Dnes je Štedrý deň, začínajú vianočné sviatky, ktoré mnohí z nás považujú vďaka ich neopakovateľnej atmosfére za najkrajšie sviatky v roku. Dôležitou súčasťou tejto výnimočnej sviatočnej atmosféry je ozdobený vianočný stromček, ktorý sa rozžiari v každej domácnosti práve dnes večer, keď si pod ním nájdeme vianočné darčeky.
História vianočného stromčeka
Pôvod a šírenie tradície
Portál Svet stromčekov zaujímavým spôsobom opisuje, kedy a kde vznikla tradícia ozdobených vianočných stromčekov. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, a preto počiatky vianočného stromčeka nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí.
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. Na slovenských dedinách sa vianočné stromčeky začali objavovať až v 19. až 20. storočí. Šírenie vianočného stromčeka do celého sveta sa začalo hlavne po druhej svetovej vojne.
Od uctievania stromov k vianočnému symbolu
Vianoce by neboli Vianocami bez pravej vianočnej atmosféry, ktorú dotvárajú dekorácie, svetlá, vône a samozrejme vianočné stromčeky. Samotný výber a zdobenie vianočného stromčeka je pre nejednu rodinu tradičný vianočný rituál, na ktorý sa celý rok všetci tešia.
Stromy boli odjakživa pre ľudí symbolom už od doby kamennej a možno oveľa skôr, veď dávali plody, drevo, poskytovali tieň i útočisko. Prečo práve ihličnatý strom? Lebo jediný ostal zelený a teda živý aj v časoch zimy, chladu a nepohody. Bol symbolom života, sily, hodný obdivu. U Germánov boli stále zelené stromy uctievané ako obraz plodnosti, nesmrteľnosti a znovuzrodenia. Kelti dokonca po nich pomenovávali svoje kmene. Stromy uctievali Indiáni a Číňania, Egypťania či staroveké národy Mezopotámie.
Rituál zdobenia stromov v období pred zimným slnovratom siaha do predkresťanských čias. Pohania zdobením prejavovali oddychujúcim stromom a kríkom v prírode úctu a vďaku za úrodu, za ich užitočnosť. Zelená halúzka, či rozkvitnutá vetvička už v dávnych kultúrach symbolizovali život. V rôznych podobách boli vlastne známe u všetkých národov, pri všetkých slávnostiach a sviatkoch. Rovnako tak v čase zimného slnovratu, keď prinesená zeleň znamenala prebúdzajúci sa život. Neskôr aj kresťanská cirkev prijala ozdobený stromček za symbol Vianoc ako obraz biblického rajského stromu poznania.
Tento symbol sviatkov pokoja a mieru však katolícka cirkev spočiatku pokladala za pohanský zvyk. Germánske kmene pri zimnom slnovrate takto uctievali boha Wotana, Kelti boha Slnka a jeho večného života. Dnes cirkev tieto prekrásne dekorácie neodsudzuje, priam naopak. Kresťanskú symboliku stále zeleného stromu so sviečkami a červenými guľami je možné interpretovať rôzne. Zeleň bola už v predkresťanskej dobe znamením nádeje na nový život uprostred zimy a kresťanstvo túto symboliku preberá. Zároveň sa vianočný stromček stavia na počesť príchodu Spasiteľa, tak ako ho zelenými ratolesťami vítali v Jeruzaleme. Červené jabĺčka alebo gule zase symbolizujú biblický strom života, z ktorého jedli Adam a Eva, hoci to mali zakázané.
Nie je to len ozdobený strom. Je to symbol Vianoc, zrodenia nového života, nového roka, svetla a prosperity. Vianoce bez stromčeka nie sú Vianocami.
Vývoj vianočných ozdôb a štýlov
Tradičné a historické ozdoby
Vianočná výzdoba sa kedysi nepripravovala príliš skoro - najčastejšie až na Štedrý deň dopoludnia. Bola jednoduchá, skromná, no symbolická a vytváraná vlastnými rukami. Stromčeky sa zdobili skutočnými sviečkami, čo bolo síce nebezpečné, ale zároveň veľmi čarovné. Ozdoby sa často vyrábali spolu s deťmi - napríklad papierové reťaze či anjeličkovia z vaty. Sklenené ozdoby boli veľmi obľúbené, no do dedinských domácností sa dostávali až začiatkom 20. storočia.
Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Ozdobné reťaze vymysleli v Nemecku. V 17. storočí vynašli stroj, ktorý dokázal vyťahovať strieborné prúty na tenké dlhé nitky, pravdepodobne na výrobu lamiet či reťazí.
Ľudia stromčeky dlhodobo zdobili viacfarebne, súčasné trendy však často určujú dominantný jeden druh farby. Stromčeky sa niekde vešali na strop nad štedrovečerný stôl, špičkou dolu. Na vidieku im prikladali rôzne významy. Na Slovensku pôvodne zdobili budovy zelenými vetvičkami a prútmi. Vianočný stromček sa ponecháva v domácnostiach obyčajne do Troch kráľov.
Moderné trendy a alternatívy
Aj stromčeky idú s dobou. Vznikajú stále nové a nové vymoženosti, ktoré ich ozvláštňujú. Najskôr boli jednofarebné, postupne ich prizdobovali ornamentmi, pribudli srdiečka, hviezdičky, vločky.
Druhy vianočných stromčekov
Pestovanie a zdroje
V dávnejšej minulosti boli hlavným zdrojom vianočných stromčekov naše lesy (smrek, jedľa, borovice). Nevyhnutné pestovateľské zásahy v mladých lesných porastoch sa plánovali tak, aby z vyťažených stromčekov bolo možné vybrať tie, ktoré sa hodia na vianočné stromčeky a tieto sa potom predávali. Vzhľadom na predpísané počty vysádzaných stromčekov na 1 hektár však kvôli vzájomnej konkurencii iba malá časť stromčekov v mladinách zodpovedala kritériám na pekný vianočný stromček, a tak sa začali na ich produkciu využívať špeciálne plantáže.
Všade vo svete sa na pestovanie vianočných stromčekov využívajú plantáže, ktoré sú napríklad v západoeurópskych krajinách súčasťou hospodárenia na pôde - vo väčšine prípadov poľnohospodárskej. Na Slovensku je v tomto smere prísnejšia legislatíva a vianočné stromčeky možno pestovať iba na lesných pozemkoch, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o obmedzení ich využívania, napr. pod elektrovodmi alebo na plochách lesných škôlok, na poľnohospodárskej pôde na pozemkoch nižšej kvality, pričom vo voľnej poľnohospodárskej krajine treba požiadať o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre účel pestovania vianočných stromčekov.
Populárne druhy rezaných stromčekov
V súčasnosti existuje viacero druhov rezaných vianočných stromčekov, ktoré sú u nás dostupné a aj tých, ktoré sa na Slovensku pestujú. Vianočný stromček môže byť akýkoľvek ihličnan. Najdokonalejší tvar má jedľa, najdlhšie vydrží borovica.
- Jedľa biela (Abies alba): Historicky známa ako jeden z prvých druhov ihličnanov, využívaných ako vianočný stromček. Pochádza zo Strednej a Južnej Európy a vo voľnej prírode ju môžeme nájsť od Pyrenejí až po Karpaty. Aj na Slovensku je jedľa biela pôvodným druhom, no vo voľnej prírode je už zriedkavejšia kvôli jej citlivosti na čistotu ovzdušia, zver a klimatické podmienky. Oproti iným jedličkám má jedľa biela jednotlivé poschodia od seba viac vzdialené, čo sa v minulosti využívalo na pripevnenie horiacich sviečok. Ihličie sa drží na konároch veľmi dlho.
- Jedľa balzamová (Abies balsamea): Pochádza zo Severnej Ameriky, kde patrí medzi najtradičnejšie druhy vianočných stromčekov. Stromček je známy jemným, voňavým ihličím, ktoré nepichá a na strome vydrží veľmi dlho. Zároveň vyniká súmerným a hustým porastom, vďaka čomu spĺňa najžiadanejšie vlastnosti vianočného stromčeka. Jedľa balzamová dostala svoje pomenovanie po živici, ktorú zvyčajne vylučuje na kmeni.
