Slovensko, krajina bohatá na historické pamiatky, ponúka množstvo hradov, zámkov a šľachtických sídel, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jej kultúrneho dedičstva. Tieto monumenty, často spojené s významnými šľachtickými rodmi, sú dodnes svedkami minulosti a uchovávajú príbehy v podobe architektúry, expozícií a heraldických symbolov. Mnohé z nich ožívajú aj počas sviatočného obdobia, keď ponúkajú jedinečný pohľad na vianočné tradície z rôznych období.
Hrady a ich historický význam
Slovenské hrady stoja na strategických miestach a často sú centrami rozsiahlych historických príbehov. Ich vývoj od obranných pevností po reprezentačné sídla dokumentuje zmeny v spoločnosti aj architektúre.
Hrad Krásna Hôrka: História a architektúra
Krásna Hôrka je hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1333. Hrad je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou. Vlastnili ho tri významné rody: Mariášiovci, Bebekovci a Andrášiovci. Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Pôvodný hrad, ktorý vznikol niekedy v 13. storočí, tvorila hranolová veža a obytný palác so spoločným opevnením.
V roku 1441 Jiskrovo vojsko obsadilo Gemer, ale hrad nezničilo a keď posádka hrad opustila, patril až do roku 1566 opäť Bebekovcom. Hrozba tureckého vpádu a boje o kráľovský trón prinútili Františka Bebeka v roku 1546 vybudovať nové opevnenie podľa projektov talianskeho architekta A. de Vedano. František Bebek uskutočnil v polovici 16. storočia rozsiahle stavebné úpravy. Hrad nadobudol trojuholníkový pôdorys s polkruhovými baštami na nárožiach. Pôvodný hrad sa tak dostal do stredu areálu. Vstup do hradu bránila z juhovýchodu nová viacpodlažná polvalcová bašta. Pred juhozápadnou baštou bol do hradu druhý vstup - brána s padacím mostom. Medzi juhovýchodnou a severovýchodnou baštou bol široký parkanový múr a na terase dodnes stoja ťažké delá odliate v rokoch 1545 a 1547. Súčasne uskutočnili aj úpravu hradných interiérov.
Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, čo hradu veľmi neprospievalo, pokiaľ sa na hrad nedostal mladý, ambiciózny Peter Andráši. Keď hrad získal do dlhodobého prenájmu, začal koncom 16. storočia s prestavbou hradu, ktorá napokon trvala 100 rokov. V roku 1642 získali Andrášiovci hrad donačnou listinou a postupne ho prebudovali na šľachtické reprezentačné sídlo, ktoré obsahovalo všetky prvky dômyselnej obrany. Andrášiovci zmenili horný hrad na reprezentačné sídlo a dobudovali najmä dolný hrad. Postavili novú bránu pod delovou baštou, čím sa predĺžilo dolné nádvorie a uzavreli ho obytným traktom pre posádku a stajňami pod ním. V druhej polovici 17. storočia postavili medzi juhovýchodnou baštou a treťou bránou pred juhozápadnou baštou reprezentačné obytné krídlo, spojili ho s hradným palácom a na hornom podlaží vybudovali zasadaciu župnú sieň. Postavili krytú renesančnú pavlač a schodište do reprezentačných priestorov. Priestor paláca zvýšili o jedno poschodie a v nádvorí medzi palácom a severným múrom postavili nový objekt. Na západnej strane v dolnom hrade vznikla pekáreň a kuchyňa. V 30-tych rokoch 18. storočia vybudovali malé reprezentačné nádvorie, barokovú kaplnku pred vstupom do hradu v roku 1770 dali Andrášiovci prestavať podkovovitú baštu nad vstupom na kaplnku.
Juraj Andráši, syn Mikuláša, sa stal zakladateľom novej vetvy rodu. Hrad po roku 1710 upravili, súčasne s kaštieľom Betliar, ktorý vlastnil jeho brat Štefan. Baroková kaplnka vznikla prestavbou delovej bašty v roku 1770. Hrad v roku 1818 vyhorel a bol núdzovo opravený manželkou Štefana. Jeho syn Juraj pokračoval v prácach a Krásna Hôrka sa napokon stala v roku 1857 ich rodovým múzeom, sprístupneným verejnosti po roku 1875. V roku 1903 gróf Dionýz Andráši zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej. Vplyvní Andrášiovci si po reštaurácii hradu v rokoch 1903 - 1905 svoje pozície udržali do roku 1945. Na najvyššom mieste homoľovitého kopca stojí palác s obrannou vežou, pod ním sa rozkladajú ďalšie opevnené paláce, kaplnka a ďalšie obytné a hospodárske budovy, dokumentujúce postupné rozširovanie hradného areálu.
Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu. V najstaršej časti (jadre hradu) je expozícia venovaná dávnej minulosti - praveku východnej časti Gemera, vzácnym exponátom románskej a gotickej doby (bojová výzbroj a výstroj), remeselnej činnosti na hrade a v jeho okolí. Mučiareň dokumentuje ukážky unikátnych nástrojov používaných pri donucovaní. Vzácna je zbierka stredovekých zbraní: bodné, sečné, rezné, bicie a viacúčelové (halapartne, kopije, palcáty, meče), zbierka strelných zbraní (hradných pušiek, pištolí a historických diel) a zbierka zbraní orientálneho pôvodu. V obytných priestoroch stredného hradu dominuje pôvodné zariadenie zo 17. storočia, ktoré je v úzkom spojení s dejinami hradu (zasadacia sieň župných kongregácií, veľká ozdobná skriňa z konca 17. storočia) a ďalšia vzácna zbierka historického nábytku a obrazov. V štyroch miestnostiach bebekovského krídla je sprístupnené pietne múzeum, ďalej hradná kaplnka s klasicistickým interiérom, so vzácnym obrazom Krásnohorskej Madony z roku 1739 a v susedstve kaplnky rodinná hrobka Andrášiovcov.
Požiar a obnova Hradu Krásna Hôrka
V sobotu 10. marca 2012 popoludní na hrade vypukol požiar. Zhoreli šindľové strechy, expozícia v hornom gotickom paláci a zvonica. V kongregačnej sieni sa preboril strop. Hasiči zachránili 90 percent exponátov, vnútorné časti hradného areálu však zostali zadymené. Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur. Požiar sa rozšíril po neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom. Od horiacej trávy sa vznietil krovinatý porast na svahoch hradného vrchu, odkiaľ sa požiar rýchlo rozšíril na strechy hradu. Strecha hradu bola kompletne zničená, ale v decembri 2012 bola nahradená drevenou dočasnou strechou, ktorá mala byť nahradená v apríli 2013. Práce boli zastavené na Vianočné sviatky, po nich sa začalo s opravami na streche a v interiéri. Podľa odhadu z roku 2019 sa mala dolná a stredná časť hradu otvoriť pre verejnosť v roku 2024.
Hrad Červený Kameň: Rod Pálffyovcov a Vianočné tradície
Do dejín Hradu Červený Kameň najviac zasiahli dva šľachtické rody. Ešte predtým, ako sa hrad stal rodinným sídlom Pálffyovcov, ho vlastnili nemeckí Fuggerovci. Prvý Pállfy, ktorý sa stal vlastníkom, bol mladý barón Mikuláš II. Počas dlhých rokov hrad prešiel viacerými prestavbami. Po spomínanej prestavbe v druhej polovici 16. storočia bol hrad zmenený aj o storočie neskôr. Mikuláš IV. Pálffy ho pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú prestaval v ranobarokovom slohu a v druhej polovici 18. storočia. Máriu Magdalénu Fuggerovú si Mikuláš II. Pálffy na hrad priviedol ako osemnásťročnú devu po svadbe v roku 1583. Mikuláš mal v čase svadby 31 rokov a mal už za sebou úspešnú vojenskú kariéru. Bol jedným z najskúsenejších vojvodcov svojej doby, ktorý zvíťazil v 26 bitkách. Ako vojak trávil väčšinu času mimo domova a svoju mladú ženu nechával často opustenú. Počas 15-ročnej vojny s Turkami, ktorá začala v roku 1595, Mikuláš II. velil obrane celého Zadunajska a Mária Magdaléna tak trávila veľa času na hrade sama s deťmi, v obavách o svojho manžela. Avšak ani časté a dlhé odlúčenia ich na vtedajšie pomery šťastnému manželstvu neublížili. Pravidelne si navzájom písali listy a keď to bolo možné, dostávala od manžela aj kyticu červených ruží.
