V maštali, v jasličkách na sene, leží narodený Ježiš, o ktorého sa starajú Mária a Jozef. Vedľa stoja oslík a vôl, klaňajú sa mu pastieri, dary prinášajú Traja králi. Takto zobrazovali betlehemy biblický príbeh o Kristovom narodení.
Počiatky tradície betlehemov
V roku 1223 pozval taliansky šľachtic Giovanni di Velita do svojho sídla v mestečku Greccio v Umbrii priateľa Františka z Assisi, aby s ním strávil vianočné sviatky. Pred časom mu práve v Grecciu daroval horu so skalnatou stenou, v ktorej príroda vyhĺbila menšiu jaskyňu. František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov, si z nej spravil pustovňu.
Počas návštevy sa priateľovi Giovannimu zdôveril: „Chcel by som napodobniť zrodenie betlehemského dieťaťa a ukázať chudobu a biedu, ktorá ho obklopovala, keď sa narodilo. Ako mu chýbalo všetko, čo novorodenec potrebuje, ako bolo uložené v jasliach a odpočívalo na sene medzi oslíkom a volom.“ Najmä chcel deťom i dospelým hraným spôsobom priblížiť príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, pretože mnohí z nich nikdy nedržali Bibliu v rukách, keďže nevedeli čítať.
Pustovňu premenil na kaplnku. Na jeho žiadosť v nej postavili jasličky - kŕmidlo pre dobytok - a naplnili ich senom. Na seno uložili živé bábätko, na ktoré dávali pozor Mária a Jozef, mladí ľudia z farnosti. Z neďalekého gazdovského dvora priviedli oslíka i vola. Scéna zodpovedala narodeniu Božieho syna opísanému v Biblii.
Na Štedrý deň pozval František k jaskyni svojich priateľov a obyvateľov mestečka, ktorí si na cestu v hore svietili pochodňami alebo sviečkami, čím vytvorili v tmavej noci pôsobivú svetelnú reťaz. O polnoci začal slúžiť svätú omšu a čítal úryvky z Evanjelia podľa Lukáša, ktoré najpodrobnejšie opisuje narodenie Krista. Po jej skončení rozdával darčeky, aby napodobnil lásku Boha, ktorý sa sám dal ľuďom ako dar.
Všetkých priateľov, spolubratov i miestnych obyvateľov týmito živými jasličkami upozornil na nesmiernu chudobu, v ktorej Ježiš prišiel na svet. Seno z jasličiek si ľudia rozobrali a pripisovali mu zvláštnu moc. Tajomná atmosféra pri jaskyni na prítomných tak zapôsobila, že aj po smrti Františka z Assisi vždy 24. decembra slávili Božie narodenie pri jasličkách so živými postavami a zvieratami.
František z Assisi teda v roku 1223, tri roky pred svojou smrťou, zaviedol touto slávnosťou tradíciu betlehemov a zároveň v skalnej jaskyni v Grecciu celebroval ako prvý polnočnú omšu. Od tejto chvíle sa v Taliansku silno zakorenil zvyk betlehemov. Podmanil si mnohé stredoveké mestá. Živých ľudí, často hercov, postupne nahrádzali sochami Ježiša, Márie a Jozefa v životnej veľkosti. Čisto živé betlehemy sa uchytili len na námestiach, pútnických alebo rušných miestach.
Koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV. sa príbeh Kristovho narodenia zobrazuje na celom svete. Aj zvieratá vyskytujúce sa v betlehemoch sú typické pre tú-ktorú krajinu. Najtypickejšou surovinou na výrobu betlehemov bolo drevo. U nás i v okolitých krajinách to bolo lipové, brezové alebo jedľové.
Od chudoby k prepychu: Vývoj betlehemov
Šírenie tradície v Európe
V 16. storočí začali v Európe okrem františkánov šíriť tradíciu betlehemov aj jezuiti. Najhonosnejšie sa nachádzali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch. Ich výzdobu financovali panovníci a objednávali si ju u popredných umelcov. Sochy aj naďalej dosahovali výšku človeka, len betlehemy pre svoju až prílišnú prezdobenosť už nepripomínali chudobnú maštaľ.
