Vianočné tradície a ich história

Vianočné sviatky spájajú v sebe náboženský príbeh, staré ľudové zvyky, rodinné tradície aj moderný konzumný svet. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Vianoce sú pre mnohých ľudí najkrajším obdobím roka. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka.

Pôvod Vianoc a ich význam

Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. Rôzne kultúry v tom období slávili najkratší deň v roku hostinami a rituálmi, aby privítali návrat dlhších dní a slnečného svetla. S šírením kresťanstva rímska ríša prijala tieto zimné oslavy a skombinovala ich s kresťanskými vierami. Pomaly sa Vianoce stali oslavou narodenia Ježiša Krista. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. a 10. storočím.

Prečo sa Vianoce slávia 25. decembra?

V 4. storočí pápež Július I. vyhlásil 25. december za oficiálny dátum oslavy Kristovho narodenia. V Biblii nikde nenájdeme konkrétny dátum Ježišovho narodenia. To, že Vianoce slávime 25. decembra, je výsledok rozhodnutia Cirkvi a teologických úvah, nie historicky doloženého dátumu. Podľa historikov v Ríme začali sláviť narodenie Krista 25. decembra až v 4. storočí.

Jedno z vysvetlení výberu 25. decembra súvisí s rímskym sviatkom Natalis Solis Invicti - sviatkom „neporaziteľného slnka“, ktorý sa slávil okolo zimného slnovratu. Iná teória hovorí, že kresťania vychádzali z predpokladu, že Ježiš bol počatý v deň jarnej rovnodennosti a narodil sa deväť mesiacov nato - teda na konci decembra. Isté však je len to, že 25. december nie je biblicky doložený dátum. Podľa novších historických a biblických výskumov sa Ježiš mohol narodiť približne 4 až 7 rokov „pred Kristom“. Dôvodom je, že mních Dionýz Exiguus v 6. storočí urobil chybu pri výpočtoch letopočtu. Vianoce tak každoročne pripomínajú udalosť, ktorej presný rok ani deň nepoznáme. December je aj v Izraeli príliš chladný na to, aby v tom čase pastieri nocovali vonku s ovcami.

Pôvod slova „Vianoce“

Slovenské slovo „Vianoce“ je v európskom kontexte pomerne originálne. Väčšina jazykov používa pomenovanie odvodené od Krista (Christmas, Noël) alebo od „narodenia“ (Navidad, Natale). Jazykovedci sa zvyčajne zhodujú, že naše „Vianoce“ súvisia s historickým nemeckým slovom „Weihnachten“ - „svätá noc“, resp. „sväté noci“. Existujú aj alternatívne teórie (napríklad staroslovanské „veľký deň“), ale najistejšie doložený je práve germánsky pôvod, v ktorom sa spájajú „sväté“ a „noci“. Na Slovensku sa popri slove Vianoce používali a dodnes miestami používajú aj iné názvy: kračún, hody či jednoducho Narodenie (Pána).

Vianočné tradície na Slovensku

Na Slovensku je stredobodom Vianoc skôr 24. december. V oficiálnom cirkevnom kalendári je hlavným sviatkom 25. december - prvý sviatok vianočný. U nás je však emocionálnym vrcholom Vianoc Štedrý deň 24. decembra. Darčeky sa tradične rozbaľujú hneď po večeri, nie až ráno, a mnohé rodiny tento dátum vnímajú ako „tie pravé Vianoce“.

Adventné obdobie a Mikuláš

• Štyri adventné nedele pred Vianocami tvoria obdobie prípravy, pôstu a stíšenia. Advent je v cirkvi známy už od prvých storočí, hoci jeho dĺžka a forma sa v rôznych regiónoch líšili. Dnes sa z adventu stal aj marketingový pojem - „adventné zľavy“, „adventné súťaže“ či „adventné trhy“.
• Prvé adventné kalendáre sa objavili v nemecky hovoriacich krajinách v 19. storočí. Rodičia si pomáhali krížikmi, obrázkami či sviečkami, aby deťom ukázali, koľko dní zostáva do Vianoc.
• Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) je veľmi obľúbený u detí, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.