Ján IV. Pálffy sa narodil na Hrade Červený Kameň 20. augusta 1664 a ako chorvátsky bán sa pričinil o odsúhlasenie pragmatickej sankcie na chorvátskom sneme v roku 1722. Neskôr pôsobil ako uhorský palatín, z ktorého sa stal osobný priateľ panovníčky Márie Terézie. Ako palatín počas obradu korunovácie niesol kráľovskú korunu a spolu s ostrihomským arcibiskupom korunoval Máriu Teréziu. Pri pasovaní rytierov zlatej ostrohy predstavoval kráľovnej nových rytierov. V roku 1746 bola Mária Terézia na poľovačke v Kittsee a Ján Pálffy jej vtedy naposledy robil spoločnosť. Od polovice roku 1750 chorľavel a 24. marca 1751 zomrel v Bratislave. S vojenskými poctami a veľkou slávou bol pochovaný v Dóme sv. Martina.
31. marca 2021 uplynie 76 rokov, čo hrad opustil posledný majiteľ, Karol Pálffy (1905 - 1992), spolu so svojou matkou. Na hrad, ktorý ich rodu patril viac ako tri a pol storočia, sa Pálffyovci už nikdy nevrátili. K Hradu Červený Kameň sa viaže aj mimoriadne obľúbená legenda o jeleňovi. Hovorí sa, že počas temnej noci, keď zúrila búrka, uháňal koč Pálffyovcov cez les. Do cesty im zrazu skočil jeleň. Koč začal prudko brzdiť, ale na kamenistom teréne sa zlomilo koleso. Šľachtici museli prenocovať uprostred lesa a ráno, keď vyšlo slnko, zbadali, že len pár metrov pred nimi bola obrovská priepasť.
Vo večerných hodinách posledného predvianočného piatku pozývajú na hrad ochutnať skvelé tradičné špeciality ako oblátky, opečené jablká v mede a škorici alebo omastený chlieb s cibuľou.
Zámok CastelBrando: Od rímskej pevnosti po luxusný hotel
Medzi mestami Conegliano a Valdobbiadene v Taliansku sa nachádza zámocký hotel CastelBrando. Stojí na strategickom mieste v Alpách, kde kvôli ochrane hraníc postavili prvú pevnosť už Rimania v 1. storočí. Najprv tam teda bývali vojaci a panstvo objavilo čaro tejto oblasti až podstatne neskôr, najmä v 16. storočí. Vojenská minulosť ho symbolicky dostihla počas 1. svetovej vojny, keď tam zriadili nemocnicu pre ranených členov armády. Potom trvalo dlhší čas, kým sa podarilo jeho priestory aspoň čiastočne obnoviť. Nakoniec zámok v roku 1997 odkúpila investičná spoločnosť a premenila ho na luxusný hotel s kúpeľmi. Panstvo využívalo hrad viac ako päť storočí. Vďaka tomu má veľmi pútavé dejiny, ktoré sa snažili premietnuť aj do zariaďovania hotelových izieb. Keďže dcéry bývalých majiteľov mali za manželov šľachticov z rôznych významných rodov, snažili sa na to upriamiť pozornosť.
Zámok CastelBrando so sebou prináša aj mnoho tajomstiev. Medzi ne patrí množstvo tajných chodieb, ktoré sa tam nachádzajú. Niektoré využívalo služobníctvo na pohyb po areáli, ale väčšina z nich bola určená pre panstvo. Vďaka výbornej polohe a jedinečnej klíme, ktorá prospievala citlivému zdraviu šľachticov, prichádzali do CastelBrando viacerí významní panovníci. Toto prostredie milovali a niektorí tam strávili aj niekoľko týždňov. Symbolicky sa tak využívalo ako ubytovacie zariadenie už v dávnej minulosti. Zaujímavosťou je, že až do dnešného dňa sa využíva ten istý kanalizačný systém, ktorý vymysleli a vybudovali ešte Rimania. Aj z tohto hľadiska sa stáva historickou cennosťou. Vykurovanie miestností zase fungovalo na rovnakom princípe, ako v minulosti používali v Ermitáži. Pýchou tohto hotela je nielen samotný zámok, ale aj jeho záhrady. V súčasnosti sa ich priestor využíva na rôzne akcie. Najväčšou vzácnosťou je libanonský céder, ktorý je starý už niekoľko stoviek rokov.