Počet postáv sa storočiami rozrastal, k Svätej rodine pribudli anjeli, pastieri, Traja králi i ďalšie zvieratá. Koncom 18. storočia cisár Jozef II. zakázal stavať v kostoloch betlehemy, vyhlásil to za nedôstojné pre cirkev. Pravý dôvod však bol, že ho popudila najmä ich honosnosť a nákladnosť.
Ľudové betlehemy a ich presun do domácností
Cisárovým zákazom však vznikla paradoxná situácia - sám netušil, ako ich ešte viac spopularizuje. Pre svoju obľúbu sa výroba betlehemov preniesla do bežných domácností. Stali sa trvalým symbolom Vianoc takmer v každej rodine. Tvorili ich neškolení rezbári, preto dostali označenie ľudové betlehemy.
Od veľkých rozmerov sa prešlo k malým soškám, vytvárali sa nielen z dreva, ale aj z iných rozmanitých materiálov, napríklad z papiera, perníka či keramiky.
Betlehemy na Slovensku
Prvé betlehemy a ich vývoj
Na území dnešného Slovenska sa prvé betlehemy začali objavovať od 14. storočia. Tento zvyk priniesli františkáni, ktorí v tom čase prišli na naše územie. Spočiatku sa výjavy o narodení Krista alebo klaňaní Troch kráľov nachádzali na gotických krídlových oltároch. Postupne umelci preniesli jednotlivé postavy do priestoru. Známe sú drevené sochy od Majstra Pavla z Levoče alebo z Baziliky sv. Egídia v Bardejove.
Živé jasličky spoznali v 15. storočí obyvatelia Prešporka i Banskej Štiavnice. Najväčší rozmach však betlehemy zaznamenali koncom 18. storočia. Na západe Slovenska mali svoje miesto v kúte izby na stole prikrytom sviatočným obrusom alebo na zemi. Tým sa hovorilo izbové betlehemy.
Do kúta sa postavili tesne pred Štedrým večerom a rozobrali sa po Hromniciach - 2. februára. Najčastejšie boli vyrobené z lipového, jedľového alebo brezového dreva, ojedinele z keramiky. Vďačnými materiálmi boli aj chlebové alebo medovníkové cesto a papier. Betlehemy u nás mali rýdzo slovenský charakter.
Nezdobili ich žiadne exotické palmy, ale jedle a smreky. Nachádzalo sa v nich množstvo ovečiek, pastierov a ľudí v krojoch. Okrem izbových betlehemov existovali aj prenosné betlehemy. Tie prevládali na severnom a východnom Slovensku a chodilo sa s nimi koledovať. Boli menšie, mali podobu jednoduchej drevenej skrinky, zväčša ich nosili malí chlapci. Vyrezávané figúrky nahradili papierové, boli ľahšie a dovnútra sa ich zmestilo omnoho viac.
Ľudia si vianočné sviatky nevedeli predstaviť bez betlehemcov. Dotvárali špecifickú atmosféru Vianoc a ich príchod do sviatočných domácností bol veľkým zážitkom pre malých i dospelých. Betlehemci prichádzali s biblickým námetom upraveným do divadelnej podoby. Dej situovali do pastierskeho prostredia, začínal sa scénkou na salaši, pokračoval zobudením pastierov, ktorým anjel zvestoval narodenie Ježiša, a prinášaním darov. Scénku doplnili vinšmi a ľudovými piesňami. Do nácviku betlehemských hier sa zapájali učitelia i kňazi.
Typy drevených betlehemov
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patrili tie z okolia Banskej Štiavnice, mali množstvo maľovaných postáv a bohaté dekorácie. V 19. storočí sa totiž na Piargu, čo sú dnešné Štiavnické Bane, nachádzala vyhlásená rezbárska škola.
Existuje niekoľko typov drevených betlehemov, ktoré sa líšia podľa techniky spracovania, dizajnu a funkčnosti. Vlastnoručne vyrobené drevené betlehemy majú osobitnú hodnotu. Tieto kusy sú často vyrezávané z jedného bloku dreva alebo z menších kusov. Ručná práca zaručuje, že každý betlehem je originálny. Používané drevo môže byť napríklad lipa, javor alebo orech. Tento typ betlehemu sa často stáva rodinným dedičstvom, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu.
