Chorus Comenianus je spevácky zbor pôsobiaci pri Evanjelickom gymnáziu Jána Amosa Komenského v Košiciach. Zbor bol založený v roku 1996. Za jeho zakladateľov možno považovať riaditeľa školy Mgr. Jána Kunca a dirigentku zboru Mgr. Alenu Csajkovú (Popovičovú). Názov Chorus Comenianus, v preklade z latinčiny "Zbor Komenského", odkazuje na miesto jeho pôsobenia. Zbor začínal s pätnástimi členmi a jeho repertoár spočiatku tvorili jednoduché dvojhlasné piesne. Študenti gymnázia si mohli zborový spev vybrať ako jeden z voliteľných predmetov alebo záujmových krúžkov.
Aktivity a sústredenia
Chorus Comenianus pravidelne absolvuje spevácke víkendové sústredenia, ktoré sa konajú trikrát do roka, zvyčajne v Kysaku. Veľmi obľúbené sú letné sústredenia na Makarskej riviére, priamo v meste Makarska. Každé takéto letné sústredenie spevácky zbor ukončí večerným koncertom v Chráme Sv. Marka na hlavnom námestí v Makarskej.
Repertoár a sólisti
Zbor má v repertoári sakrálne aj svetské vokálne skladby. Medzi známe skladby patria napríklad „Zbor Židov“ z opery Nabucco od talianskeho skladateľa Giuseppe Verdiho, hymna Európskej únie „Óda na radosť“ (časť Beethovenovej 9. symfónie), sakrálne skladby ako „Panis Angelicus“ v rôznych úpravách, „Ave Maria“ alebo „Ó, príď Emanuel“. Skladby sú interpretované v slovenskej, českej alebo anglickej úprave.
Počas svojej existencie zbor disponoval mnohými nadanými sólistami. Medzi najvýraznejšie patrili:
- Slávka Polončáková (víťazka súťaže US STEEL Talent Night z roku 2003)
- Barbara Janovčíková a Dáša Kaščáková (účastníčky speváckej súťaže Alžbetina ruža 2008, 3. miesto)
Z mužských sólistov vynikli:
- Lukáš Čerepán
- Andrej Ďurica (víťaz súťaže Košický zlatý poklad v roku 2001)
- Ondrej a Michal Chomovci (v súčasnosti členovia skupiny Iconito, víťazi súťaže Košický zlatý poklad v roku 2014)
Počas 22 rokov existencie tohto mládežníckeho telesa sa v ňom vystriedalo aj mnoho ďalších sólistov, ktorí vyšli z radov študentov gymnázia a nevenujú sa hudbe profesionálne, čo len podčiarkuje ich dobrovoľnú aktivitu. Medzi nich patria napríklad Jarmilka Plesková (teraz Frištiková), Barborka Fuzesiová, Mária Marcinková, Soňa Bachledová či Branislav Hudymač.
Spevácky zbor na klavíroch sprevádzali počas rokov nadaní študenti Gymnázia J. A. Komenského.
Významné vystúpenia a história
Prvým koncertom zboru bolo vystúpenie na vianočnej akadémii školy hneď v prvom roku jeho vzniku. Chorus Comenianus každoročne organizuje a účinkuje na vianočnom koncerte v Evanjelickom kostole na Mlynskej ulici v Košiciach.
Zbor vystupuje aj pri špeciálnych príležitostiach, ako napríklad:
- Celoslovenský Evanjelický festival v Žiline
- Príležitosť Dňa reformácie v školskom roku 2001/2002, na ktorom sa zúčastnil aj vtedajší prezident Slovenskej republiky
- Stretnutie kresťanov v júni 2008 v Bratislave na Hlavnom námestí
- Jubilejný X. NAPS Medzinárodný ekumenický koncert 15. septembra 2014 v historickej budove SND v Bratislave
História Košíc v kontexte
Mesto Košice sa vyvinulo z trhovej osady slovenského pôvodu v kotli rieky Hornád na styku Slovenského rudohoria a Východopanónskej panvy. Prvá písomná zmienka o farskom kostole pochádza z roku 1230. V 13. storočí sa k pôvodnému slovenskému a maďarskému obyvateľstvu pridali nemeckí osadníci. V roku 1290 Košice získali mestské práva a stali sa najdôležitejším mestom Horného Uhorska. V roku 1369 im bol udelený erb, prvý pre právnickú osobu v Európe.
Stredoveká konjunktúra mesta vrcholila za vlády Mateja Korvína, kedy v meste s predmestiami žilo okolo 10 000 obyvateľov. Obdobie raného novoveku bolo poznačené rozdelením Uhorska a Košice oscilovali medzi Habsburskou ríšou a Sedmohradskom. Mesto sa stalo silnou protitureckou pevnosťou a centrom reformácie.