Hrad Devín: Vianoce v stredovekom sídle
Na Hrade Devín počas komentovanej prehliadky návštevníci objavujú, ako sa sviatky slávili v rôznych obdobiach hradnej histórie - od stredoveku až po obdobie, keď sa Devín stal šľachtickým sídlom. Na Dolnom hrade sa spoločne rozsvieti a ozdobí vianočný stromček za sprievodu kolied a punču.
Lokalita Hradu Čeklís: Snahy o ochranu kultúrneho dedičstva
Zanedbané Hradné návršie pritiahlo pozornosť záujemcov o stavbu reštaurácie v lokalite zrúcaniny hradu. To by však malo za následok likvidáciu zrúcaniny hradu, jednej z najstarších hmotných pamiatok Bernolákova. V roku 2007 bol podaný podnet na vyhlásenie lokality hradu Čeklís za Národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2008 bola lokalita hradu vyhlásená za NKP (dátum vyhlásenia 31.03.2008) a vzniklo občianske združenie Hrad Čeklís (zápisu do registra bol 28.11.2008). V roku 2009 boli podané prvé projekty zamerané na obnovu.
Šľachtické erby ako svedectvo dejín
Erb je symbolom rodovej identity a histórie. V rámci architektúry sa s nimi stretávame v rôznych podobách na hradoch, zámkoch, kaštieľoch, no často sú taktiež súčasťou starých meštianskych domov či kostolov. Pokiaľ hovoríme o erboch šľachtických, ostávajú po stáročia pripomienkou svojich majiteľov a ich starobylých rodov.
Erb Juraja Erdődyho v Kostole sv. Bartolomeja
V interiéri mestského kostola v Čadci, ktorý je zároveň najstaršou sakrálnou stavbou okresného mesta, sa nad oltárnym obrazom nachádza erb Juraja Erdődyho z 18. storočia. Tento zemepán sa z časti angažoval aj pri výstavbe kostola a taktiež mu daroval dva bočné oltáre. Erdődyovci (Erdődy de Monyorókerék et Monoszló) boli mocný uhorský rod, ktorého príslušníci zastávali v krajine rôzne významné posty. Majetkovo vlastnili napríklad neskorobarokový Erdődyho palác na Ventúrskej ulici v Bratislave či honosný Zámok Hlohovec.
K vzniku erbu sa viaže zaujímavá povesť, podľa ktorej jeden zo šľachticov z tohto rodu prechádzal v noci vo svojom koči cez les, kde mu do cesty skočil jeleň. Kočiš nedokázal na poslednú chvíľu koč zabrzdiť a jeleňa zrazil. Táto zrážka poškodila koč natoľko, že šľachtic s kočišom nemohli v ceste pokračovať a museli ostať v lese až do rána. Keď sa ráno šľachtic prebudil, prvý pohľad mu doslova vyrazil dych. V tesnej blízkosti vedľa koča sa totiž nachádzala priepasť. Ako prejav vďaky sa teda jeleň podľa povesti dostal do tohto rodového erbu. Z hľadiska heraldickej symboliky je však jeleň spájaný najmä s patrónom poľovníkov svätým Hubertom a koleso s mučedníčkou svätou Katarínou Alexandrijskou.
Erby Huňadyovcov a Čákiovcov vo Farskom kostole sv. Jakuba Staršieho
Vo Farskom kostole sv. Jakuba Staršieho v Kysuckom Novom Meste na ulici Jesenského sa nad vstupom do sakristie nachádza zaujímavá heraldická pamiatka v podobe erbov Huňadyovcov a Čákiovcov. Huňadyovci (Hunyady de Kéthely) boli starým šľachtickým rodom, ktorý sa na územie Horného Uhorska dostal v 17. storočí, kedy tu nadobudli viaceré majetky. Medzi rodové sídla patril napríklad aj kaštieľ v Mojmírovciach, ktorý dali postaviť v roku 1721 a obývali ho až do konca druhej svetovej vojny. V roku 1797 získali od panovníka Františka I. Habsbursko‐lotrinského grófsky titul. Gróf Kálman Huňady (*1821 - †1901) bol prvým predsedom Viedenského klusáckeho dostihového klubu. Medzi ďalších významných rodových príslušníkov patrila napríklad Juliána Huňadyová (*1831 - †1919), vydatá v roku 1853 za Michala III. Obrenovića (*1823 - †1868), ktorý bol až do jeho zavraždenia v roku 1868 kniežaťom Srbska.
