, ktorá sa stala terčom tohto žartu, sa musela kozy zbaviť rovnakým spôsobom. Koledovanie je zmienené už v stredoveku, kedy ho vykonávali dospelí muži odetí do kozlích koží. Vo Švédsku je doložené nosenie darčekov vianočným kozlom až od 18. storočia; dovtedy, rovnako ako vo väčšine Európy, nosil darčeky svätý Mikuláš. V tejto funkcii bol julbock zase nahradený na konci 19. storočia postavou Jultomtena.
Švédsky Jultomten alebo Tomten
V susednom Švédsku darčeky roznáša vianočný kozlík Jultomten alebo tiež Tomten. Jeho rohy zdobí červená stuha a nosí so sebou veľké vrece plné vianočných darčekov, ktoré ťahá po snehu. Jultomte je akousi zmesou amerického Santa Clausa a tradičného Tomteho, čo bola postava trpaslíka so šedým kabátom a červeným klobúkom. Mnoho vianočných tradícií vo Švédsku pochádza z predkresťanských čias, napríklad švédske slovo pre Vianoce, yule, označovalo sviatok zimného slnovratu. Vianočné oslavy yule, ktoré sa zhodovali s vianočným časom, boli absorbované do vianočných slávností. Tradícia vianočnej kozy, ktorá je vo Švédsku všadeprítomná, sa predpokladá, že pôvodne súvisela so severským bohom Thórom. Kedysi ľudia považovali vianočnú kozu za neviditeľného ducha, ktorý sa objaví pred Vianocami, aby sa ubezpečil, že prípravy na sviatky prebiehajú správne. Vznikla tak tradícia výroby kôz zo slamy zviazanej červenými stuhami.
Fínsky Joulupukki: Zlý duch na dobráka
Fínsku variantu vianočného darcu predstavuje Joulupukki, ktorého meno sa skladá z dvoch slov: Joulu (Vianoce) a pukki (cap). Býva v ďalekom Laponsku, v meste Rovaniemi, kde má aj svoju dielňu na darčeky a vianočnú poštu. Joulupukki úraduje po celý rok a v čase vianočnej špičky sú tam dokonca dvaja. Pôvodne bol Joulupukki zlým stvorením - spolovice koza a spolovice človek, ktorý nenosil žiadne darčeky, ale strašil ľudí. V súčasnosti vyzerá skôr ako jeho mladšia americká verzia - Santa Claus. Má na sebe teplé červené oblečenie, v ruke zvykne držať vychádzkovú palicu a jeho sane ťahajú soby, v čele ktorých stojí sob Randolph. Na rozdiel od Santových sobov však tieto fínske nelietajú. Do domov nelezie komínom, ale klope na vchodové dvere počas štedrovečernej večere a pýta sa: „Onko täällä kilttejä lapsia?“ (sú tu nejaké dobré deti?). Má aj manželku Joulumuori - Starú vianočnú dámu, o ktorej súkromí sa vie veľmi málo, ale vraj dokáže uvariť skvelú ovsenú kašu s ovocím. Fínski piadimužíci mu pomáhajú a vraj odnášajú neposlušné deti do svojho zimného kráľovstva. Ich domovom je mestečko Korvatunturl v Laponsku.
Nórske a Dánske vianočné postavy
V Nórsku pracuje Julenissen, ktorý býva na severe krajiny a na Štedrý večer zvoní pri dverách. Niekedy je doprevádzaný vianočnou kozou a deti mu za odmenu dávajú do topánok nejaké dobroty. Mnohí Nóri mu nechávajú pred dverami misku s ryžovou kašou. V Dánsku nadeľuje darčeky Julemand, niekedy sprevádzaný klapparbockom, ktorý trestá zlobivé deti, a tiež vianočný posol, ktorý darčeky balí do niekoľkých vrstiev farebného papiera. V niektorých severských krajinách prežíva tradícia vianočných škriatkov pomocníkov, ktorým sa hovorí nisse alebo Tonttu. Vo Švédsku, Nórsku a Dánsku nadeľuje darčeky 24. decembra fúzatý škriatok podobný Santovi, ktorému sa po švédsky hovorí Jultomte, v nórskej verzii Julenissen a v Dánsku Julemand.