- Jedľa Nordmannova (Abies nordmanniana): Je jedným z najžiadanejších a zároveň najviac pestovaných vianočných stromčekov v Európe. Často sa s ňou môžeme stretnúť aj v našich nákupných centrách, kam sa väčšinou dováža z obrovských plantáží v Dánsku, Írsku a iných krajinách. Medzi prednosti tohto druhu patrí krásny, kužeľovitý a symetrický tvar a husté, nepichľavé ihličie, ktoré na strome vydrží aj po vyschnutí. Jej nevýhodou je nevýrazná vôňa ihličia. Jedľa Nordmannova, známa aj ako kaukazská jedľa, pochádza z oblasti juhozápadne od Čierneho mora (Gruzínsko, Turecko, Kaukaz, Arménsko), no vďaka jej odolnosti voči suchu a nenáročnosti na pestovanie sa stala obľúbeným vianočným stromčekom pestovaným na plantážach, ako aj vďačným ihličnanom v záhradách a parkoch.
- Jedľa srienistá (Abies concolor): Je menej bežným druhom vianočného stromčeka, no stáva sa čoraz populárnejšou najmä vďaka svojej štíhlej korune, ktorá má menšie priestorové nároky. Jej ihličie ostáva dlho na stromčeku aj po vyschnutí, má príjemnú vôňu a atraktívny striebristý vzhľad. Pôvod jedle srienistej môžeme hľadať v juhozápadnej časti Severnej Ameriky.
- Jedľa kórejská (Abies koreana): Ako je zrejmé aj z jej názvu, tento druh jedle pochádza z kórejských hôr. Je to veľmi atraktívny vianočný stromček, výnimočný sýtozeleným, krátkym ihličím (striebristým na spodnej strane), ktoré je na konároch usporiadané ako kefa na fľaše, čo vytvára nezvyčajný, našuchorený efekt. Kórejská jedlička je obľúbenou drevinou pri tvorbe záhrad a parkov, no čoraz častejšie sa využíva aj ako vianočný stromček.
- Borovica lesná (Pinus sylvestris): Borovica lesná (sosna) je našim pôvodným druhom, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje takmer v celej Európe. Jednotlivé poschodia konárov sú od seba viac vzdialené a sú posiate dlhým, pichľavým, no riedkym ihličím, takže nevytvára dojem hustého vianočného stromčeka. Všetky jej nevýhody však vyváži neprekonateľná borovicová aróma, ktorú okolo seba borovica šíri ešte dlho po zrezaní. Ihličie ostáva po vyschnutí stromu na konároch dlhšie.
- Borovica čierna (Pinus nigra): Od borovice lesnej sa odlišuje tmavšou borkou so sivým odtieňom, ktorá pekne kontrastuje s tmavozeleným ihličím. Jej typickým znakom je široká, priestranná (redšia) koruna s dlhým ihličím. Tento druh vianočného stromčeka ocenia najmä v domácnostiach, kde si nepotrpia na súmerných, hustých ihličnanoch, ale skôr na prirodzenej kráse a nezameniteľnej borovicovej aróme. Borovica čierna nepatrí k našim pôvodným druhom, no napriek tomu sa s ňou môžeme stretnúť aj v našich lesoch, kde má dlhú tradíciu pestovania. Ihličie po vyschnutí stromu vydrží na konároch dlho.
- Smrek obyčajný (Picea excelsa): Je najdostupnejšou alternatívou vianočného stromčeka aj kvôli tomu, že je u nás najrozšírenejším druhom ihličnanu, vo veľkom pestovaným aj na hospodárske účely. Medzi jeho výhody patria príjemná aróma a jemné ihličie. Smrek obyčajný bol v minulosti obľúbenou voľbou vianočného stromčeka v mnohých európskych krajinách, no v súčasnosti stráca na popularite, pretože má redšie ihličie, ktoré v interiéri rýchlo opadáva a jeho tenké konáre unesú menšiu záťaž vianočných ozdôb.