Erb rodu Huňadyovcov tvorí predný štít, v ktorom je na konári havran držiaci v zobáku prsteň. V prvom a štvrtom poli je heraldicky vľavo a vpravo stojaci medveď. V druhom a treťom poli je obrnené rameno držiace 3 šípy. Tento symbol je zároveň ľavým klenotom erbu. Pravý klenot tvoria dve orlie krídla. Pod korunami oboch klenotov možno sledovať otvorené turnajové prilby, ktoré boli v heraldike obľúbené od 16. storočia. Keďže ide o grófov, má 9 perál. Niekedy však bývali hodnostné koruny (mimo spoločnej koruny) zobrazované aj nad jednotlivými erbami, čo v prípade Čákiovcov na aliančnom znaku v kostole sv. Jakuba Staršieho nebolo dodržané.
Druhý erb patrí šľachtickému rodu Čákiovcov (Csáky de Kőrösszeg et Adorján), ktorý pochádza z bývalej Satumarskej stolice, kde v druhej polovici 14. storočia získali obec Adrian. K rodovému majetku pribudla neskôr taktiež obec Kőröszegh v Biharskej stolici, podľa ktorej začali k svojmu menu písať prídomok de Kőröszegh. V 15. storočí presídlila časť rodu do Sedmohradska, kde zastávali viaceré významné funkcie. V roku 1560 obdržal rod grófsky titul. Prvé majetky na území Horného Uhorska nadobudli vďaka hlavnému kapitánovi sedmohradských vojsk Štefanovi Čákimu (*1570 - †1605), ktorý v roku 1603 získal Šarišský hrad. Na území vtedajšieho kráľovstva vlastnili Čákiovci viaceré majetky, spomedzi ktorých dozaista vynikne najmä Spišský hrad či honosný kaštieľ v Bijacovciach. Rod vlastnil takisto Budatínsky zámok, ktorý získali v roku 1798 po vymretí posledného mužského potomka rodu Suňogovcov. Jeho posledným majiteľom bol gróf Gejza Čáki, ktorý v ňom do roku 1945 býval.
Hlava je takisto klenotom erbu. Niektorí autori ju popisujú aj ako hlavu Turka. Pod korunou je uzatvorená, turnajovú prilba s typicky zobákovitým predĺžením, ktorá sa v heraldike začala objavovať v 15. storočí. Erby v Kostole svätého Jakuba mohli patriť grófovi Ladislavovi Huňadymu (*1826 - †1898) a jeho manželke grófke Šarlote rod. Čákiovej (*1828 - †1906), s ktorou sa podľa rodovej genealógie zosobášil v roku 1856. Tejto hypotéze čiastočne napovedá aj fakt, že erby boli renovované v roku 1906, kedy Šarlota Čákiová zomrela. V prípade aliančných erbov však treba vziať do úvahy, že nutne nemusí ísť o manželstvo. Aliančné erby totiž mohli vyjadrovať aj vzťah pána a teritória, personálnu úniu a podobne. Záverom treba vziať v úvahy zmenu architektonickej podoby erbov, ku ktorej mohlo dôjsť pri ich samotnej renovácií na začiatku 20. storočia.
Erb rodu Čelko v Kysuckom Novom Meste
Na priečelí dvojpodlažnej budovy z druhej polovice 18. storočia sa nachádza erb zemianskeho rodu Čelko (Cselkó de Cselko Lehota). Tento rod pôvodne z obce Čelkova Lehota patril k nižšej šľachte a spomínaný objekt vlastnili v 19. storočí. Budova na Belanského ulici je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a jej priestory slúžia v súčasnosti pre potreby mestskej knižnice. Erb získal pre svoj rod Juraj Čelko za zásluhy od kráľa Ferdinanda I. V rámci symboliky dominuje erbu v štíte i klenote sova, ktorá je v staršej literatúre popisovaná ako symbol múdrosti a učenosti. Pod klenotom je možné sledovať otvorenú turnajovú prilbu. Z významných členov rodiny možno spomenúť napríklad Pavla Antona Čelka (*1817 - †1878), ktorý bol sudca súdnej sedrie Trenčianskej župy či podžupana a tiež správcu Pálffyovských majetkov Eugena Alfréda Huga Čelka (*1870 - †cca 1944‐45). Panovník menoval Eugena dňa 9. 9. 1916 za uhorského šľachtica.
