Vianočná koleda od Charlesa Dickensa

Úvod a všeobecný význam

Dielo Vianočná koleda (v anglickom originále A Christmas Carol. In Prose. Being A Ghost Story of Christmas) od anglického spisovateľa Charlesa Dickensa je jednou z najobľúbenejších a najznámejších vianočných noviel na svete. Táto novela, plná poučných momentov a vianočnej atmosféry, si získala srdcia čitateľov po celom svete a stala sa neoddeliteľnou súčasťou vianočných tradícií. Vďaka svojej nadčasovosti a silnému posolstvu oslovuje malých aj veľkých čitateľov aj v súčasnosti.

Kniha bola prvýkrát vydaná 19. decembra 1843 nakladateľstvom Chapman & Hall s ilustráciami Johna Leeche. Setkala sa rýchlo s vřelým přijetím - do Vianoc už bolo jej prvé vydanie vypredané. Prvé vydanie sa vypredalo v priebehu niekoľkých dní a Londýnčania hodiny stáli v nekonečných radoch, len aby si ju mohli vypočuť v podaní samotného Charlesa Dickensa. Čitatelia prijali nevšedný príbeh s nadšením a dodnes sa hovorí, že táto kniha vo viktoriánskej spoločnosti nanovo prebudila záujem o vianočné tradície vrátane koledovania a posielania sviatočných pozdravov. Príbeh bol vnímaný ako obžaloba industriálneho kapitalizmu v 19. storočí a ako vrátenie pôvodných hodnôt vianočným sviatkom vrátane rodinného veselí, štedrosti a viery.

Hlavná postava: Ebenezer Scrooge

Hlavnou postavou tohto príbehu je starý, zatrpknutý, lakomec menom Ebenezer Scrooge, ktorý nenávidí Vianoce. Pán Scrooge je známy ako lakomec a jeho chamtivosť nepozná hraníc. Dokonca ani na Vianoce sa jeho tvrdé srdce neobmäkčí, len podráždene a s kyslým výrazom na tvári sleduje predvianočný zhon. Ebenezer Scrooge pochádzal z chudobnej rodiny. Najskôr bol nesmelým učňom, postupne však nadobudol sebavedomie, ktoré prerástlo na povrchnosť.

Scrooge bol vysoký, štíhly štyridsiatnik, ktorý nosieval čierne oblečenie. Dával dôraz na materiálne hodnoty, zaujímali ho ľudia s veľkým majetkom. Bol až taký chamtivý, že v zime nekúril, hoci chlad v jeho izbe by sa dal prirovnať k bodu mrazu. Flegmatický a pesimistický postoj zaujímal aj k chudobným ľuďom. Nemal veľa priateľov, ba nemal žiadnych. Ľudia ho považovali za zlého človeka bez štipky citu. Ak ho stretli na ulici, radšej mu vyhli, než by sa mu mali pozdraviť, alebo sa ho niečo opýtať. Ak sa aj stalo, že sa mu niekto prihovoril, bol k nemu chladný, priamy až ostrý. Neustále počítal peniaze a šetril na všetkom - nedožičil ani sebe, ani iným. Neveril v Boha, veril sám sebe a jediné, o čo sa snáď bál, boli peniaze.

Navyše bol nepriateľský aj voči vlastnému synovcovi zosnulej sestry, Fredovi. Synovcovo pozvanie na návštevu v Štedrý večer s iróniou odmietol. Tento človek ešte aj počas Vianoc trval na presnosti. Len s ťažkým srdcom niesol to, že sa na prvý sviatok vianočný muselo pracovať menej.

Dejová línia: Návšteva duchov a premena

Príbeh sa začína odvíjať na Štedrý deň, kedy Ebenezer Scrooge, nesmierne lakomý a chladný londýnsky obchodník, ako obvykle sedí v kancelárii spoločnosti Scrooge & Marley, ktorú založil so svojím už pred siedmimi rokmi zosnulým a nemenej hrabivým spoločníkom Jacobom Marleym.