Jólasveinar na Islande
Na Islande nadeľuje darčeky namiesto jednej osoby partia trinástich trpaslíkov z hôr - Jólasveinar, ktorí prichádzajú s darčekmi každý deň od 12. až do 24. decembra. Fungujú ako taký živý adventný kalendár. Prvý z nich sa objaví trinásť dní pred Štedrým večerom a každý deň prichádza ďalší, pričom sa postupne vracajú domov až do Troch kráľov. Prvý odchádza 25. decembra, a tak postupne, až posledný odíde na Troch kráľov a s ním sa skončia i Vianoce. Islanďania majú aj vianočné legendy o rodinke ľudožravých trollov, ktorá spoločne so svojou ľudožravou mačkou navštevuje neposlušné deti.
Vianoční darcovia v Európe
Slovensko a Česko: Ježiško
Na Slovensku a v Česku darčeky nosí Ježiško, ktorý pochádza z Nemecka. V 16. storočí fungoval ako protiváha svätého Mikuláša, ktorého presadzovala pápežská cirkev. K nám sa dostal až v 19. storočí. Narodil sa v Betleheme svojim rodičom Jozefovi a Márii, a dnes rozdáva darčeky rovnako, ako to ľudia robili jemu pri príchode na svet. Darčeky rozdáva 24. decembra.
Amerika a Veľká Británia: Santa Claus a Father Christmas
V USA a Kanade darčeky dáva Santa Claus, ktorého korene možno vysledovať až do holandského Sinterklaasa, predka britskej postavy Father Christmas (Otec Vianoc). Santa Claus roznáša darčeky na prelome 24. a 25. decembra a deti si ich rozbaľujú ráno 25. decembra, kedy bol podľa legendy narodený Ježiš Kristus. Tradične sa uvádza, že Santa Claus žije na Severnom póle, kde má svoju dielňu, v ktorej škriatkovia (elfovia) vyrábajú najrôznejšie produkty, o ktoré si deti napíšu. Do domov vniká cez komín a darčeky dáva do červených ponožiek. Jeho sane ťahá deväť sobov - Dasher, Dancer, Prancer, Vixen, Comet, Cupid, Donner, Blitzen a Rudolph, ktorý vznikol až v roku 1939 kvôli jednej vianočnej pesničke. Santa Claus na sebe pôvodne nemal červené oblečenie. Kedysi nosieval zelené, fialové alebo modré odevy. Potom však prišla slávna reklama spoločnosti Coca-Cola, ktorá vianočného mužíka obliekla do červenej a odvtedy sa s ním spája práve táto farba.
Vo Veľkej Británii je za darčeky zodpovedný Father Christmas (Otec Vianoc), postava v dlhom bielom plášti, s dlhým bielym plnovousom a bielou čiapkou alebo kapucňou. Aj on lezie cez komín a deti rozbaľujú darčeky ráno, schované v pančuchách zavesených na krbe. V rôznych oblastiach Anglicka sú to aj postavy ako Mummers, Wren Boys a St.
Francúzsko: Père Noël
Vo Francúzsku rozdáva darčeky Otec Vianoc, nazývaný Père Noël. Ide o starého fúzatého muža v bielom, ktorý jazdí na saniach ťahaných sobmi. Postava sa vyvinula z tradičnej predstavy svätého Mikuláša. Kanaďanov a Francúzov 25. decembra navštívi Père Noël.
Nemecko a Poľsko
V Nemecku sa tradícia delí podľa oblastí. Na severe obdarúva Weihnachtsman - muž s ryšavými fúzmi a vlasmi zahalený v dlhom plášti a kapucni. Na juhu zase deti dostávajú darčeky od nemeckého Ježiška, prezývaného Christkind. V Poľsku sa tradícia obdarovávania spája s postavou zvanou Mikuláš, ktorá v období pred Vianocami navštevuje deti v školách aj v domovoch a dáva im darčeky, najmä sladkosti a mandarínky. V niektorých regiónoch darčeky nosia Dieťatko, Hviezdička alebo Anjelik.
Taliansko, Chorvátsko a Grécko
V Taliansku sa o rozdávanie darčekov starajú rovno dve postavy: Babbo Natale (25. decembra, pod stromček alebo pri krbe) a La Befana (6. januára na Zjavenie Pána). La Befana je strapatá čarodejnica, ktorá má darčeky ukryté v krošni na chrbte. Niekde chodí aj Gesù bambino (Ježiško). V posledných rokoch sa údajne začala v Taliansku objavovať nová bytosť, istý Babbo Natale - vianočný tatko, ktorý sa štylizuje do úlohy Santu. V Chorvátsku s darčekmi chodí Djed Božićnjak (obdoba Santa Clausa) 25. decembra, ale aj Mali Isus (Ježiško) a svätá Lucia, ktorí patria k tradičným vianočným postavám v Dalmácii. V Grécku sa tradícia dávania darčekov aj slávenie Vianoc postupne premieňa. V niektorých rodinách nosí darčeky na Nový rok postava svätého Basila (Vassillija), inde sa s dávaním darčekov „poameričtili“ a dodržiavajú tradíciu s 25. decembrom.