Erb rodu Kubica v Kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie
Zaujímavý erb je umiestnený aj na parapete chóru kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Patril zemianskemu rodu Kubicovcov, ktorý spadal taktiež k nižšej šľachte. Armáles pre svoj rod získal Mikuláš Kubica v prvej polovici 18. storočia. V Kysuckom Novom Meste bol viackrát zvolený za richtára. V erbe je heraldicky vpravo vyobrazený žeriav držiaci kameň, ktorý symbolizujúce bdelosť. Vľavo sa nachádza lev, ktorý je tradične označovaný ako symbol sily, odvahy či udatnosti. Spomenuté šľachtické erby ostávajú dodnes trvalou pripomienkou starých rodín, ktoré sú s históriou Kysúc neoddeliteľne späté. Vďaka architektonickému dochovaniu môžeme často identifikovať ich majiteľov a zistiť tak rôzne dobové súvislosti, ktoré môžu napomôcť pre lepšie pochopenie našich regionálnych dejín. Pamiatková starostlivosť a odborný dohľad ostáva pre súčasné, ale aj budúce dochovanie tohto typu kultúrneho dedičstva nepochybne dôležitá.
Sviatočná atmosféra v historických objektoch a múzeách
S blížiacimi sa sviatkami ožívajú mnohé historické objekty a múzeá špeciálnymi podujatiami, ktoré priblížia vianočné tradície a históriu.
Vianočné prehliadky v Múzeu mesta Bratislavy a Starej radnici
V Múzeu mesta Bratislavy a Starej radnici sa počas adventného obdobia konajú rôzne tematické podujatia. Kurátorská prehliadka predstaví sakrálne klenoty zo zbierok múzea, vrátane sakrálnych textílií a kláštorných prác, ktoré kedysi patrili k výzdobe bratislavských kostolov a kláštorov. Okrem toho sa návštevníci môžu zúčastniť prehliadky, ktorá predstaví históriu Bratislavy ukrytú v exponátoch. Počas komentovanej prehliadky sa pozrieme na vybrané historické artefakty a odhalíme príbehy, ktoré v sebe nesú.
V rámci programu „Place.ba“ sa otvára bezpečný priestor pre všetkých, s etiópskym kávovým ceremoniálom, maľovaním henou na ruky, tradičnými palestínskymi výšivkami tatreez, výstavou autorov s cudzineckým pôvodom a množstvom datlí a čaju. Program je zakončený tancom pri rôznych DJ setoch.
S kurátorom MMB Vladimírom Krajčovičom je možné vystúpiť na vežu Starej radnice, odkiaľ sa otvára jedinečný pohľad na rozžiarené vianočné trhy a slávnostne vyzdobené centrum mesta. Okrem tejto atmosféry objavíte aj tajomné zákutia radničnej veže - uvidíte radničný zvon z roku 1733 aj pôvodný mechanický hodinový stroj. Ten doplnia príbehy dvoch mestských hodinárov, ktorí sa oň starali v prvej polovici 20. storočia. Pridajte sa k nám a zažite kúzlo blížiacich sa Vianoc!
Zaži vianočnú atmosféru vo Viedni : Vianočné trhy v Schönbrunne
Vianočná výzdoba v Trenčianskom múzeu
19. decembra Trenčianske múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja otvára pre širokú verejnosť vynovenú stálu expozíciu v Župnom dome. Expozícia bola uzavretá od 25. apríla tohto roku z dôvodu digitalizácie. Spestrením bude dozaista v čase od 19. decembra do 6. januára dozdobenie kongregačnej sály v duchu Vianoc.
Kreatívne dielne a rozprávky: Inšpirácia Vianocami
Návštevníci sú pozvaní vyrobiť si ornamentálne ozdoby inšpirované sviatočnými tradíciami z rôznych krajín. Inšpirujú sa vôňami a chuťami, ktoré patria k rozmanitým verziám Vianoc. Prečítajú si rozprávky z tisíc a jednej krajiny, vyfarbia vianočné pohľadnice, vystrihnú ukrajinské papierové ornamenty a vytvoria korálkové ozdoby. Vytvorenými ornamentmi môžu vyzdobiť nádvorie múzea alebo si odnesú kúsok sveta so sebou domov.