Vianočná koleda je nadčasové dielo anglického spisovateľa Charlesa Dickensa, ktoré rozpráva príbeh o lakomom a nevraživom Ebenezerovi Scroogovi. Hlavnou myšlienkou diela je posolstvo, že každý sa môže zmeniť k lepšiemu. Okrem toho kniha ponúka príjemnú vianočnú atmosféru, vďaka čomu sa stala neoddeliteľnou súčasťou vianočných tradícií. Novela bola prvýkrát publikovaná počas Vianoc 19. decembra 1843 a ihneď sa stala bestsellerom.
Prvé vydanie sa vypredalo v priebehu niekoľkých dní a Londýnčania hodiny stáli v nekonečných radoch, len aby si ju mohli vypočuť v podaní samotného Charlesa Dickensa. Príbeh bol vnímaný ako obžaloba industriálneho kapitalizmu v 19. storočí a ako vrátenie pôvodných hodnôt vianočným sviatkom vrátane rodinného veselia, štedrosti a viery. Hoci autor dielo pôvodne zamýšľal ako kritiku kapitalistických vykorisťovateľov, dnes patrí k vianočnej klasike.
Príbeh: Cesta za premenou duše
Ebenezer Scrooge - Lakomý obchodník
Dej sa začína na Štedrý deň v Londýne, kedy Ebenezer Scrooge, nesmierne lakomý a chladný londýnsky obchodník, ako obvykle sedí v kancelárii spoločnosti Scrooge & Marley. Spoločnosť založil so svojím už pred siedmimi rokmi zosnulým a nemenej hrabivým spoločníkom Jacobom Marleym.
Scrooge je lakomý muž, ktorý sa nestýka s druhými ľuďmi a nemá ich rád. Jediné, čo ho zaujíma, sú peniaze. Vtom do dverí vpadne Ebenezerov usmievavý synovec Fred a srdečne ho pozve na sviatočnú hostinu, čo Scrooge hrubo odmietne. Podobne sa zachová aj o chvíľu neskôr, keď ho dvaja muži vyberajúci peniaze pre chudobných a potrebných požiadajú o finančný príspevok. Keď sa deň nachýli ku koncu, neochotne dá svojmu biedne platenému a prepracovanému zamestnancovi Bobovi Cratchitovi platené voľno na Boží hod vianočný.
Scrooge mal "studenú náladu" a nosil ju všade so sebou. Aj za tých najväčších horúčav premenil svoju kanceláriu na chladničku, v ktorej sa neoteplilo ani počas Vianoc. Nerozohrialo ho žiadne teplo a ani krutý mráz sa mu nedostával pod nechty. Vždy sedával sám vo svojom veľkom chladnom dome a zlostne pozoroval rozsvietené okná okolitých domov, kde si ľudia v teplom kruhu rodín pochutnávali na vianočnej hostine. Neveril v Boha, veril sám sebe a jediné, o čo sa snáď bál, boli peniaze. Neustále ich počítal a šetril na všetkom - nedožičil ani sebe, ani iným.
Ch. Scrooge, pochádzal z chudobnej rodiny. Najskôr bol nesmelým učňom, postupne však nadobudol sebavedomie, ktoré prerástlo na povrchnosť. Scrooge bol vysoký, štíhly štyridsiatnik, ktorý nosieval čierne oblečenie. Dával dôraz na materiálne hodnoty a zaujímali ho ľudia s veľkým majetkom. Bol až taký chamtivý, že v zime nekúril, hoci chlad v jeho izbe by sa dal prirovnať k bodu mrazu. Flegmatický a pesimistický postoj zaujímal aj k chudobným ľuďom. Nemal veľa priateľov, ba nemal žiadnych. Ak ho stretli na ulici, radšej sa mu vyhli, než by sa mu mali pozdraviť, alebo sa ho niečo opýtať. Ak sa aj stalo, že sa mu niekto prihovoril, bol k nemu chladný, priamy až ostrý. Navyše bol nepriateľský aj voči vlastnému synovcovi zosnulej sestry. Len s ťažkým srdcom niesol to, že sa na Boží hod vianočný nemôže pracovať.