V rokoch 1604 - 1648 boli Košice sídelným mestom Sedmohradska a centrom protihabsburských povstaní. V rokoch 1682 - 1685 boli centrom Tököliho kniežatstva. Od roku 1711 začala nová etapa pod vládou Habsburgovcov. V 18. storočí nastúpila doba rekatolizácie, baroka a osvietenských reforiem. V roku 1783 bol zrušený štatút Košíc ako pevnosti, čo umožnilo postupné splynutie vnútorného mesta s predmestiami.
Po revolúcii v rokoch 1848 - 1849 sa mesto začalo spriemyselňovať. V roku 1918 sa Košice stali súčasťou Česko-Slovenska. Hospodársky rozvoj v prvej Česko-slovenskej republike sa odrazil v zdvojnásobení počtu obyvateľstva. V rokoch 1938 - 1945 patrili Košice Maďarskému kráľovstvu. V roku 1945 tu bol podpísaný Košický vládny program.
V roku 1965 boli spustené Východoslovenské železiarne, čo výrazne ovplyvnilo urbanistický rast mesta a vznik početných sídlisk. Košice sa stali piatym najväčším a najrýchlejšie rastúcim mestom federácie.
Archeologické nálezy v regióne
Priaznivé prírodné podmienky Košickej kotliny svedčia o ľudskej činnosti už z obdobia stredného paleolitu. Archeologické nálezy z lokalít ako Barca, Kechnec a Nižná Myšľa dokumentujú vývoj od mladšej paleolitickej kultúry Aurignacien, cez mezolit, neolit, eneolit, bronzovú dobu (koštianska kultúra, otomanská kultúra) až po halštatskú dobu (čečejovská kultúra) a keltské osídlenie.
Obyvatelia osady Nižná Myšľa (1700 - 1400 pred Kr.) udržiavali čulé kontakty so Stredomorím, s ktorým obchodovali s jantárom. Bohatý nálezový materiál zahŕňa aj ornamentálny hlinený vozík a obetnú jamu.
V dobe sťahovania národov sa na území Košíc nachádzali slovanské a zmiešané slovansko-avarské hroby. Slovanské osídlenie Košickej kotliny je dokázané od 7. storočia, svedčia o tom nálezy pohrebísk v Barci, Šebastovciach, Valalíkoch a Kechneci. V 9. a 10. storočí si slovanské kmene vybudovali hradiská, ktoré kultúrne gravitovali k Veľkej Morave.
Súčasná slovenská veda sa zhoduje, že názov mesta Košice je odvodený od slovanského osobného mena Koša. Pôvodný význam názvu bol "osada ľudu Košových". Maďari prevzali názov v paralele Kassa, Kossa, Cossa, z čoho neskôr vznikli latinské Cassovia a nemecké Kaschau.
V roku 1018 sa uhorský kráľ Štefan I. dohodol s poľským kniežaťom Boleslavom Chrabrým na spoločných uhorsko-poľských hraniciach. Postupné osídľovanie územia Maďarmi, najmä vo Východnom Slovensku, súviselo s expanziou rodu Abovcov a výstavbou komitátneho hradu Novum Castrum (Abaújvár).
V období prelomu 11. a 12. storočia došlo ku konsolidácii vnútropolitických pomerov v Uhorsku a príchodu benediktínskych mníchov na Východné Slovensko. V roku 1143 bol v Krásnej nad Hornádom zasvätený benediktínsky kláštor Panne Márii.
Prvá známa písomná zmienka o Košiciach z roku 1230 spomína osadu Villa Cassa a farára, čo naznačuje existenciu kostola pred polovicou 11. storočia, pravdepodobne predchodcu Dómu sv. Alžbety.
Po mongolskom vpáde v roku 1241 Belo IV. podporil osídľovanie vyplieneného územia hosťami zo saského Nemecka. Títo osadníci získali privilégiá a prispeli k multinárodnostnému charakteru mesta. V roku 1290 boli Košice povýšené na mesto.
Vokálny súbor Gregoriana
V Košiciach pôsobí aj vokálny súbor Gregoriana, ktorý pravidelne účinkuje pri bohoslužbách v Dóme sv. Alžbety. Súbor bol založený 18. novembra 2004 spolu s občianskym združením Gregoriana. Jeho repertoár zahŕňa gregoriánsky chorál, renesančnú a stredovekú polyfóniu, ako aj súčasnú chrámovú zborovú tvorbu.
Gregoriana sa zúčastňuje festivalov a organizuje vlastné podujatia, ako napríklad Completorium Cassoviense, ktoré predstavuje kompletórium ako súčasť liturgie hodín.