Pojem "koleda" v sebe zahŕňa široké spektrum významov, od ikonického literárneho diela Charlesa Dickensa až po starobylé piesne a zvyky spojené s vianočným obdobím. Tento článok sa venuje obom aspektom, pričom podrobne rozoberá slávnu Vianočnú koledu Charlesa Dickensa a zároveň objasňuje tradíciu koledovania a koledových piesní v širšom kontexte.
Literárna klasika: Vianočná koleda Charlesa Dickensa
Zrodenie a posolstvo príbehu
Slávny anglický spisovateľ Charles Dickens napísal v roku 1843 poviedku Vianočná koleda. Dickensovi trvalo iba šesť týždňov, kým ju napísal, pretože bol pod finančným nátlakom. Táto poviedka bola prvýkrát publikovaná 19. decembra 1843 a prvotný náklad sa vypredal do Štedrého večera. Hoci Dickens nezarobil veľa z prvých edícií a dotlačí, išlo o bestseller. Vianočná koleda je viac než len slávna kniha; každý rok totiž oživuje našu sviatočnú atmosféru.
Idylické vianočné scény, ktoré Dickens vykreslil, boli veľmi odlišné od tých, aké poznala väčšina ľudí, no boli také očarujúce, že sa stali všeobecne platným návodom na to, ako by Vianoce mali vyzerať. Ako väčšina Dickensových diel, aj Vianočná koleda odrážala a komentovala sociálne postavenie vtedajšej doby. Dickens sa celý život snažil pomáhať chudobným, pre vlastné skúsenosti s rodinnými dlhmi musel odísť zo školy a začať pracovať v továrni.
Príbeh lakomého Ebenezera Scroogea
Jeden zo spoločníkov firmy MARLEY & SCROOGE, Jacob Marley, umrel. Firmu zostáva viesť druhý muž - lakomý Ebenezer Scrooge. Starý, mrzutý a lakomý Ebenezer Scrooge (v jednej z rozhlasových dramatizácií z roku 1989 v stvárnení Karola Machatu) riadi firmu, ktorú založil so svojím spoločníkom Jacobom Marleym (Július Vašek), ktorý zomrel presne pred siedmimi rokmi, na Štedrý deň.
Dej sa začína v jeho pracovni, je tu zima. Jeho spolupracovník, Bob Cratchit, sa ho bojí spýtať sa, či môže priložiť do ohňa, a tak sa radšej tuhšie zabalí do kabáta. Ebenezer Scrooge nemá rád Vianoce. Jeho pisár Bob Cratchit si vtedy pýta voľno (jediný deň v roku), deti koledujú, všelikto organizuje zbierky pre charitu a ešte aj jeho synovec Fred (Ján Gallovič) mu želá krásne Vianoce a pozýva ho na slávnostný obed.
Scrooge, ktorý si nič necenil natoľko, ako peniaze a o ľudí neprejavoval ani najmenší záujem, bol stelesnením toho, čo Dickens najviac nenávidel na duchu svojej doby. Do kancelárie príde Scroogeov synovec. Ten mu nesie pozvánku na vianočnú večeru, ktorú Scrooge rázne odmieta.
„Veselé Vianoce, strýčko! Požehnané sviatky!“ kričal akýsi veselý hlas. Bol to hlas Scroogeovho synovca. „Ale čo!“ odvrkol Scrooge, „je to podvod!“ „Vianoce sú pre vás podvod, strýčko?! To nemyslíš vážne, však? „Myslím,“ povedal Scrooge. Scrooge zbožňuje peniaze. Svojím chladným prístupom a lakomosťou si vytvoril okolo seba múr. Nedáva sa do reči ani s ľuďmi. Jeho okoliu je na smiech. O to viac, keď vyhlási, že Vianoce sú iba humbug. Preto ich trávi sám vo svojom obrovskom dome.