Duch Jacoba Marleyho

Vtom do dverí vpadne Ebenezerov usmievavý synovec Fred a srdečne ho pozve na sviatočnú hostinu, čo Scrooge hrubo odmietne. Podobne sa zachová aj o chvíľu neskôr, keď ho dvaja muži vyberajúci peniaze pre chudobných a potrebných požiadajú o finančný príspevok. Keď sa deň nachýli ku koncu, neochotne dá svojmu bídne platenému a prepracovanému zamestnancovi Bobovi Cratchitovi platené voľno na Boží hod.

Po osamotenej večeri v hostinci sa Ebenezer vydáva domov. Akonáhle odmyká dvere svojho domu, klepadlo sa na okamih premení v hlavu jeho spoločníka Jacoba Marleyho. Racionálny Scrooge neverí svojim vlastným očiam, aj napriek tomu radšej zamkne na dva západy. Vtom sa mu zjaví Marleyho duch, ktorý má k sebe pripútanú dlhú reťaz zostávajúcu zo všetkých ukradnutých truhiel a mešcov. Nečakaná a tajuplná návšteva, ktorá ho vyľaká, však mnohé zmení. Marley varuje Scrooge, že jeho reťaz hriechov je už teraz oveľa dlhšia a ťažšia ako tá, ktorá spočíva na ňom samom. Marleyho duch je tu, aby varoval Scroogea pred tým, aká bude jeho budúcnosť, ak by si nenapravil svoje spôsoby a neotvoril svoje srdce ľuďom vo svojom živote.

Marley povie Scroogeovi, aby počas noci očakával návštevy troch duchov. „Máte okovy,“ vykoktal Scrooge trasľavo. „Vláčim reťaz, ktorú som si ukoval za života,“ odvetil duch. „Článok po článku a lakeť po lakti som si ju ukoval sám - z vlastnej slobodnej vôle som sa ňou opásal a z vlastnej slobodnej vôle som ju aj vláčil. „Alebo by si chcel poznať,“ pokračoval duch, „váhu a dĺžku silného opasku, ktorý vláčiš sám? Bol rovnako ťažký a rovnako dlhý ako tento už pred siedmimi vianočnými večermi. Odvtedy si na ňom usilovne koval a dnes je to preťažký reťaz!“

Duch minulých Vianoc

Prvý z duchov, Duch minulých Vianoc, na seba nenechá dlho čakať. Zářící prízračná postava ukáže Ebenezerovi, ako slávil Vianoce v detstve a mladosti, kedy bol ďaleko láskavejší. Najprv ho zavedie do malomesta, kde Scrooge navštevoval školu a cítil sa tam osamelý. Úsmev na tvári mu vyčaroval až príchod jeho milovanej mladšej sestry Fan, už dávno zosnulej matky synovca Freda, ktorá si ho prišla odviezť na Vianoce domov. Scrooge je viditeľne pohnutý víziami svojej rodiny a svojej minulej lásky a kedysi snúbenice. Napriek jeho pokusom o interakciu s oveľa šťastnejšou minulosťou mu to duch nedovolí.

Scroogeova negatívna premena charakteru je poprvýkrát zreteľná v okamihu, keď sa s ním rozhodne rozísť jeho opomínaná snúbenica Belle, lebo si uvedomí, že ju nikdy nebude milovať tak, ako miluje peniaze. Nakoniec duch zavedie lakomého obchodníka do domácnosti už šťastne vydatej Belle, ktorá spolu so svojím manželom vyjadruje opovrhnutie nad osudom Scrooge.

Duch súčasných Vianoc

Druhý duch, Duch súčasných Vianoc, sa zjaví v podobe hodujúceho obra, ktorý Ebenezerovi ukáže, ako sa zástupcovia všetkých spoločenských tried na rôznych miestach tešia z Vianoc. Najprv ho prevedie vianočným Londýnom, kde sa veriaci schádzajú k sviatočnej bohoslužbe, obchody žiaria prvotriednym tovarom a všetci ľudia sú k sebe vlídnejší ako kedykoľvek inokedy. Duch ďalej Scroogeovi ukáže, že tieto sviatky slávia aj umordovaní baníci, osamelí strážcovia majáku či námorníci brázdiaci rozbúrený oceán.