- Smrek pichľavý (Picea pungens): Je známy aj pod označením strieborná jedlička a často ho môžeme vidieť v záhradách a parkoch, kde má jeho symetrická, kužeľovitá koruna dekoratívne využitie. Čoraz častejšie však nachádza uplatnenie aj ako vianočný stromček, vynikajúci svojou striebristou farbou a hustými konármi, ktoré unesú ťažšie dekorácie. Jeho nevýhodou môže byť pichľavé ihličie.
- Smrek omorikový (Picea omorika): Hlavnou výhodou smreka omorikového je jeho štíhla koruna s mierne prevísajúcimi konármi, ktorá sa zmestí aj do menších priestorov. Jeho ihličie sa podobá ihličiu smreka obyčajného, no je ešte jemnejšie, vydrží dlhšie a jeho spodná strana je bledá. Tento druh vianočného stromčeka má aj príjemnú arómu.
Živý vs. umelý stromček
Novodobou otázkou je, či ostať pri živom stromčeku, alebo si kúpiť umelý, ktorý vydrží niekoľko sezón. Tento výber má svoje ekologické a praktické aspekty.
Umelé stromčeky
Umelé stromčeky sa vyrábajú z plastov a mínusmi z hľadiska ekológie sú:
- energeticky náročná výroba plastov,
- používanie toxických prísad pri ich výrobe a vznik škodlivín,
- vyčerpávanie prírodných zdrojov,
- možný obsah ťažkých kovov a negatívny dopad na zdravie,
- po skončení životnosti dlhodobá záťaž pre životné prostredie.
Aby sa vyrovnala úroveň uhlíkových splodín pri výrobe umelého stromčeka emisii splodín pri spaľovaní prírodného, musel by sa umelý stromček používať aspoň 20 rokov.
Živé stromčeky
Prínosom živých vianočných stromčekov pre životné prostredie je:
- produkcia kyslíka,
- ochrana pôdy pred eróziou a vytváranie mikroklímy počas celej doby rastu, resp. existencie plantáže,
- životný priestor pre rôzne druhy živočíchov.
Pri kompostovaní sú tieto stromčeky plne rozložiteľné, po zoštiepkovaní môžu byť využité aj na energetické účely.
Stromček v kvetináči
Alternatívou pre mnohých môže byť živý vianočný stromček pestovaný v kvetináči, ktorý sa môže využívať hneď niekoľko rokov a keď je už príliš veľký, môžeme ho zasadiť do záhrady. Existujú desiatky druhov smrekov, jedličiek, borovíc a pre odvážnejších aj cypruštekov a cédrov, ktoré sú vhodné do našich klimatických podmienok a môžu sa použiť ako živý vianočný stromček. Stačí ísť do niektorej z okrasných škôlok a vybrať si. Ideálne sú najmä pomaly rastúce druhy jedličiek a borovíc, ktoré nám budú spríjemňovať Vianoce po dlhé roky.
Vianočná výzdoba v roku 2013
Trendy u prominentov
Prominenti kupovali väčšie vianočné stromčeky a zdobili ich tradičnejšie. Mnohé prominentné osobnosti tieto Vianoce uprednostnili vo väčšine prípadov umelé stromčeky. Okrem sklenených gúľ a svetiel si mnohí na vetvičky vešali aj jednoduché papierové či drevené ozdoby.
- Na retroštýl starých rodičov stavila napríklad Jana Žitňanská, Martin Poliačik a Lucia Nicholsonová, ktorá sa zriekla aj svetiel. Namiesto nich sa jej na vetvičkách hojdali plyšové hračky.
- Najviac darčekov pod stromčekom sme si všimli u Ivety Radičovej a najdlhšie vianočné sviatky slávili manželia Štefan Margita a Hana Zagorová, ktorí si stromčeky ozdobili už začiatkom decembra.
- Rodina Andrey Belányiovej má stromček umelý. Anjela, ktorý je v izbe počas celého roka, cez Vianoce presúvajú na vrchol.
- Herečka Jana Lieskovská Vianoce strávila u rodiny svojho brata. S prípravou vianočnej atmosféry však pomáhala aj ona.
