Čas neúprosne plynie a z roka na rok sa nám skrátil o obdobie jarných kvitnutí, letných lúk a jesenných oračiek. Predtým, než sa rok 2023 skončí a privítame nový, nám však ponúka možnosť osláviť ho kráľovsky. Snehové vločky pokrývajú strechy a polia, mráz maľuje vzory na oknách a sviatočná atmosféra napĺňa naše domovy. Toto obdobie je známe ako čas vianočný.
Najmä na Orave, v kraji zrastenom s prírodou a formovanom prácou a spevom, si Vianoce dodnes uchovali svoje neopísateľné tajomné čaro. Toto čaro je umocnené mnohými pradávnymi zvykmi, prekrásnymi koledami a betlehemskými hrami.
Kresťanské zvyky a prípravy na Vianoce
Jedným z rýdzo kresťanských zvykov je deviatnik - proces nosenia obrazu svätej rodiny do deviatich domácností, ktoré sú ochotné prijať ho. Tento zvyk symbolizuje hľadanie príbytku pre svätú rodinu.
Najbohatšie a najzaujímavejšie zvyky sa však spájali so Štedrým dňom, nazývaným aj Vilija.
Zvyky na Štedrý deň:
- Nad ránom, hneď po polnoci, ženy zamiesili cesto na vianočné pečivo.
- Počas dňa sa konzumovali najmä bezmäsité jedlá.
- Pôst sa dodržiaval až do objavenia prvej hviezdy na nebi, niekedy až do polnoci. Verilo sa, že kto dodrží pôst až do polnoci, uvidí zlaté prasa.
- V tento deň mal každý člen domácnosti množstvo povinností, ktoré musel plniť v presnom poradí a čase.
Vinšovníci a koledníci
Prví, často ešte pred večerou, prichádzali vinšovníci s oblátkami a pastieri - polazníci s prútmi či brezovcom, aby popriali zdravie, šťastie a hojnosť v maštali aj na poli. Po nich nasledovali deti, príbuzní a susedia s koledami.
Ako sa blížila polnoc, z domov pomaly odchádzali poslední koledníci. Rodina sa pripravovala na polnočnú omšu, zatiaľ čo kraj stíchol v tichom očakávaní. Zazneli zvony, oznamujúc príchod Dňa Božieho narodenia, ktorý bol veľkým sviatkom. V tento deň sa už nevarilo.
Vianočné sviatky a koniec roka
Vianočné sviatky, naplnené sviatočnými chvíľami, pomaly ubiehali. Po Štefanovi prišiel Silvester, koniec roka, čas na obzretie sa a zaspomínanie na chvíle starého roka.
Sviatky tvoria výraznú os našich životov. Ich cyklickosť a rituály sú určitou nemennou istotou v nepredvídateľnom plynutí života. Často však zabúdame a málo si pripomíname bohatú históriu našich predkov.
Tradície a zvyky na Gemeri
Obyvatelia Gemera si svoje tradície cenia a nedajú na ne dopustiť. Dôkazom toho sú aj podujatia ako galaprogram osláv zvykov a obyčají "Rok na Gemeri", ktorý sa uskutočnil v Rožňave.
Organizácia podujatia "Rok na Gemeri"
- Organizátormi boli Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave a Mesto Rožňava.
- Podujatie sa konalo v priestoroch mestského divadla a Domu tradičnej kultúry Gemera.
- V roku 2023 sa uskutočnil už 21. ročník Slávností tanca, spevu a ľudových zvykov, ktorý bol obohatený o viacdňový formát od 18. do 21. novembra.
- Slávnostnému galaprogramu predchádzali sprievodné aktivity GOS, vrátane vystúpení folklórnych skupín a tvorivých dielní.
- Tohtoročný "Rok na Gemeri" otvoril cyklus folklórnych večerov s názvom "U nás taká obyčaj", kde sa predstavila folklórna skupina Bučina z Pače.
Osobnosť Maríny Ormisovej - Maliakovej
Na hornom Gemeri, v Nižnej Slanej, sa 4. novembra 1861 narodila Marína Ormisová - Maliaková, dcéra Samuela Ormisa, profesora Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej. Je len málo žien v našej histórii, ktoré si zaslúžia väčší obdiv a úctu ako ona.
Vznik a vývoj osídlenia
Vývoj osídlenia akéhokoľvek územia je podmienený najmä prírodnými podmienkami. Vývoj počtu obyvateľov v minulosti neprebiehal plynulo a bol ovplyvnený vojnami, nedostatkom zdrojov obživy, epidémiami (napríklad cholera v Revúcej v roku 1831), emigráciami, sociálnymi a hospodárskymi pomermi.
Tragédia 1. svetovej vojny v Nižnej Slanej
V chráme Božom v Nižnej Slanej sa v 23. nedeľu po svätej Trojici konali slávnostné služby Božie, počas ktorých si účastníci pripomenuli 100. výročie ukončenia 1. svetovej vojny. Pri tejto príležitosti bola na priečelí chrámu odhalená pamätná tabuľa s menami padlých vojakov z Nižnej Slanej.