Drevené skladacie betlehemy sú praktické a veľmi obľúbené. Umožňujú jednoduché uskladnenie, pretože sa dajú zložiť na menší rozmer. Tieto betlehemy sú často konštruované tak, aby odolali poškodeniu a opotrebovaniu. Môžu byť zhotovené z rôznych druhov dreva, čo umožňuje pestré dizajnové variácie.
Gravírované betlehemy predstavujú spojenie tradičného umenia a moderného dizajnu. Tieto kusy sú často personalizované, pričom sa na nich nachádzajú mená rodiny, vianočné priania alebo symboly. Taktiež je možné pridať rôzne úpravy, ako sú maľby alebo povrchové úpravy, aby sa zvýraznili detaily.
Význam postáv v betleheme
Betlehem zobrazuje kľúčové postavy, ktorých symbolika je neoddeliteľnou súčasťou Vianoc. Svätá rodina, ktorá zahŕňa Pannu Máriu, Jozefa a Ježiša, je stredobodom každého vianočného betlehema. Mária, často zobrazená s modrým plášťom, symbolizuje nevinnosť a materskú lásku. Ježiško, znázornený ako novonarodené dieťa, symbolizuje príchod Spasiteľa. Tieto postavy sú zvyčajne zhotovené z dreva a sú vystavené s láskou, čo posilňuje ich duchovný význam v rodinách.
Príchod Trojkráľov, známych aj ako mudrci z Východu, je významným momentom v betlehemských scénach. Ich prítomnosť je nielen umeleckým prírastkom betlehema, ale aj symbolom viery, nádeje a lásky, ktoré sa šíria počas Vianoc.
Postavy v Betleheme majú jedinečný autorský rukopis a najčastejšie ich majster stvárňuje podľa predlohy nášho folklóru. Ich výraz spája s ľudovou tradíciou a obrazom slovenského človeka na vidieku.
Známe slovenské betlehemy
Najmenší betlehem je v bobuľke nového korenia, jeho rozmery sú 6 x 6 mm a vytvoril ho výtvarník Jozef Praznovský zo Žiliny. Na svojom konte má vyše 1 000 betlehemov vyrobených za 11 rokov z rybích kostí, melónových šupiek alebo zo zemiakov, ale aj z iného ovocia a zeleniny.
Betlehem z lipového dreva sa nachádza v Novom Meste nad Váhom. Má vyše 30 postáv v životnej veľkosti a 4 zvieratá. Najväčšia postava má 2 metre, najmenšie, 30-centimetrové, sú ovečky.
Betlehem v Dome Božieho milosrdenstva v Rajeckej Lesnej je dielom majstra rezbára Jozefa Pekaru. Vyrezával ho 15 rokov z lipového dreva. V roku 1995 bol slávnostne sprístupnený. Dlhý je 8,5 metra, široký 2,5 a vysoký 3 metre. Do jeho stredu umiestnil scénu Božieho narodenia, okolo nej všetky slovenské regióny so známymi miestami, sakrálnymi pamiatkami, štítmi, hradmi, ale aj moderné objekty. V betleheme sú Bratislavský, Oravský i Trenčiansky hrad, Bojnický zámok, významné mestá Levoča, Trnava a mnohé ďalšie. Medzi to pridal ukážky tradičných ľudových remesiel - sú tam obuvníci, tkáči, hrnčiari, stolári, kováči. Nechýbajú pastieri, vinohradníci, drevorubači... Vyrezal aj postavy žien a mužov pri ich každodennej činnosti okolo domu, na poli, v lese, pri podkúvaní koňa, zvážaní sena. Veselosť ľudí zachytil pri vinobraní, stavaní mája, dožinkoch...