Predvianočné zvyky

• 13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť.
• Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.
• Od Kataríny začal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas využívali na upratovanie domov do posledných detailov. Nevynechali podlahy, obloky či dokonca fasádu, ktorú bielili vápnom.

Štedrý deň a večera

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl.

Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred. Na štedrovečernom stole či v jeho okolí sa kedysi objavovali predmety, ktoré mali magický alebo ochranný význam.

Tradičné jedlá a zvyky pri stole

• Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
• Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
• Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
• Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
• Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
• Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
• Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola. Reťaz omotaná okolo stola symbolizovala súdržnosť rodiny, aby „držala pokope“.
• Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
• Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.
• Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

História vianočného stromčeka na Slovensku

Moderný vianočný stromček, ako ho poznáme, sa vyvinul v strednej Európe, najmä v Nemecku a v oblasti dnešného Estónska a Lotyšska. Stromček pôvodne zdobili jablká, oblátky, orechy a ručne vyrábané ozdoby z papiera. Sviečky na stromčeku sa objavili až neskôr a prinášali so sebou nielen čaro svetla, ale aj riziko požiaru, preto sa v 19. storočí začali používať elektrické svetlá.

Vianočný stromček prišiel na Slovensko až koncom 18. storočia. Na Slovensku sa vianočný stromček udomácnil neskôr než v nemeckých krajinách. Zaujímavosťou je, že kedysi sa stromček často nevešal na podlahu, ale zo stropu - „korunou dolu“. Jednak to šetrilo miesto v malých izbách, ale zároveň to malo symbolický význam: hojnosť „zostupuje“ na rodinu zhora.

Dnes sú vianočné stromčeky milovanou tradíciou po celom svete, ktorá sa stala symbolom vianočných dekorácií. Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú NOVINKOU posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka, vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček. Každý stromček je vybavený SMART adaptérom, a tak môžete svoje osvetlenie na stromčeku ovládať jednoducho pomocou aplikácie, ktorú si stiahnete do mobilu. Pokiaľ máte vo svojom domove či firme väčší priestor a chcete, aby váš vianočný stromček vynikol, určite by ste nemali prehliadnuť ponuku extra širokých stromčekov. Tieto stromčeky sú od tých klasických širšie o 15 - 20 cm a dokonalo vyplnia voľný priestor v akejkoľvek miestnosti. Široký vianočný stromček pôsobí hustejšie a mohutnejšie a vďaka veľkému počtu 3D vetvičiek má dokonalo realistický vzhľad.

Kedy zdobiť a odstraňovať vianočný stromček?

Tradične mnohé rodiny označujú začiatok vianočného obdobia tým, že postavia svoj stromček a dekorácie v posledných dňoch novembra alebo na začiatku decembra. V Taliansku a iných katolíckych krajinách je to napríklad 8. december, počas slávnosti Nepoškvrneného počatia. Iní začínajú zdobiť stromček už po Halloweene, zatiaľ čo iní preferujú čakať až bližšie k Štedrému dňu.

Mnohí ľudia odstraňujú vianočný stromček a dekorácie po dvanástich nociach Vianoc. Tento deň, známy tiež ako Epifánia alebo Deň troch kráľov, pripadá na 6. január. Niektorí však preferujú zabaliť vianočné dekorácie na Nový rok. Iní môžu vybrať predĺženie sviatočného ducha a odložiť rozoberanie až do konca januára.

Betlehemy a ich história

V stredovekej Európe sa vianočné stromčeky zdobili skutočnými sviečkami, ktoré symbolizovali svetlo Kristovo prichádzajúce do sveta. Betlehem vymyslel svätý František z Assisi, ktorý žil na prelome 12. a 13. storočia. V roku 1223 pripravil v talianskom meste živý betlehem, čím chcel veriacim sprítomniť atmosféru Vianoc a chudobu, do ktorej sa Ježiš narodil. Sedliaci z dediny hrali Jozefa a Máriu, vedľa jasličiek stáli živé zvieratá. Tento zvyk sa rýchlo rozšíril po Taliansku a južnej Európe a stal sa súčasťou atmosféry Vianoc. Ľudia začali túto scénu doma opakovať, aby si pripomenuli myšlienku Vianoc. Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem, až neskôr stromček. Zobrazenie jasličiek s Ježiškom, Máriou, Jozefom, pastiermi a zvieratami má dlhú tradíciu. Neskôr sa betlehemy začali vyrábať v drevenej, papierovej či keramickej podobe a postupne sa stali bežnou súčasťou kostolov aj domácností.