Návšteva ducha Jacoba Marleyho
Po osamotenej večeri v hostinci sa Ebenezer vydáva domov. Ako náhle odmyká dvere svojho domu, klepadlo sa na okamih premení v hlavu jeho spoločníka Jacoba Marleyho. Racionálny Scrooge neverí svojim vlastným očiam, aj napriek tomu radšej zamkne na dva západy. Vtom sa mu zjaví Marleyho duch, ktorý má k sebe pripútanú dlhú reťaz pozostávajúcu zo všetkých ukradnutých truhel a mešcov. Marley varuje Scrooga, že jeho reťaz hriechov je už teraz oveľa dlhšia a ťažšia než ten, ktorý spočíva na ňom samom. Upozorňuje Scrooga, že ho navštívia traja duchovia, aby mu ukázali, čo sa môže stať, ak bude naďalej takto chamtivý.
Duch Marleyho vysvetľuje: „»Máte okovy,« vykoktal Scrooge trasľavo. »Vláčim reťaz, ktorý som si ukoval za života,« odvetil duch. »Článok po článku a lakeť po lakti som ho ukul sám - z vlastnej slobodnej vôle som sa ním opásal a z vlastnej slobodnej vôle som ho tiež vláčil. »Alebo by si chcel poznať,« pokračoval duch, »váhu a dĺžku silného opasku, ktorý vláčiš sám? Bol navlas rovnako ťažký a rovnako dlhý ako tento už pred siedmimi vianočnými večermi. Od tej doby si na ňom pilne koval, je to dnes preťažký reťaz!«“
Duch minulých Vianoc
Ako prvý ho navštívi Duch minulých Vianoc. Zářící prízračná postava ukáže Ebenezerovi, ako slávil Vianoce v detstve a mladosti, kedy bol ďaleko láskavejší. Spolu s ním sa presunie do internátu, kde vyrastal a kde sa cítil osamelo. Úsmev na tvári mu vyčaril až príchod jeho milovanej mladšej sestry Fan, už dávno zosnulej matky synovca Freda, ktorá si ho prišla odviezť na Vianoce domov.
Scroogeova negatívna premena charakteru je po prvý raz zreteľná v okamihu, kedy sa s ním rozhodne rozísť jeho opomenutá snúbenica Belle, lebo si uvedomí, že ju nikdy nebude milovať tak, ako miluje peniaze. Nakoniec duch zavedie lakomého obchodníka do domácnosti už šťastne vydanej Belle, ktorá spolu so svojím manželom vyjadruje opovrhnutie nad osudom Scrooge.
Duch súčasných Vianoc
Druhý duch, Duch súčasných Vianoc, sa zjaví v podobe hodujúceho obra, ktorý Ebenezerovi ukáže, ako sa zástupcovia všetkých spoločenských tried na rôznych miestach tešia z Vianoc. Najprv ho prevedie vianočným Londýnom, kde sa veriaci schádzajú k sviatočnej bohoslužbe, obchody žiaria prvotriednym tovarom a všetci ľudia sú k sebe vľúdnejší než kedykoľvek inokedy. Duch ďalej Scroogeovi ukáže, že tieto sviatky slávia aj umordovaní baníci, osamelí strážcovia majáku či námorníci brázdiaci rozbúrený oceán.
Duch mu tiež ukáže súčasné Vianoce v skromnom obydlí Boba Cratchita v Camden Towne. Tu sa celá rodina chystá na skromnú slávnostnú večeru, lebo viac si kvôli Cratchitovej nízkej výplate nemôžu dovoliť. Aj keď sú chudobní, sú spolu šťastní a smejú sa na Scroogovi a jeho chamtivosti. Aj napriek tomu sa radujú, že majú jeden druhého, a to najmä keď domov dorazí Bob aj so svojím najmilším synom, chorľavým Malým Timom. Duch sdělí Ebenezerovi, že ak sa nezmení osud tejto rodiny, Malý Tim skoro zomrie.