Pán Scrooge všetkým vynadá a každého odoženie, zľutovanie nemá s nikým, ani s chorým synčekom svojho pisára. Lenže potom sa mu zjaví duch jeho nebohého priateľa a spoločníka Marleyho. Preto sa mu v sne zjaví jeho bývalý spoločník Jacob Marley, ktorého ťaží obrovská reťaz. Ukul si ju počas života svojou lakomosťou a zlobou, a preto sa rozhodol Ebenezera varovať. Ohlási príchod troch vianočných duchov. Traja duchovia sú protikladmi Scroogeovho sebectva - predstavujú posolstvo Vianoc, čiže lásku, radosť a záujem o druhých - a sú zároveň aj Dickensovým liekom na rozdiely a nespravodlivosti v krajine. Každý z duchov Scroogovi ukáže niečo, čo mu otvorí oči. Či sú to drobnosti, z ktorých sa vedia ľudia tešiť, či to, ako dokáže pri sebe držať rodina aj v ťažkých časoch. Ak by mala existovať iba jedna vianočná kniha, tak nech je to práve táto.
Vianočné Koledy prvykrát v teréne
Tak, ako sa duchovia usilovali obmäkčiť Scroogea, aby sa stal láskavým, aj Dickens sa usiloval obmäkčiť svojich čitateľov a presvedčiť ich, aby vnášali do života ducha Vianoc nielen na Vianoce, ale počas celého roka. Scrooge sa naučil, že pomôcť niekomu v núdzi je dôležité.
Vplyv a adaptácie
Vianočná koleda bola len jednou z niekoľkých vianočných príbehov napísaných Charlesom Dickensom. Pôvodný a celý názov znel A Christmas Carol. In Prose. A Story of Christmas Ghosts (Vianočná koleda. Próza. Príbeh o duchoch Vianoc).
Dickensove divadelné začiatky ukázali, že nebol len slávnym autorom, ale v srdci bol aj umelcom. Jeho láska k javisku sa prejavila, keď Vianočná koleda debutovala nie ako kniha, ale ako jeho prvé verejné čítanie. Stalo sa tak 27. decembra 1852 v birminghamskej radnici. Úspech bol okamžitý, čo viedlo k opakovaniu predstavenia už o tri dni neskôr. Dickens sa pri tom nezastavil. Príbeh neustále zdokonaľoval a premenil ho na obľúbené divadelné predstavenie. Svojím spôsobom bol priekopníkom tradície inscenácií Vianočnej koledy.
Do šiestich týždňov od vydania sa dostala na londýnske javisko, po ktorom nasledoval debut v New Yorku. Príbeh mal taký veľký vplyv, že do roka sa o divákov uchádzalo osem rôznych londýnskych inscenácií. Tento rýchly prechod z knihy na javisko svedčí o jeho okamžitej popularite. Internetová databáza filmov eviduje viac ako 100 rôznych verzií Vianočnej koledy, vrátane počítačovej hry, krátkeho filmu z roku 1908 s Tomom Rickettsom (anglický herec, ktorý údajne režíroval prvý film natočený v Hollywoode), ako aj film Vianočná koleda a zombíci (A Christmas Carol and Zombies) z roku 2015. Tento príbeh prilákal hercov ako Patrick Stewart, Tim Curry, Michael Caine, a dokonca aj Muppets a Mickey Mouse. Prvým filmovým spracovaním však bol šesťminútový britský krátky film s názvom Marleyho duch z roku 1901. To svedčí o trvalej príťažlivosti tejto rozprávky.