Vianočné oblátky a medovníky

Vianočné oblátky majú v Európe pomerne starú tradíciu a ich pôvod siaha až do stredoveku. V 16. storočí sa takáto symbolika preniesla aj do domovov. Jeden člen rodiny držal počas Štedrého večera oblátku, ostatní si z nej odlamovali kúsky a pri tom prednášali vinše a priania.

Už starí Egypťania, Gréci či Rimania pripravovali sladké pečivo z medu a múky, ktoré často používali pri náboženských obradoch a sviatkoch. V Európe sa prvé skutočné medovníky objavili približne v 9. až 10. storočí. V kláštoroch sa medovníky často piekli počas cirkevných sviatkov a počas 17. storočia získali popularitu aj v mestách. Počas Vianoc slúžili nielen ako sladká pochúťka, ale aj ako darčeky či ozdoby stromčekov. Tradícia stavania medovníkových domčekov sa objavila až v 19. storočí.

Vianočné pečenie

Slováci patria medzi národy, kde je domáce vianočné pečenie mimoriadne rozšírené. Tradičné recepty sa prenášajú z generácie na generáciu a často existuje „rodinná verzia“, ktorú nenájdete v žiadnej kuchárke.

Vianočné trhy

K typickej atmosfére Vianoc v Európe patria aj vianočné trhy. Ich predchodcovia sa objavili už v stredoveku v nemeckých a rakúskych mestách, kde remeselníci a obchodníci ponúkali tovar pred zimou. Dnes si bez trhov nevieme predstaviť advent ani v mnohých slovenských mestách.

Vianočné tradície vo svete

Mnoho tradícií sa od tých slovenských líši. Vianoce sa oslavujú v mnohých krajinách po celom svete a sú spojené s rozmanitými ľudovými zvykmi a tradíciami.

Európa

• Grécko: Obyvatelia Grécka majú ako symbol Vianoc nielen ozdobený vianočný stromček, ale tiež ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách, či v záhradách. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31. decembra.
• Taliansko: Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24. decembra u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
• Ukrajina: Na Ukrajine sa oslavujú Vianoce 6. januára.
• Anglicko: Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24. decembra a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch Kráľov.
• Francúzsko: O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista.
• Holandsko: V Holandsku je zvykom, že v polovičke novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5. decembra.
• Poľsko: Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše, pre neznámeho hosťa.
• Bulharsko: V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál.
• Rumunsko: V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.

Južná Amerika

• Argentína: Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos. Je to papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba.
• Mexiko: Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
• Kolumbia: Vianoce v Kolumbii sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.
• Peru: Tradičným zvykom v Peru je “Chocolatadas” - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.

Ázia a Oceánia

• India: V Indii žije iba 2,3% kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov.
• Filipíny: Na Filipínach žije až 90% kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24. decembra sa konajú každé ráno vianočné omše.
• Egypt: Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.
• Austrália: Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.

Vianočné symboly a ich význam

Imelo

Imelo je ďalším symbolom Vianoc. Pred stáročiami bolo imelo považované rôznymi kultúrami za posvätnú rastlinu s mystickými silami. Drúdi ho používali v obradoch a bolo spojené s plodnosťou a ochranou. Ako sa kresťanstvo šírilo, tradícia zavesenia imela počas Vianoc získala nový význam. Obľúbená tradícia bozkávania pod imelom sa údajne zrodila z nórskej mytológie. Postupom času sa táto prax premenila na hravú sviatočnú tradíciu, kde páry kradnú bozká pod imelom.

Vianočné pančuchy

Tradícia zavesenia vianočných pančúch pri krbe alebo na konci postele pochádza zo príbehu svätého Mikuláša, ktorý hádzal vrecká plné zlata komínom do domu chudobného muža, ktoré skončili v pančuchách zavesených pri ohni na sušenie. Od tej doby deti po celom svete prijali tradíciu zavesenia pančúch na Štedrý večer, dúfajúc, že ich nájdu plné malých darčekov, pochúťok a prekvapení od Santa Clausa na Vianočné ráno.