Značná časť tejto slohy sa odohráva v skromnom obydlí Boba Cratchita v Camden Towne. Tu sa celá rodina chystá na skromnú slávnostnú večeru, lebo viac si kvôli Cratchitovej nízkej výplate nemôžu dovoliť. Aj napriek tomu sa radujú z toho, že majú jeden druhého, a to najmä keď domov dorazí Bob aj so svojím najmilším synom, chorľavým Tinim Timom. Duch sdělí Ebenezerovi, že nezmení-li sa osud tejto rodiny, Tiny Tim skoro zomrie. Scrooge je svedkom ťažkostí, ktorými prechádza rodina Cratchitovcov. Napriek všetkému Tim pripíja na pána Scroogea. Scrooge tiež vidí vianočnú oslavu svojho synovca, kde synovcova žena hovorí o tom, aký je Scrooge hrozný, ale synovec sa zastáva svojho strýka. Scrooge je šokovaný tým, čoho je svedkom.

Duch budúcich Vianoc

Posledný duch, Duch budúcich Vianoc, ukáže Ebenezeru Scroogeovi desivé udalosti nadchádzajúcich sviatkov, pokiaľ sa lakomec nezmení. Temná a tichá postava v kápi ho zavedie k situáciám, z ktorých vyplýva, že nedávno zomrela veľmi neobľúbená osoba, na ktorej pohreb nikto netúži doraziť. Ďalej vyjde najavo, že hrobár so slúžkou a práčovňou tohto muža mu odcudzili osobné veci, aby ich mohli predať. Scrooge pochopí, že by jedného dňa mohol skončiť podobne ako onen nebožtík, a preto požiada ducha, aby odhalil nejakú osobu, ktorá trúchli kvôli tomuto mužovi.

Duch ešte Ebenezerovi ukáže rodinu Cratchitovu, ktorá oplakáva smrť Tinyho Tima. Zároveň mu dovolí nahliadnuť na náhrobok zarasteného hrobu onoho všetkými nenávideného muža. Na ňom je napísané meno Ebenezer Scrooge. Scrooge je vydesený do tej miery, že si uvedomí, že vo svojom živote stratil radosť z lásky a priateľstva.

Scroogeova premena

Ebenezer Scrooge sa prebudí do mrazivého rána ako úplne iný človek. S radosťou zisťuje, že je teprve Boží hod, čo znamená, že duchovia ho stihli napraviť za jedinú noc. Okamžite nechá poslať Bobovi Cratchitovi najväčšieho a najchutnejšieho krocana v celom mäsiarstve a prispeje tučným finančným obnosom mužom, ktorých o deň skôr tak hrubo vypudil. Jeho príchod na Fredovu vianočnú hostinu všetkých hostí aj samotného synovca nevýslovne prekvapí. Ebenezer prežije nádherný večer v ich spoločnosti.

Nasledujúceho dňa Scrooge výrazne navýši Cratchitovi plat a pre Tinyho Tima, ktorý sa nakoniec uzdraví, sa postupne stane druhým otcom. Od tej doby jedná Ebenezer Scrooge s každým človekom láskavo, štedro a empaticky. Zistil, že na svete sú aj iné a dôležitejšie hodnoty, ako peniaze. Jeho srdce sa obmäkčilo a jeho premena je dôkazom, že každý sa môže zmeniť k lepšiemu.

Postavy a ich význam

• Ebenezer Scrooge: Lakomý a zatrpknutý starý muž, ktorý prechádza vnútornou premenou. Je stelesnením toho, čo Dickens najviac nenávidel na duchu svojej doby.
• Jacob Marley: Duch Scroogeovho bývalého obchodného spoločníka, ktorý ho varuje pred následkami jeho chamtivosti a predpovedá príchod troch duchov.
• Bob Cratchit: Scroogov biedne platený a prepracovaný zamestnanec, ktorý napriek chudobe miluje svoju rodinu a prejavuje vianočného ducha.
• Tiny Tim: Chorľavý syn Boba Cratchita, ktorý symbolizuje nevinnosť a zraniteľnosť chudobných detí. Jeho osud hlboko zasiahne Scroogea.
• Fred: Synovec Ebenezera Scroogea, ktorý je stelesnením vianočnej radosti a neúnavne sa snaží získať strýka k rodinným oslavám.
• Belle: Pôvabná a vlídna žena, ktorú kedysi mladý Scrooge hlboko miloval a bol s ňou aj zasnúbený, no opustil ju pre svoju lásku k peniazom.