Trvalý odkaz
Predstavte si sviatočné obdobie bez frázy „Šťastné a veselé”. Ťažko si to predstaviť, však? Môžeme za to poďakovať knihe Vianočná koleda. Dickensovo opakované používanie tohto pozdravu v jeho knihe ho spopularizovalo a včlenilo do nášho sviatočného slovníka. Počiatky Vianočnej koledy siahajú k Dickensovej účasti na charitatívnom podujatí v roku 1843. Dickens vystúpil v manchesterskom Athenaeum, centre pre rozvoj vedomostí, na jednom pódiu s budúcim premiérom Benjaminom Disraelim. Kým zo strany Dickensových spisovateľských rovesníkov bola Vianočná koleda vnímaná pozitívne, 32-ročný Mark Twain nebol jej fanúšikom. Dickens bol považovaný za prvého autora, ktorý sa zúčastňoval na knižných turné. Keď počas svojej druhej návštevy USA v rámci jedného z týchto turné čítal publiku Vianočnú koledu, Twain ju ohodnotil slovami: „Nie je v tom žiadne srdce.“
Vianočná koleda je jedna z najkrajších kníh, aké sa kedy čítali. Svojím nadčasovým príbehom dokonale naladí na blížiace sa sviatky. A možno pripomenie ich skutočný význam, na ktorý netreba zabúdať. Vydanie s ilustráciami Lisy Aisato tento príbeh posunulo ešte o čosi vyššie. Ilustrácie sú výstižné, krásne, dojemné a miestami temné, ako celý tento príbeh. Dokonalá harmónia, ktorá núti knihu vziať do ruky a len tak si v nej listovať. "Hneď na začiatku si povedzme, že Marley zomrel.“ Týmito slovami nás Dickens uvádza do jedného z najkrajších vianočných príbehov, do sveta Vianočnej koledy, predstavujúc nám nezameniteľné postavy Ebenezera Scrooga, troch duchov Vianoc, malého Tima a mnoho ďalších.
Koleda ako hudobný žáner a vianočná tradícia
Definícia a charakteristika koledy
Koleda je osobitný piesňový žáner viažuci sa k Vianociam a vianočnému obdobiu. Koledy stoja „na rozhraní ľudovej, poloľudovej a umeleckej, ale i duchovnej alebo svetskej piesne“. Samotný termín koleda má staršiu (predkresťanskú) tradíciu. V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové (typicky pastierske) motívy, pričom spravidla prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom, príprava pastierov na cestu do Betlehema či chystanie darov Ježiškovi. V niektorých koledách sa objavujú žartovné a parodické prvky, typicky žiadanie odmeny za koledovanie.
Geografické a kultúrne rozdiely
Koledy sú charakteristické pre takmer celé európske kresťanské prostredie, kde sa šírili už od stredoveku. Na Slovensku sú v dnešnej podobe známe od 17. storočia. Výrazný vplyv na podobu kolied v kontinentálnom prostredí (najmä umelých) mala Katolícka cirkev, keďže tvorili súčasť kalendárnych obradových piesní.
- U kresťanov byzantskej tradície (gréckokatolíkov a pravoslávnych kresťanov) dominuje kult Bohorodičky a pastorálne koledy sú tu ojedinelé.
- U iných (východných) Slovanov sú bežné aj novoročné koledy či obchôdzkové ľúbostné piesne. Naopak, u Ukrajincov, Bielorusov či Poliakov sú ľudové koledové piesne s refrénom častejšie a dokonca sa delia do žánrov: koljadky, ovseni, ščedrovky. Refrény, ktoré majú podobu pokriku (napr. Hej, koleda!, Na ten Nový rok! či Oj daj Bože!) predstavovali pôvodne akési magické formuly a patria k najstarším častiam kolied.
- Čiastočne odlišnú podobu majú koledy v anglo-americkom prostredí.
Šírenie a hudobné prvky
Koledy bývajú označované aj ako „migrujúci žáner“, respektíve „putujúce piesne“, pretože putovali (často ústnym podaním) z miesta na miesto v podobe textov a melódií. Vplyv na ich šírenie mali kňazi, cirkevné rády (osobitne františkáni), hudobní rektori, ale aj pastieri, mestská či dedinská chudoba, ale aj Cigáni či baníci. V hudobnej zložke kolied „prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu v rozsahu sexty až oktávy, ale vyskytujú sa aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika.“
Tradícia koledovania
Spievanie kolied sa spája s koledovaním: obradnou obchôdzkou, kedysi najmä mládencov, dnes zvyčajne skôr detí, ktoré od Štedrého večera (24. december) do sviatku Zjavenia Pána (6. január) chodia po domoch a spievajú koledy či vinšujú rodine zdravie, šťastie a hojnosť. Koledovanie býva spojené tiež s betlehemskými hrami a betlehemcami. Slovenské ľudové koledy spravidla nemajú refrén. Veľký počet starších slovenských vianočných piesní a kolied zachytil v 60. rokoch 19. storočia Andrej Kmeť vo svojej zbierke Prostonárodné vianočné piesne: Nápevy vianočných piesní.