Duch budúcich Vianoc
Posledný duch, Duch budúcich Vianoc, ukáže Ebenezeru Scroogeovi desivé udalosti nadchádzajúcich sviatkov, ak sa lakomec nezmení. Temná a tichá postava v kapucni ho zavedie k situáciám, z ktorých vyplýva, že nedávno zosnula veľmi neobľúbená osoba, na ktorej pohreb nikto netúži doraziť. Ďalej vyjde najavo, že hrobník so slúžkou a prádelnou tohto muža mu odcudzili osobné veci, aby ich mohli predať.
Scrooge pochopí, že by jedného dňa mohol skončiť podobne ako onen nebožtík, a preto požiada ducha, aby odhalil nejakú osobu, ktorá truchlí kvôli tomuto mužovi. Duch ešte Ebenezerovi ukáže rodinu Cratchitovu, ktorá oplakáva smrť Malého Tima. Zároveň mu dovolí nahliadnuť na náhrobok zarasteného hrobu onoho všetkými nenávideného muža. Na ňom je napísané meno Ebenezer Scrooge.
Scroogeova premena
Keď sa Ebenezer Scrooge zobudí do mrazivého rána na prvý sviatok vianočný, je z neho úplne iný človek. S radosťou zisťuje, že je ešte len Boží hod vianočný, čo znamená, že duchovia ho stihli napraviť za jedinú noc. Okamžite nechá poslať Bobovi Cratchitovi najväčšiu a najchutnejšiu morku v celom mäsiarstve a prispeje tučným finančným obnosom mužom, ktorých o deň skôr tak hrubo vypudil. Ihneď sa obliekol a išiel k synovcovi tráviť Vianoce. Jeho príchod na Fredovu vianočnú hostinu všetkých hostí aj samotného synovca nevýslovne prekvapí. Ebenezer v ich spoločnosti prežije nádherný večer.
Nasledujúceho dňa Scrooge výrazne navýši Cratchitovi plat a pre Malého Tima, ktorý sa nakoniec uzdraví, sa postupne stane druhým otcom. Od tej doby jedná Ebenezer Scrooge s každým človekom láskavo, štedro a empaticky. Vyběhne do ulíc a rozdáva peniaze chudobným. Snaží sa napraviť svoje chyby. Stal sa tak dobrým priateľom, dobrým zamestnávateľom a dobrým človekom.
Hlavné postavy a ich význam
- Ebenezer Scrooge: Hlavná postava, lakomý a zatrpknutý starý muž, ktorý prechádza vnútornou premenou.
- Bob Cratchit: Scroogov zamestnanec. Aj napriek tomu, že mu Scrooge veľmi málo platí, u neho ostáva pracovať.
- Jacob Marley: Scroogov spoločník, ktorý zomrel a vracia sa ako duch. Je duchom Scroogeovho bývalého spoločníka, ktorý ho varuje pred následkami jeho chamtivosti.
- Fred: Synovec Ebenezera Scrooga, stelesnenie vianočného optimizmu a rodinnej pohody.
- Belle: Pôvabná a vľúdna žena, ktorú kedysi mladý Scrooge hlboko miloval a bol s ňou aj zasnúbený, no opustil ju pre svoju posadnutosť peniazmi.
- Duch minulých Vianoc: Ukazuje Scroogovi jeho minulosť a stratené radosti, pripomína mu jeho láskavejšie ja.
- Duch prítomných Vianoc: Odhaľuje Scroogovi súčasný stav spoločnosti a potreby ľudí okolo neho, najmä chudobných rodín.
- Duch budúcich Vianoc: Ukazuje Scroogovi možnú budúcnosť, ak nezmení svoje správanie, s dôrazom na osamelosť a smrť bez žiaľu.
- Malý Tim: Chorľavý syn Boba Cratchita, ktorý symbolizuje nevinnosť a zraniteľnosť chudobných.