Santa Claus a Ježiško

Na Slovensku nosí darčeky tradične Ježiško, čo je skôr symbolická postava než konkrétne „dieťa v jasličkách“. V susednom Česku je to podobné, zatiaľ čo v mnohých západných krajinách prichádza Santa Claus - postava vychádzajúca zo svätého Mikuláša. Vo Fínsku majú Joulupukkiho, v Škandinávii trpaslíkov a škriatkov, v niektorých častiach Španielska nosia darčeky až Traja králi.

Korene Santa Clausa možno sledovať až k svätému Mikulášovi, uznávanému kresťanskému biskupovi známeho svojimi skutkami lásky a štedrosti voči menej šťastným. V priebehu rokov rôzne tradície, príbehy a zvyky z rôznych kultúr prispeli k vývoju Santa Clausa, ktorý sa stal milým mužom v červenom obleku, s bielym bradou a saniach plných darčekov. Hovorí sa, že Santa Claus prebýva v kúzelnom Severnom póle. Santa Claus zdieľa svoj útulný dom s pani Clausovou a komunitou usilovných elfov. Vek Santa Clausa je, a pravdepodobne navždy zostane, čarovnou záhadou. Podľa nadčasových príbehov a folklóru sa hovorí, že Santa je starý ako čas sám.

Santa Clausovi verní sobi hrajú kľúčovú úlohu v šírení vianočnej tradície darovania darčekov. Ťahajú Santa Clausove sane nočnou oblohou, nesúc ho na jeho ceste, aby doručil vianočné darčeky deťom po celom svete. Mená Santa Clausových sobov sú: Rudolf (slávny sob s červeným nosom), Dasher, Dancer, Prancer, Vixen, Comet, Cupid, Donner a Blitzen.

Vianoce v minulosti vs. dnes

Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Aké ale boli Vianoce v minulosti? Je to najmä zmenou životného štýlu a pokrokom, ktorý v posledných desaťročiach sformoval naše zvyklosti. Väčšina ľudových tradícií pochádza z vidieka. V minulosti až 90% obyvateľov nášho územia žilo práve na vidieku a len 10% v mestách.

Vianočná večera v podobe, ako ju spomíname vyššie, bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Zlomovým momentom je obdobie po 2. svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj zvyky v rodinách.

V minulosti sa ľudia menej ponáhľali, menej pracovali, vychutnávali si atmosféru a rodinu. Po tom, čo sa postarali o teplo domova, nachovali zvieratá a pripravili jedlo pre rodinu, ich dni spomalili. Venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, veľa sa rozprávali, spievali koledy a smiali sa. Dnes si mnohí nevedia predstaviť Štedrý večer bez vyprážaného kapra alebo rezňa a bohatej tabule. Kapor ako „hlavná hviezda“ Štedrého večera sa rozšíril až v 20. storočí. Luxusnejšie mäsité jedlá boli skôr výnimkou a odrážali sociálne postavenie rodiny.

Digitálna doba priniesla aj nové tradície: spoločné sledovanie vianočných filmov cez streamovacie služby, online koncerty, virtuálne koledy či dokonca „digitálne betlehemy“.

Charitatívny rozmer Vianoc

Pred Vianocami sa výrazne aktivizujú charitatívne organizácie, potravinové banky a rôzne zbierky. Ľudia viac myslia na tých, ktorí nemajú rodinu, bývanie alebo dostatok jedla. Tento rozmer Vianoc pripomína pôvodný význam daru: nie je dôležité, či stojí 5 alebo 50 €, ale to, že je prejavom pozornosti a starostlivosti.

Trvanie vianočného obdobia

Mnohí vnímajú Vianoce ako trojdňový blok od 24. do 26. decembra. V kresťanskej tradícii však vianočné obdobie trvá dlhšie - v katolíckej cirkvi až do sviatku Zjavenia Pána (Traja králi) 6. januára. Aj na Slovensku nie je nič nezvyčajné, ak stromček stojí v obývačke aj niekoľko týždňov po Štedrom dni.

tags: #vianocna #edicia #vianoc