Portugalsko a Španielsko
V Portugalsku je známy Pai Natal, ktorý nosí darčeky na Štedrý večer, avšak portugalská tradícia hovorí, že darčeky v tú noc nosí aj novonarodený Ježiško „Menino Jesus“. V Španielsku dávajú deti svoje topánočky pod vianočný stromček večer 5. januára a dostávajú darčeky od Troch kráľov (Los Reyes Magos: Melchor, Gaspar and Baltasar). Temperamentní Španieli oslavujú Vianoce spevom a tancom, štedrovečerná večera trvá takmer celú noc. Niektoré katalánske aj ďalšie rodiny nasledujú tradíciu bytosti zvanej Tió de Nadal - v doslovnom preklade ide o vianočné poleno. Polienko na nôžkach s tvárou sa do domácnosti prinesie po 8. decembri. Úlohou detí je polienko kŕmiť až do 24. decembra, potom doň bijú a spievajú pesničky. Polienko by potom malo doslova "nakakať" darčeky.
Vianočné postavy z iných kontinentov
Rusko a krajiny bývalého socialistického bloku: Dedo Mráz
V Rusku je to Dedo Mráz, ktorý prichádza na saniach až z ďalekej Čukotky v sprievode krásnej Snehulienky. Oblečený je do bieleho kožušinového kabátu s kapucňou, má dlhé biele fúzy a nosí veľký klobúk. Rozvážanie darčekov prebieha až 7. januára, čo je dátum pravoslávnych Vianoc. V podstate za čias komunizmu sa vo všetkých krajinách socialistického bloku o nádielku staral Dedo Mráz. V Arménsku je to Gaghant Baba. V Bulharsku je to Dedo Koleda a v Rumunsku Mos Craciun.
Ázia: Shengdan laoren a Hoteiosho
V Číne majú svoju obdobu Santa Clausa, a to Starého muža Vianoc - Shengdan laoren. V Japonsku sa potom o doručenie darčekov stará buď Santa san, alebo jeden zo siedmich bohov šťastia, Hoteiosho. Hoteiosho je kňaz, vizuálne podobný Mikulášovi, ktorý má vraj oči vzadu, takže ho nikto neoklame. Japonské deti nájdu darčeky buď od Santa sana, alebo od Hoteiosho. Napriek tomu, že v Japonsku je veľmi málo kresťanov, počas sviatkov si ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami.
Južná Amerika a Austrália
V Južnej Amerike, kde je počas Vianoc teplo, používajú vianočné postavy trampolíny a rebríky. V Čile roznáša darčeky starý pastier Viejo Pasquero, v Brazílii Papai Noel. Obaja sa podobajú na Santa Clausa, ale nie sú takí naobliekaní, pretože je tam dosť teplo. V Kolumbii deti obdarúva El Niño Jesus. Deti v Argentíne na Vianoce obídu naprázdno, darčeky dostanú až 6. januára - na Troch kráľov - pod posteľ do papuče. V noci ich totiž navštívia Traja králi. V Puerto Rico deti dávajú pod posteľ trávu pre ťavy Troch kráľov a ráno tam nájdu darčeky.
V Austrálii majú deti letné prázdniny, vrcholí tam leto. Vianočné stromčeky tam nájdete buď umelé, alebo zasadené v kvetináčoch. Zvyčajne je to piknik pod holým nebom s hromadou farebných balónikov. Austrálčania milujú pohľadnice a vianočné pozdravy asi najviac zo všetkých národov a posielajú ich ohromné množstvo.
Exotické a kuriózne postavy
V Polynézii veria na veľkého vianočného kraba, zatiaľ čo v už spomínanom Katalánsku je to Tió de Nadal. Informácie, kto nosí darčeky v týchto krajinách, sú niekedy úsmevné, až bizarné.
Pôvod a význam vianočných tradícií
História vianočného stromčeka
K Vianociam neodmysliteľne patria vyzdobené obývačky, svetielka v interiéri aj exteriéri a v neposlednom rade prekrásne vianočné stromčeky. Ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života, pričom vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z Nemecka. Neskôr môžeme zmienku o vianočnom stromčeku postrehnúť v diele Johanna Wolfganga von Goetheho z roku 1765. Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, ktorými sa postupne inšpirovali aj ďalšie meštianske protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest.