Vianočné oblátky
Vznik diela a dobový kontext
K napísaniu Vianočnej koledy Dickensa viedli hlboko ponižujúce skúsenosti z vlastného detstva, jeho sympatie k chudobným počas 30. a 40. rokov 19. storočia, najmä deťom, a ďalej príbehy Washingtona Irvinga o tradičných anglických Vianociach. V roku 1824 bol v Marshalsea kvôli veľkým dlhom zatknutý a uväznený Dickensov otec John Dickens. Rodina sa presťahovala do väzenia, ale dvanásťročný Charles bol nútený sa presťahovať do neďalekej nocľahárne, zastaviť svoju zbierku kníh, opustiť školu a manuálne pracovať v továrni na výrobu černe.
Necítil sa dobre v prítomnosti ostatných zamestnancov továrne, ktorí o ňom hovorili ako o „mladom gentlemanovi“. Potom, čo bol jeho otec po troch mesiacoch väzenia prepustený, bol mladý Dickens nútený ďalej pracovať v továrni, čo ho ešte hlbšie frustrovalo. Zúfal si, či vôbec niekedy znovu dosiahne dřívějšího šťastného života. Toto obdobie na neho malo zdrvujúci psychický dopad, zafarbilo jeho dielo a zlé spomienky ho prenasledovali po celý život.
V roku 1843 podnikol cestu k cornwallským cínovým dolám, kde zbadal deti pracujúce v otrasných podmienkach. Dojmy z utrpenia, ktoré videl, boli umocnené návštevou Field Lane Ragged School, jednej z londýnskych škôl založenej na vzdelávanie hladových a negramotných detí z ulice. Irvingov popis starých anglických vianočných zvykov a tradícií v Bracebridge Hall Dickensa priťahoval a obaja autori zdieľali vieru, že predstavenie nostalgických anglických Vianoc môže obnoviť sociálnu harmóniu a pohodu, ktoré sa v modernom svete stratili.
Dickens mal vlažný záujem o Vianoce, kým nezostal s Henrym Wadsworthom Longfellowom počas svojho výletu do Ameriky v roku 1842. Básnik ukázal Dickensovi americké vianočné zvyky a po tejto návšteve začal držať veľké a marnotratné vianočné večierky. Scrooge, ktorý si nič necenil natoľko, ako peniaze a o ľudí neprejavoval ani najmenší záujem, bol stelesnením toho, čo Dickens najviac nenávidel na duchu svojej doby. Traja duchovia sú protikladmi Scroogeovho sebectva - predstavujú posolstvo Vianoc, čiže lásku, radosť a záujem o druhých - a sú zároveň aj Dickensovým liekom na rozdiely a nespravodlivosti v krajine. Tak, ako sa duchovia usilovali obmäkčiť Scroogea, aby sa stal láskavým, aj Dickens sa usiloval obmäkčiť svojich čitateľov a presvedčiť ich, aby vnášali do života duch Vianoc nielen na Vianoce, ale počas celého roka.
Proces vydania a prvé úspechy
Dickens začal písať Vianočnú koledu v októbri 1843 a dokončil ju počas šiestich týždňov, pričom posledné stránky dopsal na začiatku novembra. Po hádke s vydavateľom ohľadom nízkeho zisku poviedky Martin Chuzzlewit, Dickens odmietol jednorazovú výplatu za knihu a vybral si zisk v percentách v nádeji, že tak dostane viac peňazí. Vianočnú koledu potom vydal na vlastné náklady. Kvôli vysokým výrobným nákladom získal iba 230 namiesto tisíc libier, ktoré očakával a potreboval, keďže jeho žena bola znovu tehotná. Knihu vydalo nakladateľstvo Chapman and Hall 19. decembra 1843.
Text doprevádzali štyri nákladné, rukou maľované rytiny a štyri čiernobiele drevené rytiny od Johna Leecha. Prvých 6 tisíc kópií knihy za miernu cenu 5 šilingov sa vypredalo na Štedrý večer a kniha sa dobre predávala aj v ďalšom roku. V máji 1844 bola vypredaná siedma edícia. V pôvodnej podobe bolo vydaných 24 edícií. Keď bol Dickensovi po vytlačení vrátený rukopis knihy, nechal ho zviazať v červenej marockej koži (safian, šagrén, marokén) a venoval ho Thomasovi Mittonovi, pravdepodobne ako vianočný darček a zrejme ako poďakovanie za skôr poskytnutú štedrú pôžičku. Svazok menil majiteľa, až ho v 90. rokoch 19. storočia nakoniec získal americký finančník a zberateľ umenia J. P. Morgan.