Po prinesení štátnej vlajky Slovenskej republiky do chrámu, privítal prítomných brat zborový dozorca kpt. Ing. Marian Turic. Liturgiou poslúžila sestra seniorálna kaplánka Mgr. Lucia Fagová. Brat generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách Slovenskej republiky a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky, plk. ThDr. Marián Bodolló, poslúžil liturgiou, pozdravom a odhalením pamätnej tabule.
Počas bohoslužieb sa účastníkom prihovoril PhDr. Radoslav Turík z Klubu vojenskej histórie Beskydy, ako aj plk. v. v. Ing. Martin Gallík a mjr. v. v. Ing. Ján Kolesár z Technickej univerzity v Košiciach. Emocionálne zaznel posledný evidovaný list z frontu desiatnika Michala Fábryho, adresovaný svojej milovanej manželke zo zákopov frontovej línie, ktorý prečítal Štefan Gerža. Na bohoslužbách piesňou poslúžila aj FSk Hrabina.
Po oficiálnej časti sa hostia presunuli do Kultúrneho domu v Henckovciach, kde pokračoval neformálny program. Tu bola slávnostne uvedená do života kniha plk. v. v. Ing. Martina Gallíka s názvom „Za cisára pána“, dokumentujúca osudy vojakov z Nižnej Slanej počas 1. svetovej vojny. Súčasťou programu boli aj hudobné vstupy mužskej speváckej skupiny FS Dubina z Rožňavy.
Štedrovečerný stôl a ochranné obrady
Celý Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Upravovali sa aj príbytky, pričom magický charakter mala ich očista. Domy, kuchyne a izby sa zdobili zelenou čečinou.
Nad stôl sa vešal slamený stromček, zdobený najmä prírodnými ozdobami a ovocím. Od konca 19. storočia až do tridsiatych rokov 20. storočia tento zvyk postupne nahradil súčasný vianočný stromček.
Tradičné štedrovečerné zvyky:
- Slávnostná večera sa začínala modlitbou.
- Najstarší člen rodiny potrel každému pri stole čelo medom pre zdravie počas celého roka.
- Orechy sa hádzali do všetkých štyroch kútov domu pre šťastie rodiny.
- Nohy stola sa zviazali špagátom, aby rodina držala pohromade.
- Počas večere nikto nemohol odísť od stola.
- Pod obrus sa vkladali peniaze na zabezpečenie bohatstva v nasledujúcom roku.
- Na stole bolo o jeden tanier viac ako členov domácnosti - pre pocestného alebo na pamiatku zosnulých.
- Každý člen rodiny rozkrojil jablko.
Ešte pred štedrou večerou sa vykonávali obrady, ktoré mali ochrániť rodinu pred zlými duchmi a trápeniami, polia pred pohromami a statok pred chorobami.
Vianočné tradície spojené s hospodárstvom
Väčšina obyvateľov Slovenska v minulosti žila na vidieku a živila ich pôda. Mnohé vianočné tradície sa preto spájali práve s hospodárstvom.
- Stromy sa obväzovali slamou, aby cítili teplo a prinášali bohatú úrodu.
- Dobytku sa podával kúsok oblátky natretej cesnakom na ochranu pred chorobami.
- Gazdiná zvykla prelomiť koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila.
Folklórna skupina Hrabina z Nižnej Slanej
Cieľom spevníka je poskytnúť notový a textový záznam piesní z repertoáru folklórnej skupiny Hrabina Nižná Slaná, predovšetkým v nižnoslanskom nárečí. Niektoré piesne sú známe z nahrávok s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča, ale v tejto forme sú zaznamenané prvýkrát.
Pôvodný zámer nahrať piesne na nosič prekazila pandémia COVID-19 na začiatku roka 2020, ktorá pozastavila činnosť na dva roky. V roku 2019 sa však podarilo zhotoviť zvukové záznamy.
Veľký prínos pre spracovanie textov piesní poskytol Mgr. Gabriel Rožai, PhD., svojím dielom "Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu". Túto metodickú príručku vydalo v roku 2020 Gemerské osvetové stredisko v Rožňave.
Folklórna skupina Hrabina (FSk) sa začala formovať v roku 2007. Prvé verejné vystúpenie pod názvom Ženská spevácka skupina pri Miestnom odbore Matice slovenskej sa uskutočnilo 15. júna 2007.
Vo februári 2009 sa skupina zúčastnila súťaže "Hlas môj, hlas môj", kde sa umiestnila v Zlatom pásme. V tom istom roku nasledovali vystúpenia na rôznych podujatiach, vrátane otvorenia Domu Matice slovenskej v Rožňave.
Od svojho vzniku účinkovalo v skupine viacero osôb - speváci aj hudobníci. Pri vystúpeniach ju často sprevádzala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča.
Od roku 2013 sa skupina venuje viacerým aktivitám tradičnej ľudovej kultúry a vystupuje pod názvom folklórna skupina HRABINA (FSk).
Na odbornom vedení sa od vzniku skupiny podieľali viacerí odborníci. Základný repertoár tvoria scénky z krstín, pytačiek, svadobné a vianočné piesne spievané v stredoslovenských nárečiach obcí Nižná Slaná, Henckovce a Kobeliarovo, ako aj národné a cirkevné piesne.
FSk Hrabina je kolektívnym členom Miestneho odboru Matice slovenskej Nižná Slaná a v súčasnosti má 15 aktívnych členov.