- U Hany Zagorovej a Štefana Margitu sú hneď tri stromčeky. Jeden majú v byte a ďalšie dva na terase. Spevák ich ozdoboval už začiatkom decembra, vraj aby u nich vianočná atmosféra netrvala len pár dní.
- Karel Gott nerád rozpráva o Vianociach, oveľa radšej nakupuje darčeky pre svoje dcéry. Tento rok im vo vile na Bertramke najväčšiu radosť spravil bábkovým divadlom.
- Martin Poliačik kúpil prvý raz veľký strom, jeho syn bol z toho nadšený. Ozdoby si robili sami, zopár z nich šila rodinná kamarátka.
- Juraj Lelkes každý rok sám zdobil umelý stromček. „Dva roky som to zniesla," priznala jeho manželka Sisa Sklovska.
- U Ivety Radičovej, na snímke s priateľom Jánom, na stromčeku nechýbajú tri ozdoby: kočiarik z korálikov od rodičov, ktorí ho kúpili, keď sa narodila; zlatá podkova s kominárom z čias narodenia jej zosnulého manžela Stana; a farebná guľa zaobstaraná na počesť narodenia ich dcéry Evy.
- Živý stromček má každý rok aj Jana Žitňanská. „S deťmi celý rok riešime, ako ho vyzdobíme. Tieto Vianoce sme zvolili ozdoby z dreva a látky, papierové gule a sušené ovocie. Niektoré vyrobili naše deti,“ povedala.
- Na vianočnej výzdobe si dala mimoriadne záležať Gabriela Drobová. „Na vianočný stromček som obzvlášť hrdá, robila som si ho celý sama,“ prezradila.
- V rodine muzikantov Šarközyovcov to majú rozdelené. Vanesska s mamou Silviou ozdobujú stromček a otec Ernest ochutnáva napečené a uvarené dobroty.
- Speváčka Monika Bagárová bola s mamou a otcom u starých rodičov, kde si pod umelým stromčekom našla plno darčekov.
- Magda Vášáryová a Milan Lasica majú každoročne živý stromček. Tohtoročná borovica merala viac než tri metre.
- Lucia Nicholsonová stromček ozdobuje bez svetiel. „Visia na ňom ozdoby od detí z detských domovov a zdobila som ho spolu so svojimi deťmi,“ opísala ho.
- Na umelý vianočný stromček si zvykla rodina Ivana Štefanca, lebo živé ihličnany im v záhrade voňajú celý rok. Každý z rodiny má na ňom aj svoju vianočnú guľu s menom.
- U Zdeny Studenkovej a Braňa Kostku vianočný stromček ozdobila pani domu s dcérou Simonou.
Verejná vianočná výzdoba 2013
Sviatky pokoja a radosti prinášajú zmeny aj do parlamentu! Po celoročnom súboji poslancov sa pred Vianocami vo vestibule Národnej rady rozsvietil bohato vyzdobený vianočný stromček. S výmenou garnitúr však prišla okrem zmeny politiky aj výrazne zmenená vianočná výzdoba. Živý ihličnan vystriedal umelý. Vianočná výzdoba nestála podľa šéfky tlačového odboru parlamentu Sone Pötheovej ani cent. Medzi poslancami však vyvoláva zmiešané pocity červená hviezda na špičke stromčeka. Viacerým politikom totiž pripomína symbol komunizmu.
Obce každoročne na vianočnú výzdobu vynakladajú nemalé peniaze. Naši starí rodičia si však nasvietené ulice a nazdobené ihličnany pamätajú len z väčších miest. Najbohatšiu a najmodernejšiu výzdobu majú asi Jaslovské Bohunice. Na novom prerobenom námestí sa týči stromček, ozdobený podobne ako ten trnavský. V Paderovciach je výzdoba jednoduchšia, no aj tak okúzľujúca. Tu však svietia stromčeky dva. V ostatných dedinách to vyzerá podobne - nechýbajú svetlá na lampách a krásne vysvietené ihličnany. Niekde honosnejšie, niekde menej. Stromčeky navodzujú vianočnú atmosféru už niekoľko storočí.