Vplyv diela na vianočné tradície a spoločnosť
Čitatelia prijali nevšedný príbeh s nadšením a dodnes sa hovorí, že táto kniha vo viktoriánskej spoločnosti nanovo prebudila záujem o vianočné tradície vrátane koledovania a posielania sviatočných pozdravov. Od svojho prvého vydania mala Vianočná koleda hlboký účinok na svojich čitateľov. Napríklad Mr. Fairbanks ju čítal na Štedrý večer v Bostone v roku 1867 a bol tak pohnutý, že svoju továreň na Boží hod zatvoril a všetkým svojim zamestnancom poslal morku.
Dickensovo radostné zobrazenie Vianoc má svoje korene v starovekých saturnáliách a privlastnení predkresťanských zvykov stredovekou cirkvou. Kniha redefinovala ducha a význam Vianoc a vyvolala znovuzrodenie sviatočného veselia potom, čo puritánske autority v 17. storočí takmer zakázali Vianoce. Podľa historika Ronalda Huttona je dnešná podoba slávenia Vianoc z veľkej časti výsledkom viktoriánskeho obnovenia sviatkov propagovaných Vianočnou koledou.
Hutton argumentuje, že Dickens videl Vianoce ako najmä rodinnú oslavu veľkorysosti, v kontraste k spoločenským a cirkevným oslavám v 18. a 19. storočí. Svojou laickou predstavou sviatkov Dickens ovplyvnil rad aspektov osláv Vianoc v dnešnej západnej kultúre, akými sú rodinné stretnutia, sviatočné jedlo a pitie, tanec, hry a slávnostná veľkorysá ústretovosť. Príbeh tiež spopularizoval frázu „Merry Christmas“.
Meno Scrooge sa v angličtine stalo synonymom lakomca a slová „Bah! Humbug!“ sú dodnes rozpoznateľné ako jeho výrok. Idylické vianočné scény, ktoré Dickens vykreslil, sú veľmi odlišné od tých, aké poznala väčšina ľudí, boli také očarujúce, že sa stali všeobecne platným návodom na to, ako by Vianoce mali vyzerať.
Adaptácie a vizuálne spracovanie
Vianočná koleda inšpirovala vznik mnohých divadelných hier a animovaných i hraných filmov a neprestajne oslovuje malých aj veľkých čitateľov na celom svete. Príbeh bol spracovaný do rady adaptácií, vrátane filmu a opery. Vianočná koleda z pera Charlesa Dickensa je dostupná aj v špeciálnom ilustrovanom prevedení Lisy Aisato. Jej ilustrácie detských kníh Maji Lunde Snehová sestra alebo Strážkyňa slnka jej priniesli celosvetovú slávu a postavili ju na piedestál ilustrátorov. Ilustrácie sú výstižné, krásne, dojemné a miestami temné, presne ako celý tento príbeh. Pre nízke vekové kategórie môžu byť ilustrácie strašidelné rovnako ako príbeh samotný.
Nadčasové posolstvo a význam
Tento príbeh dokáže deti a aj dospelých veľa naučiť. Ukazuje, že Vianoce nie sú o výdatnej hostine či množstve darov a naháňaní sa. Sú najmä o rodine, ktorá je spolu a užíva si vzájomnú prítomnosť, lebo čo ak to tak už o rok nebude? Scrooge sa naučil, že pomôcť niekomu v núdzi je dôležité. Príbeh je o tom, ako môže lakomosť ničiť život, ale aj o uvedomení si hodnôt, srdečnosti, ľudskosti a čaru Vianoc. Vianoce sú len takým vyvrcholením a krásnym čarovným obdobím. Myslíme si, že túto myšlienku by sme si mali osvojiť všetci a vštepovať ju aj deťom.