Témy a posolstvá diela

Vianočná koleda je príbehom o tom, ako môže lakomosť ničiť život, ale aj o uvedomení si hodnôt, srdečnosti, ľudskosti a čaru Vianoc. Kniha nesie silné a krásne posolstvo, ktoré je dobré si pripomínať pravidelne, nielen na Vianoce. Dickensove motívy v tejto knihe sa síce zdajú byť rôzne, ale všetky vychádzajú z jeho sympatií pre chudobných, vianočných príbehov a rozprávok.

• Lakomstvo a štedrosť: Protiklad Scroogeovej chamtivosti a novonadobudnutej štedrosti je hlavnou hnacou silou príbehu.
• Vykúpenie a premena: Príbeh zdôrazňuje, že aj tí najzatrpknutejší ľudia sa môžu zmeniť k lepšiemu a nájsť radosť v živote, ak sú ochotní prehodnotiť svoje priority.
• Sociálna kritika: Dickens v diele odsudzuje industriálny kapitalizmus 19. storočia a hlboké rozdiely medzi spoločenskými triedami, poukazujúc na utrpenie chudobných a núdznych.
• Duch Vianoc: Príbeh redefinuje ducha a význam Vianoc, pričom zdôrazňuje dôležitosť rodinných stretnutí, štedrosti, lásky a vzájomnej prítomnosti. Ukazuje, že Vianoce nie sú o výdatnej hostine, či množstve darov a naháňaní sa. Sú najmä o rodine, ktorá je spolu a užíva si vzájomnú prítomnosť.

Traja duchovia sú protikladmi Scroogeovho sebectva - predstavujú posolstvo Vianoc, čiže lásku, radosť a záujem o druhých - a sú zároveň aj Dickensovým liekom na rozdiely a nespravodlivosti v krajine. Tak, ako sa duchovia usilovali obmäkčiť Scroogea, aby sa stal láskavým, aj Dickens sa usiloval obmäkčiť svojich čitateľov a presvedčiť ich, aby vnášali do života duch Vianoc nielen na Vianoce, ale počas celého roka.

Vznik a historický kontext

K napísaniu Vianočnej koledy Dickensa viedli hlboko ponižujúce skúsenosti z vlastného detstva, jeho sympatie k chudobným počas 30. a 40. rokov 19. storočia, najmä deťom, a ďalej príbehy Washingtona Irvinga o tradičných anglických Vianociach. Aj napriek tomu, že už Dickensovi literárni predchodcovia vo svojej tvorbe oslavovali vianočné sviatky, bol to práve on, ktorý predstavil svoju víziu svetských sviatkov verejnosti.

V roku 1824 bol v Marshalsea kvôli veľkým dlhom zatknutý a uväznený Dickensov otec John Dickens. Rodina sa presťahovala do väzenia, ale dvanásťročný Charles bol nútený sa presťahovať do neďalekej nocľahárne, zastaviť svoju zbierku kníh, opustiť školu a manuálne pracovať v továrni na výrobu černi. Toto obdobie na neho malo zdrvujúci psychický dopad, zafarilo jeho dielo a zlé spomienky ho prenasledovali po celý život.

V roku 1843 podnikol cestu ku cornwallským cínovým doliam, kde spatril deti pracujúce v otrasných podmienkach. Dojmy z utrpenia, ktoré videl, boli umocnené návštevou Field Lane Ragged School, jednej z londýnskych škôl založenej k vzdelávaniu hladných a negramotných detí z ulice. Irvingov popis starých anglických vianočných zvykov a tradícií v Bracebridge Hall Dickensa priťahoval a obaja autori zdieľali vieru, že predstavenie nostalgických anglických Vianoc môže obnoviť sociálnu harmóniu a pohodu, ktoré sa v modernom svete stratili.