Banskoštiavnický betlehem vytvoril architekt Peter Chovan a neustále ho doplňuje a rozširuje. Má takmer 1 000 postáv, z nich asi 400 pohyblivých. Dlhý je asi 21 metrov, vysoký 3 a široký 2,5 metra. Zachytené sú aj dominanty mesta ako Horný trotuár, Námestie sv. Trojice, Kalvária, Nový zámok, nechýba známa postavička štiavnického Nácka, salamandrový sprievod, šachtág - prijímanie do cechov, dielňa fajkárov a známe fajky štiavničky či vláčik Štiavnická Anča.
V Košiciach, v Kostole sv. Karola Bartolomejského, sa nachádzajú jasličky, ktoré sú súčasťou najväčšieho vyrezávaného svätého ruženca na Slovensku. Vytvoril ho František Estočin z lipového dreva.
Betlehem v Terchovej v kostole sv. Cyrila a Metoda znázorňuje výjavy z Kristovho narodenia, ale tiež remeslá typické pre tento región.
Skutočný Príbeh Biblie Aký Ešte Nikdy Nebol Odhalený | Celý Dokumentárny Film
Betlehemy vo svete
V rôznych regiónoch sveta sú betlehemy často upravované tak, aby zahŕňali miestne prvky, krajiny a tradície. České krajiny patria medzi najväčších obdivovateľov betlehemov. V Mexiku nájdete aj výjavy z každodenného života, kultúrneho dedičstva a histórie, pričom nechýbajú ani figúrky slávnych osobností. Pre Španielsko je typická výstavba „živých“ betlehemov. Na Haiti drevený betlehem nehľadajte. Betlehemy v škandinávskych krajinách vyjadrujú prostý život ľudí a ukážku remesiel. Svoje uplatnenie našli betlehemy aj v Japonsku, kde nejde o tradičnú záležitosť, ale skôr o módnu vlnu. Argentínske betlehemy vynikajú svojou impozantnou veľkosťou, typická je prítomnosť argentínskych postáv.
Tradičný neapolský betlehem s 32 figúrkami z terakoty je stále aktuálny v Taliansku, kde existujú drobné dielne, kde sa betlehemy tohto typu vytvárajú celý rok. Carbonelov betlehem je najrozšírenejší typ francúzskych betlehemov z oblasti Provensálska.
Na tvorbu betlehemov sa používa nesmierna škála materiálov: od dreva, hliny - pálenej i nepálenej, glazovanej, plátna, rastlinných vlákien, skla, kovu, malých tekvičiek až po papier, porcelán či umelý kameň.
Betlehem ako symbol Vianoc
Príprava na vianočné sviatky má rôzne podoby. Spočíva prevažne v zdobení vianočného stromčeka, pečení, v slávnostnom prestieraní a obdarúvaní. V mnohých rodinách je však neodmysliteľnou súčasťou Vianoc tiež betlehem.
Verné zobrazenie narodenia Ježiša Krista existovalo samostatne alebo ako kulisa vianočných liturgických hier. Dieťa ležiace v jasliach medzi dvoma zvieratami bolo jeho hlavnou súčasťou. Až neskôr bolo doplnené o ďalšie postavy. Aj keď história narodenia Ježiša Krista má korene v dávnej minulosti, typický vianočný betlehem má svoj pôvod v 13. storočí.
Aj keď majú pre mnohých iba podobu vianočnej dekorácie, stále v sebe nesú hĺbku, na čo sa v dnešnej hektickej a technológiami preplnenej dobe často zabúda. Nejde o to, či majú postavičky v jasličkách historický nádych alebo minimalistickú podobu. Pravým dôvodom na jeho prítomnosť je tá skutočná symbolika Vianoc, ktorá siaha ďaleko do histórie. Tá, ktorá má v ľuďoch prebudiť pocity lásky, súdržnosti, nádeje, pokory i pokoja. Tá, ktorá dokáže všetok stres, problémy a všetky tie nepríjemnosti, ktoré jednoducho raz za čas skrížia cestu každému z nás, premiestniť na vedľajšiu koľaj.
Betlehem pod stromčekom pomáha túto atmosféru vytvoriť. Pokojná scéna narodenia Ježiša Krista pod zelenými vetvami vianočného stromčeka pôsobí hrejivo, pokorne a zároveň dôstojne.