Vianočné menu a zvyky po svete
Slávnostné menu sa líši naprieč krajinami. Na Slovensku mnohé kresťanské rodiny dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú tak úctu príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou býva ryba, šalát či oblátky s medom, symbolizuje jednotu rodiny. V Poľsku na štedrovečernom stole nesmú chýbať polievky ako boršč, kapustnica, hubová alebo rybacia. Jeho pevnou súčasťou sú aj ryby, najmä sleď či jeseter. Portugalci zase štedrovečerné menu dopĺňajú špeciálnym koláčom Bolo-rei, ktorý je podobný mazancu s cukrovou polevou a kúskami kandizovaného ovocia. Spája sa s ním zvyk, že sa doň pri pečení dáva jedna fazuľa a jeden malý darček v papieri na pečenie. Kto vo svojej porcii nájde fazuľu, musí koláč upiecť budúci rok, kto nájde darček, môže si ho nechať. V Dánsku sa k štedrovečernej večeri podáva hus, kačka, bravčová pečeň s červenou kapustou, teplá šunka, korenená treska s reďkvičkami a horúca ryža poliata studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp s mandľami. V Brazílii si pochutnávajú na pečenom moriakovi, rybách, ovocí a sladkých zákuskoch. V Austrálii sa zase tešia na pikniky s ovocnými šalátmi, studenými obloženými misami, chladeným ovocím a presladenými tortami a zákuskami, pričom nesmie chýbať melón.
Okrem jedla existujú aj rôzne zvyky. Na Slovensku vkladáme pod obrus šupinu z kapra, prekrajujeme jablko v nádeji, že v strede nájdeme hviezdu, ktorá nám prinesie šťastie a hádžeme orechy do rohov miestnosti. Ukrajinci napríklad nedajú dopustiť na štedrú večeru v spoločnosti didukha (dekoráciu vyrobenú zo zväzku pšenice, ktorá symbolizuje veľké pšeničné pole na Ukrajine). Presný dátum narodenia Ježiša nie je známy, ale Vianoce sa vo väčšine sveta oslavujú 24. alebo 25. decembra, čo súvisí s teóriami o zimnom slnovrate, deviatich mesiacoch po Veľkej noci, alebo snahou prekryť iné obľúbené sviatky ako Saturnálie. Mnohé tradície sú silne prepojené s náboženstvom, no Vianoce sú dnes vnímané ako sviatok pre všetkých bez rozdielu kultúry, národnosti či vierovyznania, o čom svedčí napríklad aj zdobenie stromčekov v Japonsku, kde kresťania tvoria len malé percento populácie. Podľa Samuela Kováčika neexistuje jedna správna a pravdivá interpretácia Vianoc, tento sviatok je mixom najrôznejších tradícií, ktoré sa líšia nielen od krajiny ku krajine, ale dokonca od domu k domu.
Ako vyzerá vianočná večera po celom svete
Globálny fenomén darovania a radosť Vianoc
Celkovo možno povedať, že tradícia obdarovávania v období Vianoc sa v každej krajine líši a spája sa s rôznymi postavami. Vo väčšine krajín je ale spoločné to, že darčeky deťom prinášajú postavy, o ktorých sa traduje, že žijú na Severnom póle, v nebi, alebo ide o zbožné postavy. V niektorých krajinách sa obdarovávanie detí nespája priamo s Vianocami, ale s inými sviatkami, ako napríklad v Rusku s Novým rokom. Existujú aj krajiny, napríklad India, kde svoju postavu nosiacu darčeky postrádajú a darčeky si jednoducho odovzdávajú ľudia medzi sebou. Celkovo je všetko dávanie darčekov krásnou tradíciou pre malých i veľkých, ktorá pomáha vytvárať príjemnú atmosféru a radosť v období Vianoc. Na Vianoce nenosí darčeky iba Ježiško, ale spolu s ním celý tím rôznych bytostí, ktoré majú na starosti takmer celý svet. Pretože iný kraj, iný mrav. Vo svetovom vzdušnom a pozemskom priestore je počas vianočných sviatkov poriadna dopravná špička vianočných postáv, aby sa dostalo na všetky dobré deti a dospelých. A po všetkom, čo sme pre vás zistili, musíme uznať, že je to naozaj poriadna drina!