Vianočné sviatky sú časom lásky, pokoja a rodinných stretnutí. Jedným z najkrajších spôsobov, ako si vzájomne prejaviť úctu a zaželať šťastné a veselé Vianoce so svojou rodinou, priateľmi či spolupracovníkmi, je tradícia vianočných pozdravov. Hoci dnes žijeme v dobe digitálnych technológií, klasická papierová pohľadnica nestráca na svojom čare.
Počiatky vianočných vinšov
Korene posielania vianočných a novoročných želaní siahajú hlboko do histórie. Už starí Číňania a Egypťania si zvykli na Nový rok posielať krátke texty so zdvorilostným vinšom na papyruse. V stredoveku mnísi počas Vianoc predávali rytiny s kresťanskými motívmi, ktoré však boli dostupné najmä zámožnejším vrstvám obyvateľstva.
Tradičné vianočné pohľadnice, ako ich poznáme dnes, nadväzujú na zvyk zasielania ručne vyrábaných kreslených pozdravov, ktorý bol v Európe rozšírený od 15. storočia. O prvenstvo sa vedú spory: niektoré zdroje spomínajú Taliana Nicolo Monte Melliniho, ktorý už v roku 1709 rozosielal priateľom a rodine vlastnoručne napísané kartičky s veršami.
Zrod modernej vianočnej pohľadnice
Za kolísku vianočných pohľadníc dnešného typu sa všeobecne považuje Anglicko. Kľúčovou postavou bol obchodník a majiteľ litografickej spoločnosti sir Henry Cole. V roku 1843, preťažený množstvom písomných pozdravov, ktoré každoročne posielal svojim známym, požiadal priateľa, maliara Johna Callcotta Horsleyho, aby mu navrhol vianočný motív. Na prvej pohľadnici bola vyobrazená šťastná rodina pri štedrovečernom stole s nápisom: "Veselé Vianoce a šťastný Nový rok".
Hoci prvá séria 1000 kusov bola na vtedajšie pomery pomerne drahá, pohľadnice sa stali okamžitým hitom. Do roku 1850 sa stali dostupnými pre široké vrstvy obyvateľstva a tradícia sa začala lavínovito šíriť svetom.
Rozšírenie tradície do sveta
Do Spojených štátov vianočné pohľadnice úspešne priniesol nemecký prisťahovalec Louis Prang, označovaný za „otca americkej vianočnej karty“. V roku 1874 ich nechal vytlačiť v Bostone s použitím až dvadsiatich rôznych farieb, čím stanovil vysoký štandard kvality. V Nemecku sa zas tradícia rozvinula vďaka používaniu drevorytín, čo umožnilo detailnejšie tieňovanie a farebnosť obrázkov.
Motívy, ktoré nestarnú
Pohľadnice v priebehu desaťročí zdobili rôzne námety:
- Zimné krajinky: zasnežené chalúpky pod bielou perinou, stromy v zimnej prírode.
- Náboženské motívy: jasličky, anjelici či traja králi.
- Rodinné a humorné motívy: šantiace deti, zvieratá v snehu či avantgardné stvárnenia.
- Socialistické aranžmány: vetvičky, vianočné ozdoby a salónky.
Význam skratky P.F.
Výrazným prvkom novoročných želaní je skratka P.F., pochádzajúca z francúzskeho "pour féliciter" (blahoželať). Tradíciu jej používania u nás v 19. storočí spopularizoval český maliar a grafik Viktor Stretti. Dnes táto skratka neodmysliteľne patrí k novoročným pozdravom v našom kultúrnom priestore.
Súčasnosť: digitálny vek a návrat ku klasike
Dnešná doba priniesla posun od papierových pozdravov k elektronickým správam a sociálnym sieťam. Etnológovia však upozorňujú, že nejde o koniec tradície, ale o jej evolúciu. Napriek tomu, že elektronické správy sú rýchle, klasická pohľadnica, ktorú si človek vystaví na krbovú rímsu či parapetnú dosku, zostáva jedinečným osobným odkazom.
Písaná strana pohľadnice má svoje neopakovateľné čaro - či už ide o štýl písma alebo o vedomie, že odosielateľ si našiel čas na jej výber a odoslanie. Aj preto záujem o túto formu sviatočného kontaktu počas predvianočného obdobia stále narastá.