Dickens začal písať Vianočnú koledu v októbri 1843 a dokončil ju počas šiestich týždňov, pričom posledné stránky dopísal na začiatku novembra. Po hádke s vydavateľom ohľadom nízkeho zisku poviedky Martin Chuzzlewit, Dickens odmietol jednorázovú výplatu za knihu a vybral si zisk v percentách v nádeji, že tak dostane viac peňazí. Vianočnú koledu potom vydal na vlastné náklady. Kvôli vysokým výrobným nákladom získal iba 230 namiesto tisíc libier, ktoré očakával a potreboval, keďže jeho žena bola znovu tehotná.

Vplyv a dedičstvo

Od svojho prvého vydania mala Vianočná koleda hlboký účinok na svojich čitateľov. Napríklad Mr. Fairbanks ju čítal na Štedrý večer v Bostone v roku 1867 a bol tak pohnutý, že svoju továreň na Boží hod zatvoril a všetkým svojim zamestnancom poslal krocana. Dickensovo radostné zobrazenie Vianoc má svoje korene v starovekých saturnáliách a privlastnení predkresťanských zvykov stredovekou cirkvou.

Kniha redefinovala ducha a význam Vianoc a vyvolala znovuzrodenie sviatočného veselia potom, čo puritánske autority v 17. storočí tieto sviatky potlačili. Podľa historika Ronalda Huttona je dnešná podoba slávenia Vianoc z veľkej časti výsledkom viktoriánskeho obnovenia sviatkov propagovaných Vianočnou koledou. Hutton argumentuje, že Dickens videl Vianoce ako najmä rodinnú oslavu veľkorysosti, v kontraste ku spoločenským a cirkevným oslavám v 18. a 19. storočí. Svojou laickou predstavou sviatkov Dickens ovplyvnil radu aspektov osláv Vianoc v dnešnej západnej kultúre, akými sú rodinná stretnutia, sviatočné jedlo a pitie, tanec, hry a slávnostná veľkorysä ústretovosť. Príbeh tiež spopularizoval frázu „Merry Christmas“.

Meno Scrooge sa v angličtine stalo synonymom lakomca a slová „Bah! Humbug!“ sa používajú na vyjadrenie znechutenia nad vianočnými sviatkami. Kniha je až zarážajúce, ako veľmi aktuálna je aj po takom dlhom čase. Vidina bohatstva a chamtivosť je bežná črta mnohých ľudí aj v dnešnej dobe.

Adaptácie a rukopis

Príbeh bol spracovaný do rady adaptácií, vrátane filmu, opery a divadelných inscenácií. Existuje aj mnoho úprav, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii ako knihy. Áno, príbeh bol upravený mnohými rôznymi spôsobmi, vrátane scénických inscenácií, filmov, televíznych seriálov a animovaných filmov. Zatiaľ čo niektoré verzie presne sledujú pôvodný text, iné sa od neho odkláňajú.

Keď bol Dickensovi po vytlačení vrátený rukopis knihy, nechal ho sviazať v červenej marockej koži (safián, šagrén, marokén) a venoval ho Thomasovi Mittonovi, pravdepodobne ako vianočný darček a zrejme ako poďakovanie za skôr poskytnutú štedrú pôžičku. V roku 1875 Thomas Mitton predal rukopis londýnskemu knihkupcovi Francisovi Harveymu, traduje sa, že za 50 libier (v roku 2023 by to zodpovedalo asi 5000 libier alebo 140 000 Kč). Následne rukopis menil majiteľov, až ho niekedy pred rokom 1900 získal americký finančník a zberateľ umenia J. P. Morgan.

Umelecké spracovanie: Ilustrácie Lisy Aisato

Vianočnú koledu z pera Charlesa Dickensa možno nájsť aj v špeciálnom ilustrovanom prevedení Lisy Aisato. Jej ilustrácie detských kníh Maji Lunde Snehová sestra alebo Strážkyňa slnka jej priniesli celosvetovú slávu a postavili ju na piedestál ilustrátorov. Krásne, pestrofarebné obrázky Lisy Aisato sú výstižné, krásne, dojemné a miestami temné, ako celý tento príbeh. Dokonalá harmónia ilustrácií a textu núti čitateľa knihu vziať do ruky a len tak si v nej listovať. Toto vydanie posúva príbeh ešte o čosi vyššie.

tags: #vianocna #koleda #obsah